Sledovaný novinár z Maďarska: Chceli byť krok predo mnou, úplne som prišiel o súkromie

Szabolcs Panyi je maďarský investigatívny novinár, ktorý sa venuje najmä národnej bezpečnosti a zahraničnej politike, písal aj o ruskom vplyve v Maďarsku. Jeho meno sa teraz objavilo medzi novinármi, ktorých po celom svete sledovali pomocou izraelského softvéru Pegasus.

Softvér si môžu kúpiť iba vybrané štáty a Maďarsko ho okrem sledovania zločincov používalo aj proti novinárom. Panyi vraví, že vláda takto prekročila červenú čiaru, no nemyslí si, že o jeho sledovaní vedel priamo Viktor Orbán.

Teraz sa ho snažia vykresliť ako agenta CIA a provládne médiá znovu hádžu vinu na Sorosa.

Boli ste prekvapený, keď ste zistili, že vás sledujú?

Ani nie. Za posledné roky som od svojich zdrojov viackrát dostal varovanie, že ma možno sledujú.

Ako ste sa dozvedeli, že tentoraz to tak naozaj je?

Začalo sa to tak, že sa môjmu šéfovi ozval Frederik Obermaier zo Süddeutsche Zeitung, jeden z najlepších investigatívnych novinárov, ktorý bol aj na začiatku Panama Papers. Obermaier chcel moje číslo a ja som si povedal: „Vau, Frederik sa so mnou chce rozprávať, to je skvelé.“ Nikdy však nezavolal.

Potom si začal pýtať čísla ďalších novinárov a napokon sa ozval s tým, že by sme si mali nájsť bezpečnú platformu, cez ktorú budeme komunikovať. Povedali mi, že môj telefón by mal ísť na forenznú analýzu, čo znamenalo, že som musel vytvoriť zálohu zo svojho mobilu. IT odborníci z Amnesty International si odtiaľ zobrali dáta a zistili, že môj telefón bol heknutý viac ako sedem mesiacov.

Vedeli ste aj, kedy presne to bolo?

Áno. Šokovalo ma, že stopy po špehovacom softvéri našli aj niekoľko rokov po tom, čo ma sledovali. Dostal som zoznam, na ktorom boli dátumy, čas a názvy procesov alebo súborov. Dodnes nevieme, čo znamenajú niektoré procesy, pri iných je to však jasné. Bol tam napríklad útok cez iMessage, ktorý prichádzal z falošných účtov.

Dôležité bolo, že sme mali presné časy, v ktorých ma hekli. Takže som si zobral svoj diár a pozrel, s kým som sa v tom čase stretol a na čom som pracoval. Prešiel som si aj svoje e-maily, aby som mohol spojiť dátumy útokov s konkrétnymi správami.

Takže ste prišli na to, prečo vás chceli sledovať. Písali ste, že to zrejme súviselo s článkami o Medzinárodnej investičnej banke, ktorá sa sťahovala do Budapešti.

Roky som písal najmä o ruskom vplyve v Maďarsku: o tom, že vláda Viktora Orbána sa postupne stávala čoraz viac proruskou, tolerovala konkrétne ruské inštitúcie a uzatvárala obchody s ruskými firmami. To predstavuje bezpečnostné riziko, pretože ľudia, ktorí boli súčasťou týchto procesov, mohli byť prepojení na ruské tajné služby. A keďže sme v schengene, nie je to iba problém Maďarska, ale celého regiónu.

Stačí sa pozrieť na výbuch vo Vrběticiach. Ukázalo sa, že dvaja ruskí agenti prišli cez Maďarsko a dokonca cestovali pod svojimi skutočnými menami. V Maďarsku sa cítili tak bezpečne, že ani nepoužili falošnú identitu.

Písal som o takýchto veciach a pri Medzinárodnej investičnej banke sa takisto objavili podozrenia o prepojení na ruskú tajnú službu. To bol zrejme môj prvý text, ktorý upútal pozornosť ľudí, ktorí ma začali sledovať.

Ste si istý, že vás sledoval maďarský štát. Nemohli to byť Rusi, ktorých sa tieto témy týkali?

Nevieme o tom, že by izraelská firma NSO, ktorá vyrába softvér Pegasus, mala ruských klientov. NSO má dokonca zásadu, že ruské, americké a izraelské čísla sa cez ich softvér nedajú sledovať – aby tieto veľmoci nenaštvali a nepoškodili izraelské záujmy.

Máme databázu telefónnych čísel, ktoré patria Maďarom alebo cudzincom, ktorí žijú v Maďarsku. Sú v nej aj čísla maďarských zločincov, ktorých nevyšetroval a nestíhal nikto iný ako maďarské úrady. A nájdu sa tam aj ľudia, ktorí sú naozaj zaujímaví iba pre maďarskú vládu.

Ak sa americké a ruské čísla nedajú vypátrať, neuvažovali ste nad tým, že si kúpite americkú SIM kartu?

Ochránilo by ma to, ale asi by som za účet za mobil dával celú svoju výplatu. Musím nájsť iné spôsoby, ako sa chrániť. Nebudem hovoriť aké, ale problém je, že všetko, čo má SIM kartu, je zraniteľné.

Vráťme sa k úlohe vlády pri sledovaní. Spočíva aj v tom, že ministerstvo spravodlivosti v Maďarsku sledovanie schvaľuje?

Sú dva spôsoby. Ak prebieha vyšetrovanie a niekto je podozrivý z trestného činu, sledovanie môže odsúhlasiť súd. Pri otázkach národnej bezpečnosti je to minister alebo ministerka spravodlivosti. Mnoho mojich zdrojov z tohto prostredia mi povedalo, že na to vždy idú cez ministerstvo, pretože je to najjednoduchšie. Ministerka má každý týždeň čas vyhradený na to, že podpisuje všetky dokumenty, takže jej to vtedy prinesú. Je to iba formalita.

Poznámka redakcie: ministerkou spravodlivosti je od júla 2019 Judit Varga, pred ňou tento post päť rokov zastával László Trócsányi.

Takže si myslíte, že vaše sledovanie formálne odsúhlasil minister spravodlivosti?

Nevidím žiadny dôvod, prečo by som mal spĺňať tú druhú podmienku, teda byť podozrivý z trestného činu. Na druhej strane, v médiách, ktoré majú blízko k Orbánovej vláde, má obviňujú z toho, že som americký agent alebo agent Georgea Sorosa. Viem si predstaviť, ako dokázali argumentovať, že som hrozbou pre národnú bezpečnosť. Zákon, ktorý to určuje, je navyše taký vágny, že by som ani nemusel byť podozrivý zo špionáže. Stačí, ak by som s niekým podozrivým komunikoval.

Na zozname ľudí, ktorých sledovali cez Pegasus, nie sú len novinári. Je tam dokonca aj bývalá žena jedného žurnalistu, s ktorou je roky rozvedený. Ukázalo sa však, že telefón, ktorý používala, bol stále zaregistrovaný na jeho meno. To je šialené.

V rozhovore pre portál investigace.cz ste povedali, že neveríte tomu, že by o vašom sledovaní vedel priamo Viktor Orbán.

Nemyslím si, že má na starosti takýto mikromanažment. Podľa mien, ktoré sú na zozname, sa ukazuje skôr prepojenie na ministerstvo vnútra. Sú tam legitímne ciele, teda zločinci, a potom novinári, ktorí väčšinou pracovali na témach, ktoré sa týkajú rezortu vnútra. To platí aj o novinárovi, ktorého som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Písal o prípade terorizmu, pri ktorom sa ukázalo, že maďarská protiteroristická jednotka dostala varovanie o podozrivom, no mesiace nekonala.

A úprimne, ani nemám pocit, že by som bol dôležitý človek. Pochybujem, že Orbán vôbec pozná moje meno. Bol som šokovaný, keď som zistil, že ma sledujú, pretože Pegasus je naozaj drahý nástroj. Sledovanie jedného človeka stojí desaťtisíce eur. Na mňa minuli omnoho viac, ako zarobím za rok.

Po tomto prípade si už zrejme Orbán bude vaše meno pamätať.

Tým si nie som istý. Ak by som bol futbalista z druhej maďarskej ligy, mal by som väčšiu šancu, že ma bude poznať.

Vraveli ste, že ste už v minulosti dostali informáciu o tom, že vás môžu sledovať. Urobili ste vtedy nejaké opatrenia, aby ste tomu zabránili?

Áno, práve preto som používal koncové šifrovanie a väčšinou som si robil zápisky iba rukou. To bolo najlepšie šifrovanie, píšem totiž tak škaredo, že to občas neviem prečítať ani ja sám. Musím však priznať, že som dôveroval aj šifrovaným aplikáciám, ako je napríklad Signal, čo sa teraz ukazuje ako chyba.

Čo bolo cieľom ľudí, ktorí vás sledovali? Chceli byť o krok pred vami alebo im išlo o to, aby vás mohli kompromitovať?

Určite chceli byť o krok predo mnou. Našiel som minimálne jedenásť prípadov, keď ma hekli niekoľko dní po tom, čo som štátnym úradom poslal žiadosti o oficiálne stanovisko. Moje podozrenie je, že ich to viedlo k tomu, aby si zistili, o čom presne píšem a čo všetko viem.

A, samozrejme, pátrali aj po mojich zdrojoch. Chceli vedieť, odkiaľ mám informácie. Preto je veľmi vtipné, že ma obviňujú z toho, že som zahraničný agent – ak by som bol, mohli ma zatknúť, veď o mne vedeli všetko. Vinia z toho mňa, pritom oni sa spojili s izraelskou firmou, aby zbierali informácie o mne.

Keď sa spätne pozriete na svoje texty a na to, ako pred ich zverejnením alebo po ňom reagoval štát, máte pocit, že im to pomohlo? Boli krok pred vami?

Veľa som sa nad tým zamýšľal a spomenul som si na jeden text, ktorý sa mi nepodarilo publikovať. Najmä preto, že podľa editorov som nemal dosť zdrojov, takže sme to nemali dostatočne potvrdené. Mesiace som sa snažil nájsť zdroje, no všetci ma odmietali alebo mi to potvrdili iba mimo záznamu. Niektoré zdroje, ktoré s tým súhlasili, zrazu otočili. Teraz si myslím, že vláda vedela, na čom pracujem, a bolo to také citlivé, že sa tomu rozhodli zabrániť.

Ako investigatívny novinár so zdrojmi pracujete veľmi často. Ovplyvní tento škandál vašu prácu?

Jednoznačne. Mojou povinnosťou je chrániť zdroje a niektoré nepoznajú ani moji editori. Teraz o nich vedia ľudia, ktorí ma sledovali. Je to to najhoršie, čo sa mi mohlo stať, pretože to priamo ovplyvňuje moju prácu a to, či sa so mnou bude chcieť niekto rozprávať. Ako môžem pokračovať vo svojej práci, ak mojim zdrojom hrozí, že ich odhalia?

Rozmýšľate nad tým, že skončíte so žurnalistikou?

Vôbec. Rozmýšľam nad tým, ako sa lepšie chrániť. Nie je veľmi príjemné, keď viete, že všetko vo vašom telefóne si mohli pozrieť cudzí ľudia. Moja mama mi posielala fotografie svojho psa, pravidelne som si písal so sestrou, ktorá žije v zahraničí, a to všetko videl niekto tretí, mal to ako na dlani. Momentálne mám pocit, akoby som nemal žiadne súkromie, už sa necítim bezpečne, takže mám nad čím premýšľať.

Obávate sa, že niektoré veci z vášho súkromia by sa mohli objaviť na internete?

Ak sa to stane, tak to bude ďalší dôkaz o tom, že ma naozaj sledovali. Nemám sa čoho báť, nerobil som nič ilegálne alebo nelegitímne.

Máte po tom, čo sa vám stalo, pocit, že vláda v Maďarsku ešte má nejaké zábrany v tom, čo si môže dovoliť k svojim kritikom a oponentom?

Prekročili červenú čiaru. Na investigatívnom projekte Pegasus mesiace pracovalo 17 médií a 80 novinárov. Podarilo sa nám zistiť, že jedenásť alebo dvanásť štátov používalo tento softvér nielen proti teroristom a zločincom – čo je jeho pôvodný cieľ –, ale aj proti novinárom a aktivistom. Sú to štáty ako Rwanda, Saudská Arábia, Azerbajdžan alebo Maroko. Maďarsko je jediný štát EÚ, ktorý je na tomto zozname.

Smutné je, že to, čo sa stalo v Maďarsku, bolo zrejme legálne, pretože zákon je veľmi vágny. V praxi to znamená, že ktokoľvek môže byť sledovaný v záujme národnej bezpečnosti. Ak by sa to však stalo v hociktorom štáte EÚ, určite by to malo právne aj politické dôsledky.

Ako si vysvetľujete oficiálnu reakciu maďarskej vlády? Vydali zvláštne stanovisko, v ktorom sledovanie nepopreli a zároveň zaútočili na USA, Britániu či Francúzsko.

Je to klasický prípad ačohentizmu: každý to robí, tak kde je problém, prečo hovoríte práve o nás? Je vtipné, že toto stanovisko posielajú novinárom z celého sveta vrátane tých, ktorí pracovali s Edwardom Snowdenom a písali o špehovaní, ktoré má na svedomí americká NSA.

Maďarská vláda nič nepopiera a snaží sa odpútať pozornosť. Videli sme to aj dnes, keď Orbán oznámil, že chce referendum o ochrane detí, čo je prakticky referendum zamerané proti LGBTI. Je jasné, že ide o odpútavanie pozornosti od tohto škandálu.

Vláda teda bude iba čakať, kým to prehrmí?

Tak to zvyčajne robia. Pri moci sú roky, viackrát vyhrali voľby a nemajú sa čoho báť. V Maďarsku ostalo tak málo nezávislých médií, že sa môžu postarať o to, aby jadro ich voličov o tejto kauze nikdy nepočulo.

Informovali vôbec verejnoprávne a provládne médiá o tejto kauze?

Áno, už to otáčajú tak, aby to vyhovovalo vláde. Točí sa to najmä okolo Sorosa. O mne hovoria, že som agent Georgea Sorosa, píšu, že investigatívne centrum Direkt36, Amnesty International aj CitizenLab, ktorý robil technické analýzy, dostávajú peniaze od Sorosa. Okrem toho som aj americký špión. A zároveň upozorňujú na to, že sledovanie je legálne, čo je nepriame potvrdenie toho, že naozaj prebiehalo.

Čakali ste, že príde Sorosova karta?

Mesiace sme vedeli, že sa to budú snažiť zahrať presne takto. Pred rokmi provládny denník zverejnil zoznam Sorosových žoldnierov, bolo na ňom aj naše investigatívne centrum Direkt36, takže toto obvinenie nie je nové.

Dostali ste správy, v ktorých vám ľudia vyjadrovali podporu, zaznamenali ste solidaritu na sociálnych sieťach?

Veľa ľudí ma kontaktovalo s tým, aby som overil, či ich číslo nie je na zozname sledovaných. Ale áno, dostali sme aj mnoho podporných správ, píšu mi aj kolegovia z celého sveta, dostal som veľa žiadostí o rozhovor. Som veľmi vďačný za podporu od iných novinárov, je to naozaj úžasné. Zároveň však pripomínam, že sme na tom aj tak omnoho lepšie ako novinári v Mexiku, Indii či Azerbajdžane, ktorí takisto boli na zozname.

A čo EÚ? Myslíte si, že by na to mala reagovať tvrdšie ako len znepokojeným stanoviskom?

Osobne si nemyslím, že Európskej únii záleží na Maďarsku a na tom, čo sa deje so slobodou médií v krajine. Neustále počúvame len reči, ale zatiaľ bez konkrétnych tvrdých krokov. Rozprávajú o tom, že sú znepokojení, ale tam sa to končí. Orbánova vláda zároveň daňovými úľavami pomáha západoeurópskym firmám, náš zákonník práce je napísaný tak, že sa prakticky nedá štrajkovať, nemáme žiadne odbory. Štáty, z ktorých tieto firmy pochádzajú, sú spokojné, že sa ich spoločnostiam darí, a preto ich nezaujíma, čo sa deje s novinármi a aktivistami.