Riaditeľ Bojnického zámku: Ak chcú developeri ohroziť zámok či park, nemôžeme robiť kompromisy

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Kým iné múzeá živorili, oni vyberali státisíce na vstupnom. Bojnický zámok patrí spolu so Spišským hradom k najnavštevovanejším múzeám na Slovensku. Od júla má nového riaditeľa s víziou otvoriť čo najväčšiu časť zámku verejnosti.

Igor Socha sa desať rokov živil prácou s multimédiami v rakúskom Tirolsku. Vynikal najmä 360-stupňovými virtuálnymi prehliadkami hotelov a súkromných podnikov. Popritom sa staral aj o občianske združenie Virtuálny sprievodca, ktoré založil na Slovensku. Zameriaval sa na projekty v kultúre a v ochrane životného prostredia.

Práca v komerčnom sektore ho neuspokojovala, a tak sa rodák z Hanušoviec nad Topľou pred tromi rokmi vrátil na Slovensko. Socha si našiel prácu ako IT špecialista a odborník na multimédiá na Bojnickom zámku. O dva roky neskôr ho tu vybrali za šéfa. Skúsenosti s virtuálnymi prehliadkami a s digitálnou prezentáciou kultúry chce využiť, aby do zámku pritiahol čo najviac turistov a vyrovnal tak deficit, ktorý múzeu priniesla pandémia.

V rozhovore sa dozviete:

• ktoré doteraz zavreté časti zámku chce Socha sprístupniť,
• prečo na Bojnickom zámku zrušili festival strašidiel,
• ako zámocký park ohrozujú developeri.

Od roku 2020 ste boli v Bojnickom zámku vedúcim projektu novej múzejnej komunikácie. Aké ste mali výsledky?

Na zámku som začínal ako informatik a grafik. S vtedajším riaditeľom som diskutoval o tom, ako by som svoje skúsenosti mohol použiť na zámku a moje nápady sa mu páčili. Chvíľu som bol aj vedúcim marketingu. Neskôr som nevyhral výberové konanie na túto pozíciu v marketingu, ale keďže riaditeľ chcel, aby som sa venoval svojim nápadom, tak mi dal vlastný referát a pozíciu vedúceho projektu novej múzejnej komunikácie.

V praxi malo ísť o samostatné štúdium najmodernejších technológií a postupov a hľadanie spôsobov ich kreatívneho a citlivého využitia v múzeu. Čiže napríklad idete po zámku a niekde sa tam objaví gróf Pálfi a niečo vám rozpráva o tom, prečo ten zámok prestaval a podobne. Keďže roky robím s multimédiami aj v IT, tak si sám viem poskladať počítač, preskúmať technológie a dať všetko potrebné dohromady.

Cieľom je vyjsť návštevníkom v ústrety. Chceme umocniť ich zážitok, podľa možnosti moderným spôsobom. Expozíciu môžete urobiť klasicky tak, že do nej nainštalujete rôzne zbierkové predmety a vitríny s popismi. Ale dá sa to robiť aj tak, že s pomocou najmodernejších technológií upriamite návštevníka na to podstatné, na ich konkrétne jemné detaily, či jednoducho zaujímavým spôsobom vyrozprávate príbeh, ktorý je s tými zbierkovými predmetmi spojený.

Ako ste sa stali riaditeľom?

Predchádzajúci riaditeľ Ján Papco odišiel koncom minulého roka do dôchodku. Niekoľko kolegov mi navrhlo, že by som sa mal prihlásiť do výberového konania na nového riaditeľa. Videli, že viem niečo zámku ponúknuť, pretože som ešte mladý a mám drajv, dostatok nápadov aj riadiace schopnosti. Do výberového konania sa prihlásilo deväť ľudí, z toho traja priamo zo zámku. Neveril som, že mám nejaké reálne šance, pretože nepochádzam z tohto odborného prostredia. Som vzdelaním prírodovedec. Vyštudoval som za inžinierskeho geológa a hydrogeológa a roky nefungujem vo vedeckom svete, ale skôr v multimédiách a v IT. Ale skúsil som a motyka vystrelila.

Takže na riaditeľa múzea nemusí byť človek etnograf, historik ani muzeológ?

Smernica, ktorú máme v rámci Slovenského národného múzea (SNM), nehovorí o tom, že treba mať konkrétne vzdelanie, iba že musíte mať druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, ovládať cudzí jazyk, mať riadiacu prax a prax v kultúrnom sektore. Toto všetko som spĺňal.

Vo funkcii šéfa zámku ste dva a pol týždňa. Ako svoje pôsobenie zatiaľ hodnotíte?

Cítim sa byť plný elánu. Mojím hlavným cieľom je vybudovať tím. Na pracovisku sú medziľudské vzťahy často pošramotené. Keďže som na zámku iba dva roky a nie som zaťažený minulosťou, tak od prvého momentu robím kroky pre to, aby som vybudoval tím. Mám dobré vzťahy so všetkými kolegami zo všetkých oddelení, tak si myslím, že to pôjde.

Vidím v niektorých kolegoch potenciál, ktorý doteraz nebol využitý. Na tom by som chcel tiež zapracovať. Okrem toho budeme musieť najať nového informatika a grafika. Máme aj niekoľko zamestnancov v dôchodkovom a preddôchodkovom veku, takže už prichádza na rad aj vyhľadávanie ďalších perspektívnych zamestnancov ako náhradníkov.

Sme poučení aj z pandémie, pre ktorú nás opustil kolega, ktorý bol nenahraditeľnou súčasťou nášho personálu na zámku. Takže sa budem snažiť aj o to, aby tí najdôležitejší zamestnanci mali svojich zástupcov, ktorých postupne môžeme rozvíjať na vedúcich oddelení, keď tí pôvodní odídu.

Máte nejakú konkrétnu víziu, s ktorou ste šli do funkcie riaditeľa?

Mojím hlavným cieľom je sprístupniť zámok na maximum pre návštevníkov. Či už to bude rozšírenie súčasných okruhov, alebo vytvorenie nových. Uvedomujem si, že návštevník tam nie je schopný stráviť päť hodín, to je nereálne, ale aby mohol prísť viackrát, stále na inú časť zámku. Je tam veľa zaujímavých priestorov, ktoré bežné oko návštevníka nikdy nevidelo a ani niektorí naši zamestnanci tam nikdy neboli. Ja som sa tam zatúlal a vždy som špekuloval, čo a kde by sa dalo sprístupniť, vizualizovať. Do niektorých priestorov by mohol návštevník vstúpiť fyzicky, do niektorých aspoň virtuálne. Ak by sa nám podarilo spraviť generálnu obnovu zámku,  chcel by som, aby sme čo najviac zaujímavých priestorov mohli sprístupniť aj fyzicky.

O ktorých priestoroch je reč?

Napríklad máme jeden veľmi zaujímavý priestor, ktorý budeme chcieť sprístupniť už toto leto. Nachádza sa na treťom poschodí Stredného hradu, v citadele a sú tam pozostatky Pálfiho vodovodu. Na konci 19. storočia Ján Pálfi prebudoval celý Stredný hrad a nechal tam vybudovať vodovod. Zachytil na to pramene na pozemku dnešnej ZOO. Dodnes je tam jeden, ktorý sa volá Zámocký prameň. Odtiaľ viedla voda k nám do zámku, kde bola ručnou pumpou tlakovaná do nádrží, ktoré sú tam dodnes prítomné. Doteraz sa zachovali aj vodovodné rozvody. Návštevníci, ktorí prichádzajú na prvé a druhé poschodie Stredného hradu, môžu dodnes vidieť starožitné umývadlá v stenách a na druhom poschodí dokonca aj splachovací záchod, ktorým sa dosť chválime.

Máme aj ďalšie zaujímavé miesta. Napríklad, málokto vie, že keď sa v období socializmu razil pod tretím nádvorím kolektor, kde je združená infraštruktúra, tak sa prepadla časť tretieho nádvoria. Máme o tom aj fotodokumentáciu. Odkryl sa priestor, o ktorom zrejme ani Pálfi nevedel. Je to veľmi zaujímavý podzemný priestor, v ktorom možno pozorovať prvky starej renesančnej či gotickej architektúry.

Aké máte plány s jaskyňou?

Rád by som oživil kontakty na svojej alma mater. Ako som spomínal, študoval som inžiniersku geológiu a hydrogeológiu. Jaskyňa do tohto odboru spadá.

Aj samotný travertínový kopec, na ktorom je postavený zámok, neustále pracuje. Dochádza tam k určitým geologickým javom, pre ich výskum by som rád nadviazal spoluprácu s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Rád by som sa napríklad upriamil na výskum stability skalného masívu a jaskyne, ktorá sa v ňom nachádza. Dlhodobo nám totiž jaskyňa vysychá. Vraví sa, že spočiatku jaskyňa nebola známa ani Pálfimu, objavili ju až pri čistení studne na štvrtom nádvorí. Po speleologickom prieskume v 50. a 60. rokoch sa do nej urobil aj prístup pre návštevníkov. Zrejme kvôli umelo vytvoreným chodbám sa klíma v jaskyni narušila a odvtedy nám permanentne vysychá. Existuje však aj taká možnosť, že to vysychanie spôsobil Pálfi svojou prestavbou. Celý travertínový kopec je zastavaný, takže voda sa do tej jaskyne nemá ako dostať. Je tam veľa zaujímavých vecí na odborný výskum.

Aký vplyv mala pandémia na návštevnosť Bojnického zámku?

V roku 2019 sme mali návštevnosť zhruba 175-tisíc návštevníkov, minulý rok len 75-tisíc. To je obrovský prepad v návštevnosti, a teda aj v tržbách. Takže teraz jedným z hlavných cieľov bude urobiť maximum, aby sme pritiahli ľudí naspäť na zámok. Návštevníci sa naučili viac chodiť do prírody a vyhľadávajú možnosti zábavy v exteriéri. My ich musíme presvedčiť, že múzeum im má čo ponúknuť.

Začal som kvôli tomu robiť opatrenia, vďaka ktorým vieme za čo najmenej peňazí zahrať čo najviac muziky. Otvorili sme dve terasy s takzvanými Čiernymi schodmi, ktoré doteraz pre verejnosť nikdy sprístupnené neboli. Samotné Čierne schody boli používané len pri festivaloch. Teraz sú už regulárnou súčasťou zámockého okruhu.

Taktiež známa lodžia z Huňadyho sály je jedna z najpríťažlivejších častí zámku. Mnoho ľudí z okolia Bojníc si pamätá, že tam boli, keď boli malými deťmi. Odvtedy bol balkón roky zavretý. Dali sme ho dohromady, zavolali sme bezpečnostného technika, nech nám to odobrí, a tento týždeň sme ho otvorili pre verejnosť.

Ľudia často spomínajú na zážitok z festivalu strašidiel. Minulý rok už nebol. Pokúsite sa ho oživiť?

Medzinárodný festival duchov a strašidiel bol ukončený v roku 2018. Ľudia sa naň stále pýtajú, bol oň dlhodobý záujem a nám to reálne pomáhalo naštartovať letnú sezónu. Práve preto bol ten festival nastavený tak, že fungoval dva týždne po štyri dni v máji, a potom hneď na to v júni naň nadväzovalo podujatie Rozprávkový zámok. Festival strašidiel mal svojho nástupcu, takzvaný Festival zámockých príbehov v roku 2019, ale bohužiaľ nebol úspešný. Rozhodli sme sa, že predbežne s ním nebudeme pokračovať.

Prečo ste prestali so strašidlami?

Tematicky sme už festival vyčerpali. Scenáristi a režiséri, ktorí vyhrávali verejné súťaže, postupne začali kopírovať niektoré staré nápady a nebolo to už príliš originálne. Aj zamestnanci strácali motiváciu, všetko už bolo jednoducho okukané. Okrem toho, mnoho ľudí sa na strašidlá aj sťažovalo. Niektorí od začiatku kritizovali, že ten festival do zámockého kultúrneho prostredia nepatrí. Druhá vec je, že mnohí ľudia, ktorí na ten festival prišli s menšími deťmi, sa reálne veľmi báli.

Naším cieľom je festival obnoviť, ale nebude to festival duchov a strašidiel, ale bude to niečo kultúrnejšie. Chceme, aby zahŕňal prvky dobrodružstva, fantázie, možno nejaké mini hororové prvky. Festival sa bude viac hodiť do nášho zámockého prostredia. Dúfam, že bude mať dostatočný potenciál osloviť široké spektrum návštevníkov a vylepšiť návštevnosť.

Kritika festivalu prichádzala aj z vnútra Slovenského národného múzea?

Ťažko sa k tomu môžem vyjadrovať, lebo som tu nebol. Ale sprostredkovane viem, že áno. Ťažko povedať prečo. Aj v rámci Slovenského národného múzea môže byť určitá rivalita medzi jednotlivými múzeami. Naše múzeum je jedno z tých, ktoré má dlhodobo najvyššiu návštevnosť a najväčšie tržby. Takže či to bolo kvôli tomu, alebo mali naozaj objektívne výčitky, že strašidlá skutočne nepatria do kultúry, to neviem.

Môj predchodca, Ján Papco, dlhodobo hovoril, že potrebujeme byť najprv bohatí, aby sme mohli robiť kultúru. A do určitej miery s ním súhlasím. Náš systém je dlhodobo nastavený tak, že vďaka vysokej návštevnosti sme si sami sporili peniaze na vlastnú obnovu.

Následkom pandémie sme pocítili silný deficit, museli sme ísť až do mínusu. Aby sme mali na výplaty, museli sme na jar načrieť do našetrených zdrojov, ktoré sme mali odložené na obnovu národnej kultúrnej pamiatky z minulých rokov.

Pre malé múzeá, ktoré sú financované hlavne z príspevkov štátu, pokles návštevnosti nepredstavuje taký veľký problém ako pre nás.

Súvisí to s tým, že výška príspevku z ministerstva kultúry pre jednotlivé múzeá sa odvíja od toho, aké tržby jednotlivé múzeá majú, teda čím vyššie tržby, tým nižší príspevok?

Nám ten príspevok, ktorý dostávame, vydrží na dva-tri mesiace na personálne náklady. Takže keď si chceme na svoje platy zarobiť, musíme mať určitú minimálnu návštevnosť. Nehovoriac o tom, že máme ešte prevádzkové náklady a starostlivosť o národnú kultúrnu pamiatku, takže si musíme vedieť nasporiť.

Teraz spolupracujeme s pamiatkarmi aj s generálnym riaditeľstvom Slovenského národného múzea, aby sme do konca roku 2022 pripravili predprojektovú prípravu na prípadnú možnú komplexnú rekonštrukciu, o ktorej sa hovorí od 70. rokov. Bojnický zámok rekonštrukciu potrebuje ako soľ.

Či sa však zoženú peniaze z eurofondov, na sto percent nemôžeme vedieť, takže musíme naďalej pokračovať v našom snažení rovnako ako doteraz.

Nedávno sme dokončili obnovu západného krídla za vlastné peniaze. Ďalej pokračujeme v tom trende, že musíme vyprodukovať čo najväčšiu návštevnosť, aby sme si mohli odkladať na prípadné opravy.

Prečo je zámok taký populárny? Je to len génius loci, alebo sú za tým nejaké konkrétne programové opatrenia, ktoré mu pomáhajú?

Na prvom mieste je romantická prestavba Jána Pálfiho, ktorú vykonal na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy zmenil nekomfortný starý barokový hrad na romantický zámok. Pamiatka by určite priťahovala návštevníkov, aj keby sme nič nerobili.

Prirodzene je potrebné ľudí najprv prilákať do Bojníc, až potom na zámok. Do mesta ich okrem zámku lákajú aj Bojnické kúpele a zoologická záhrada. No a keď už je človek v Bojniciach, tak už závisí od nášho prístupu, ako dosiahnuť, aby sa prišiel pozrieť do nášho zámku. Predchádzajúci riaditeľ Papco aj s kolegami veľmi zamakali na tom, aby tam tých ľudí dostali. Či už vďaka aktivitám, ako boli strašidlá alebo rozprávkový festival, alebo vďaka večerným prehliadkam a podobne. To malo vplyv na dlhodobo stúpajúce čísla.

Záviselo to aj od nášho marketingu. Vďaka našim marketingovým aktivitám sme vedeli počty návštevníkov dvihnúť zo 150-tisíc aj na 220-tisíc. Každopádne, našu návštevnosť ovplyvňuje aj počasie. Ak je napríklad upršaný august, tak to vidno aj na našej návštevnosti, pretože ľudia jednoducho neprídu do Bojníc. To je problém, lebo našu návštevnosť tvoria celoslovenskí návštevníci a len málo regionálni. Priemerný Bojničan alebo Prievidžan príde na zámok raz za dvadsať rokov, možno ešte zo školy, a potom až s deťmi.

Za posledných tridsať rokov sa na zámku urobilo zhruba sedemdesiat menších úprav a rekonštrukcií. Takže aj keď máte veľké tržby, všetko sa to minie na to, aby sa udržal zámok v kondícii?

My máme naozaj veľký historický dlh v tom, čo všetko potrebujeme zrekonštruovať. Keď si zoberieme, čo všetko sa neurobilo za desiatky rokov, tak by naše tržby nikdy nestačili na to, aby sme zámok dostali do stavu, v akom by mal byť. Takže musíme zháňať peniaze zvonku, napríklad cez eurofondy. Zároveň robíme aspoň to nevyhnutné, čo sa dá, našimi vlastnými silami. Za normálnych okolností sme schopní v priebehu niekoľkých rokov odložiť niekoľko stotisíc eur na nejakú investíciu, a potom opravujeme. Teraz sme napríklad dokončili projekt obnovy Západného krídla zámku a momentálne nás ešte čaká dokončenie prekrytia terasy Stredného hradu.

Žiadate o nejaké prioritné projekty z ministerstva kultúry?

K tomu mám zatiaľ len sprostredkované informácie, ale ja mám poznatky o tom, že sa o tie prioritné projekty pravidelne žiada, ale zatiaľ neboli schválené. Prečo, to neviem. Čo sa týka získavania grantov, na to máme aj málo kvalifikovaných ľudí. Uvažujem o tom, že by sme prijali alebo externe najali človeka, ktorý sa v tejto oblasti vyzná, aby sme sa do nich viac mohli zapájať.

Myslíte si, že je generálna rekonštrukcia zámku reálna a v dohľadnom čase uskutočniteľná?

Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis hneď po mojom vymenovaní zvolal poradu, na ktorej sme hovorili o možnosti získania finančných prostriedkov na generálnu rekonštrukciu zámku. Jednou z mojich hlavných bojových úloh bude urobiť všetko preto, aby sme pripravili predprojektovú prípravu na komplexnú rekonštrukciu zámku, priľahlého parku a objektov do konca decembra 2022. Aby sme mohli o peniaze zabojovať, ak by to bolo možné v niektorej z eurofondových výziev. Ja si myslím, že to reálne je.

Momentálne je naším cieľom do septembra pripraviť s pamiatkarmi všetku dostupnú dokumentáciu a taktiež plán, čo a kde na zámku budeme chcieť, lebo keď už taká rekonštrukcia bude uskutočnená, bude nepredstaviteľné robiť akékoľvek ďalšie zásahy. Takže si musíme premyslieť, kde napríklad budú expozície, depozitáre, kancelárie, sklady, údržba či reštaurátorské dielne.

S akými problémami, okrem potreby rekonštrukcie, sa v Bojniciach stretávate?

Napríklad s nedostatočnou spoluprácou v rámci mesta, či už ide o samosprávu, alebo o rôzne subjekty a záujmové skupiny v našom bezprostrednom okolí. Mesto Bojnice je neslávne známe tým, že sa v ňom dlhodobo nedarí nájsť spoločnú reč medzi primátormi a poslancami, robia si navzájom zle, čo má nepriaznivý vplyv na rozvoj mesta a v konečnom dôsledku aj turizmu. Aj vinou toho vraj mnohokrát podnikatelia rezignovali na spoluprácu s mestom a robia si veci po svojom. Po ďalšie, územný plán je urobený veľmi zle. Namiesto nejakých zmysluplných prvkov, ktoré by umožnili rast mesta a cestovného ruchu, napríklad nejaká rodinná, kultúrna, relaxačná zóna pri národnej kultúrnej pamiatke, sa tu idú stavať apartmánové domy.

Naším hlavným cieľom je ochrániť kultúrnu pamiatku a musíme sa rôznym nepriaznivým zásahom brániť. Ak chcú developeri či niektorí podnikatelia vykonávať určité aktivity, ktoré môžu mať negatívny dosah na pamiatkovo chránené objekty v našej správe či na priľahlý areál zámockého parku, my v tomto smere nemôžeme robiť kompromisy.

Musíte sa brániť developerským zásahom, napríklad od podnikateľa Slavomíra Eliáša?

Konkrétne od pána Eliáša nie, s ním vieme nájsť spoločnú reč. Ale momentálne je problém s jeho susedom. Tento pán sa nevie dohodnúť so Slavomírom Eliášom na vytvorení prístupovej cesty na svoje pozemky, kde by chcel začať stavať. My sa oprávnene obávame, že bude vyvíjaný tlak na nás, aby mohol tú svoju stavbu realizovať vďaka prístupu cez nás, čo je z nášho pohľadu neprípustné. Zámok je národná kultúrna pamiatka s ochranným pásom. Máme chránený park, prístupová komunikácia, ktorá cezeň vedie, je pešou zónou. My sme v roku 2019 obmedzili parkovanie na príjazdovej ceste k zámku aj vlastným zamestnancom, a teraz je pre nás nepredstaviteľné, že by nám tam mali jazdiť nejaké stavebné mechanizmy, nákladné autá a podobne.

Park je teda pod správou zámku?

Áno, je súčasťou nášho areálu a predstavuje pre náš rozpočet veľkú finančnú záťaž. Všetci návštevníci ZOO a atrakcií okolitých podnikateľských subjektov prechádzajú cez náš park. Náklady za jeho údržbu znášame len my, zatiaľ čo náš zámok navštívi len menšia časť z nich. Stojí nás to zhruba 100-tisíc eur ročne, mnoho návštevníkov si urobí len selfie pred zámkom v parku a do zámku nakoniec ani nejdú. Cez park nám odhadom prejde 600-tisíc, až milión ľudí ročne, z ktorých máme len náklady.

Budeme to musieť riešiť. ZOO nám nie je schopná pomôcť, navyše patrí pod iného zriaďovateľa, ministerstvo životného prostredia. Uvažujeme tak aj o tom, že v budúcnosti možno budeme musieť uzavrieť areál, podobne ako to bolo v dávnejšej minulosti. Z parku a zo zámku by sme tak vytvorili jednu zónu. Pamiatkari by od nás chceli, aby sme späť prinavrátili západnú bránu, ktorá tam v minulosti bola, a ak toto budeme chcieť urobiť, prístup pre podnikateľov už cez zámocký park nebude možný. Pôvodná brána bola úzka a nebola vhodná pre prejazd automobilmi.

Prispieva mesto na chod zámku?

Bohužiaľ, už dlhý čas mesto neprispieva. Z toho, čo viem, v minulosti mesto prispievalo na osvetlenie zámku. Keďže my tam máme ešte naozaj zastarané osvetlenie, jeho časť je vypnutá, lebo by to bola neúmerná záťaž nášho rozpočtu. Ako ďalší príklad môžem uviesť aj osvetlenie v zámockom parku, ktoré bolo napojené na mestskú sieť, ale v určitom období sa mesto rozhodlo odpojiť ho a odvtedy musíme znášať náklady na jeho zabezpečenie my sami.

Mesto teda neprispieva na chod zámku, naopak, my platíme mestu nemalú daň z nehnuteľností.

Určite mám však v pláne navštíviť pána primátora, zoznámiť sa a prediskutovať s ním možnosti vzájomne prospešnej spolupráce. Či už nájdeme, alebo nenájdeme spoločnú reč na úrovni mesta, určite sa obrátim aj na oblastnú organizáciu cestovného ruchu, aby sme našli styčné body pri rozvoji cestovného ruchu v Bojniciach.