Denník N

Píše Vanda Rozenbergová: Povrchná definícia neuchopiteľného miesta. Prievidza

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nikdy som nebola v Tuzexe. Ja som z Prievidze a u nás boli partizáni a baníci.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Keď kráčaš sám od Kalerábu smerom k stanici po dlhej ceste lemovanej vysokými stromami, míňaš najstaršie paneláky v meste s hnedou fasádou a s reliéfmi na stenách, za oknami maličkých bytov sa už sem-tam svieti. Keby nebola noc, bol by to ranný pozdrav slnku, ale to vyjde až o chvíľu, presne na tej strane, ku ktorej kráčaš. Si sám, tak nemusíš skrývať, že sa cítiš ako pán mesta, pán noci, prejdeš popod dva železničné mosty a si tam. V prázdnom tmavom centre, kde tvoji rodičia skladali pioniersky sľub a o niekoľko rokov si sa tam hojdal na pružinovom kohútovi. Pred Priorom.

Prievidza je mesto mäkkej výslovnosti azda aj tam, kde mäkčenie nepatrí, a my Prievidžania chodievame na Prior. Ja ani nie, ale staršie ročníky ešte áno: chodia na Prior a pri rieku a kávu pijú zo šialky. Na Prior nechodím, ale zostala mi šialka a pri rieku. Pri Nitru.

Som z Prievidze a narodila som sa v Bojniciach. My všetci z Prievidze sme sa narodili v Bojniciach, len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie