Denník N

Štiavnické tajchy sú slovenskými pyramídami. Je záhada, ako mohli niektoré vydržať až dodnes, hovorí odborník na vodné stavby

Michal Červeň. Foto - Slavomír Červeň
Michal Červeň. Foto – Slavomír Červeň

Tajchy nad Banskou Štiavnicou sú unikátne vodné stavby, ktoré najprv obdivovala rodina panovníčky Márie Terézie a vďaka zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO o nich vie celý svet.

Tajchy, v ktorých sa zvykneme kúpať, v prvom rade nie sú jazerá. Sú to dômyselné stavby, ktoré zachránili bane pred zatopením, a teda aj ťažbu zlata v Štiavnici na storočia. Mnohé svojou odvážnou konštrukciou v ničom nezaostávali za svetom. V 18. a 19. storočí patrili medzi najvyššie priehrady Európy. Šestnásť kilometrov dlhú Voznickú dedičnú štôlňu na odvádzanie vody razili tri generácie. V tom čase ju považovali za najveľkolepejšie banské dielo na svete.

Michal Červeň nazýva tajchy aj slovenskými pyramídami. Je odborník na bezpečnosť vodných stavieb a štiavnické tajchy ho fascinujú od vysokej školy. Spolu s bratom Slavomírom o nich napísali aj knihu.

Ako hovorí, konštrukcie ich hrádzí sú na dnešné pomery až príliš odvážne. „Sú štíhle a strmé, v stabilizačných častiach je totálne nevhodný materiál a napriek tomu vydržali storočia,“ vysvetľuje v rozhovore.

Kdesi som čítal, že Štiavnicu úplne obišiel vynález parného stroja, vraj ho nepotrebovala. Údajne vďaka tajchom mesto skočilo rovno do obdobia elektriny a využívalo ich ešte na začiatku 20. storočia. Lenže pokiaľ viem, v Štiavnici bolo niekoľko parných strojov. Tak ako to teda bolo?

Prvý parný ohňový čerpací stroj postavil Angličan Isaac Potter v roku 1722 v Novej Bani. Potom s rakúskym kolegom Fischerom postavili podobné čerpacie stroje aj v štiavnických baniach. Teda Štiavnicu parný stroj neobišiel.

K čerpacím strojom v štiavnických baniach sa ešte dostaneme, ale ako a kedy ste sa dostali k tajchom?

Až na vysokej škole.

Vysoká škola je široký pojem…

Keď som študoval vodné stavby a vodné hospodárstvo, v druhom alebo treťom ročníku sme mali predmet priehrady a vtedy som pochopil, že my máme v okolí Banskej Štiavnice tiež takéto priehrady a nie sú to jazerá.

Rozumiem tomu správne, že Banskoštiavničan sa dozvedel o tajchoch až na vysokej škole?

Takto: poznal som všetky tajchy, no stále som ich bral ako väčšina návštevníkov – že je tam voda. Ale nerozumel som tomu, že je to viac ako len nejaká plocha na kúpanie.

Keď sa pozrieme na tajchy, vyzerajú v krajine podobne ako jazerá či menšie morské oká, rozdielom bude asi ľudský zásah. Čo je vlastne tajch a na čo slúžil?

Takýto je laický pohľad, ktorý som mal aj ja, ale rozdiel bije do očí. Hrádza je jasný dôkaz, že nejde o prírodný výtvor, pretože hrádzu musel niekto vybudovať. Príroda by to nedokázala. Tajch je pre mňa historická vodná stavba, ktorú vybudovali ľudia prehradením údolia. Tajchy v okolí Štiavnice slúžili na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Príroda

Prírodné vedy

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie