Fanúšikovia ako žiadni iní na Slovensku. Horná Nitra má basketbal vo svojej DNA

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Kam by ste mali ísť, ak by ste hľadali najväčšiu basketbalovú rivalitu na Slovensku? „Väčšina fanúšikov by si okamžite spomenula na derby medzi Prievidzou a Handlovou,“ hovorí Oľga Konečná, moderátorka RTVS.

Tieto mestá, ktoré sú od seba vzdialené len asi dvadsať kilometrov, sú stálicami Slovenskej basketbalovej ligy (hovorovo extraligy).

„Basketbal tu majú všetci vo svojej DNA,“ vysvetľuje Martin Boško, ktorý je zodpovedný za marketing BC Prievidza.

V Prievidzi sa vlani rozhodli pre pozoruhodný krok – aj na úkor výsledkov začali dávať väčší priestor mladíkom. Keď sme sa rozprávali s ľuďmi z vedenia klubu, povedali nám, že sa pozerajú do budúcnosti. Súvisí to však aj s finančnými problémami.

Peniaze sú témou aj v Handlovej. „Každý rok máme obavy, či to ešte nejako dáme dokopy,“ vysvetľuje športový manažér miestneho klubu Karol Kučera.

Toto je príbeh dvoch tímov z hornej Nitry, medzi ktorými panuje obrovská rivalita, nie však nevraživosť. Funkcionári z oboch táborov, práve naopak, hovoria o „korektných“ vzťahoch.

Vitaj, najväčšia diera

Ladislav Stráňovský je šéfom fanklubu Handlovskí fanatici. „Počas pandémie sme robili niečo, čo žiadni fanúšikovia iného klubu na Slovensku,“ vraví.

„Keď sa zaviedli epidemiologické opatrenia, povedali sme si, že zápasy nebudeme sledovať len cez internet.“

Handlovskí fanatici si uvedomili, že zboku haly sú presklené dvere, cez ktoré vidia priamo na palubovku. „Pred každým zápasom sme si zobrali dymovnice a bubny, naobliekali sme sa a išli sme povzbudzovať. Hráči nás počuli a boli vďační, že sme ich takýmto spôsobom podporovali,“ pokračuje.

Basketbal je pre Handlovú mimoriadne dôležitý. Stráňovský vysvetľuje, že 17-tisícové mesto je veľmi súdržné: „Pochodil som svet krížom-krážom, ale taký lokálpatriotizmus ako v Handlovej som nezažil nikde.

Aj keď veľa ľudí považuje naše mesto za dieru, sme na seba nesmierne hrdí. Sme partia šialencov a vítajú nás prakticky v každej hale.“

Stráňovský vraví, že najväčšou „slávnosťou“ je derby proti Prievidzi. „Keď sem minule prišli, privítali sme ich plagátom: ‚Vitaj, najväčšia diera.‘ Ide, samozrejme, o narážku na známu pieseň od Karpiny.

Rivalita medzi nami a Prievidžanmi je obrovská. Aj keď prehrávame, je nám to jedno, našich podporujeme stále.“

Čo sa týka Prievidze, jej basketbalový tím má dlhodobo najvyššiu návštevnosť, a to nielen v extralige, ale v slovenskom halovom športe ako takom.

Začínali v nováckej jedálni

Pre hornú Nitru je basketbal typický – prievidzský basketbal má tento rok 75. výročie a handlovský oslavuje 80 rokov.

Ako je možné, že basketbalu sa v tomto regióne tak veľmi darí? Odpoveď sme hľadali aj u funkcionárov BC Prievidza. Ten po vzniku v 40. rokoch minulého storočia nemal vlastnú basketbalovú halu, a tak hral v jedálni v Novákoch.

Ako si spomínal bývalý tréner Štefan Košík podľa My, pred každým ligovým zápasom Prievidžania najprv vlastnoručne upratali stoly, odniesli do kuchyne taniere a príbory a umiestnili basketbalové koše.

Martin Boško, ktorý v prievidzskom basketbale pôsobí od roku 2010 a je zodpovedný za marketing, vysvetľuje, že v Prievidzi bolo „všetko postavené na baniach“. Aj preto sa prievizdský klub dlho volal Baník Cígeľ.

