Štiavnické tajchy sú slovenskými pyramídami. Je záhada, ako mohli niektoré vydržať až dodnes, hovorí odborník na vodné stavby
Tajchy nad Banskou Štiavnicou sú unikátne vodné stavby, ktoré najprv obdivovala rodina panovníčky Márie Terézie a vďaka zápisu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO o nich vie celý svet.
Tajchy, v ktorých sa zvykneme kúpať, v prvom rade nie sú jazerá. Sú to dômyselné stavby, ktoré zachránili bane pred zatopením, a teda aj ťažbu zlata v Štiavnici na storočia. Mnohé svojou odvážnou konštrukciou v ničom nezaostávali za svetom. V 18. a 19. storočí patrili medzi najvyššie priehrady Európy. Šestnásť kilometrov dlhú Voznickú dedičnú štôlňu na odvádzanie vody razili tri generácie. V tom čase ju považovali za najveľkolepejšie banské dielo na svete.
Michal Červeň nazýva tajchy aj slovenskými pyramídami. Je odborník na bezpečnosť vodných stavieb a štiavnické tajchy ho fascinujú od vysokej školy. Spolu s bratom Slavomírom o nich napísali aj knihu.
Ako hovorí, konštrukcie ich hrádzí sú na dnešné pomery až príliš odvážne. „Sú štíhle a strmé, v stabilizačných častiach je totálne nevhodný materiál a napriek tomu vydržali storočia,“ vysvetľuje v rozhovore.
Kdesi som čítal, že Štiavnicu úplne obišiel vynález parného stroja, vraj ho nepotrebovala. Údajne vďaka tajchom mesto skočilo rovno do obdobia elektriny a využívalo ich ešte na začiatku 20. storočia. Lenže pokiaľ viem, v Štiavnici bolo niekoľko parných strojov. Tak ako to teda bolo?
Prvý parný ohňový čerpací stroj postavil Angličan Isaac Potter v roku 1722 v Novej Bani. Potom s rakúskym kolegom Fischerom postavili podobné čerpacie stroje aj v štiavnických baniach. Teda Štiavnicu parný stroj neobišiel.
K čerpacím strojom v štiavnických baniach sa ešte dostaneme, ale ako a kedy ste sa dostali k tajchom?
Až na vysokej škole.
Vysoká škola je široký pojem…
Keď som študoval vodné stavby a vodné hospodárstvo, v druhom alebo treťom ročníku sme mali predmet priehrady a vtedy som pochopil, že my máme v okolí Banskej Štiavnice tiež takéto priehrady a nie sú to jazerá.
Rozumiem tomu správne, že Banskoštiavničan sa dozvedel o tajchoch až na vysokej škole?
Takto: poznal som všetky tajchy, no stále som ich bral ako väčšina návštevníkov – že je tam voda. Ale nerozumel som tomu, že je to viac ako len nejaká plocha na kúpanie.
Keď sa pozrieme na tajchy, vyzerajú v krajine podobne ako jazerá či menšie morské oká, rozdielom bude asi ľudský zásah. Čo je vlastne tajch a na čo slúžil?
Takýto je laický pohľad, ktorý som mal aj ja, ale rozdiel bije do očí. Hrádza je jasný dôkaz, že nejde o prírodný výtvor, pretože hrádzu musel niekto vybudovať. Príroda by to nedokázala. Tajch je pre mňa historická vodná stavba, ktorú vybudovali ľudia prehradením údolia. Tajchy v okolí Štiavnice slúžili na