„Ľudia k nám prichádzali z celého Slovenska, usadili sa tu a vznikali generácie úspešných basketbalistov.

Dovolím si povedať, že 90 percent detí – predovšetkým chalanov – nejakým spôsobom okúsilo basketbal. Všetci ho tu máme vo svojej DNA, ľudia mu rozumejú.“

Najúspešnejším obdobím prievidzského basketbalu boli 90. roky, pokles výkonnosti sa začal koncom minulého tisícročia. Zlomová bola potom sezóna 2006/07, keď sa Prievidza opäť dostala do extraligy.

V sezónach 2011/12 a 2015/16 získala piaty a šiesty titul vo svojej histórii.

Prievidza je známa viacerými špičkovými odchovancami, spomedzi ktorých vyčnieva Vladimír Brodziansky, jeden z najlepších basketbalistov slovenskej histórie. Momentálne pôsobí v klube Joventut Badalona v španielskej Lige ACB.

Na Brodzianskeho v klube dodnes spomínajú. „Vlado si to vydrel,“ opisuje Boško.

Mimochodom, z Prievidze pochádza aj známa basketbalistka Zuzana Žirková.

Za rok nevychováte LeBrona Jamesa

Ďalším ikonickým prievidzským hráčom je Marek Jašš, ktorý strávil v meste väčšinu svojej kariéry, no posledné dva roky pôsobil v Handlovej. Pred začiatkom tejto sezóny sa opäť vrátil do Prievidze.

Aj to ukazuje, že medzi Prievidzou a Handlovou je síce obrovské súperenie, ale nie nevraživosť. Fanúšikovia nemajú s Jaššom žiadny problém, hoci pôsobil u „úhlavného rivala“.

Do konverzácie sa vtom zapojí aj funkcionár klubu Roman Kováčik. „Tým, že Marek dlho pôsobil v jednom klube a je miestny, jeho popularita je obrovská. Dúfame, že bude veľkým prínosom aj pre mladých hráčov,“ vraví.

Kováčik a jeho kolega Peter Zvara – takisto člen vedenia klubu – hovoria, že v Prievidzi zmenili stratégiu. Kým v minulých sezónach sa spoliehali predovšetkým na legionárov, pred rokom sa začali opierať o mladých hráčov.

„Prievidzský fanúšik je mimoriadne náročný – očakáva, že v každej sezóne budeme hrať o medaily,“ hovorí Zvara s tým, že vo vedení klubu urobili „vážne rozhodnutie“.

„Povedali sme si, že ideme pracovať s mladými hráčmi, aj keď nás na začiatku mnohí odpisovali.“

V Prievidzi si uvedomujú, že mladí hráči im nezaručia krátkodobé úspechy, ale očakávajú, že výsledky práce s mládežou sa dostavia do troch či štyroch rokov. „Nemôžeme očakávať, že za jednu sezónu vychováme LeBrona Jamesa,“ usmieva sa Kováčik.

Konatelia hovoria, že s mladíkmi podpísali dvoj-, trojročné zmluvy – nie ročné ako zvyčajne – a pred začiatkom minulej sezóny sa rozhodli, že urobia z asistenta Maroša Helmecyho hlavného trénera.

To, že ich stratégia môže byť úspešná, naznačuje 21-ročný Matej Majerčák, talentovaný rozohrávač, ktorý už hrá aj za slovenskú reprezentáciu. Prievidza si ho pred dvomi rokmi upísala na tri roky.

Prídete do haly a máte zimomriavky

Podobná situácia je v klube MBK Handlová, kde sú však oproti Prievidzi o niečo pozadu. „Potrebujeme dva roky, kým nám dorastú 17-roční talentovaní hráči, aby boli naozaj platní,“ vysvetľuje športový manažér Karol Kučera.

„Chceme dať mladíkom šancu, pretože ak budú hrať, budú mať omnoho väčšiu motiváciu.“

Basketbal v Handlovej založili v roku 1941, pričom prvé basketbalové koše boli drevenej konštrukcie od miestneho stolára Jula Kozárika.

Handlová historicky nie je taká úspešná ako Prievidza, no získala viacero cenných umiestnení. V sezónach 2004/05 a 2005/06 skončila na druhom mieste.

Pri derby to však nehrá žiadnu úlohu. „Zápasy proti Prievidzi sú úžasným zážitkom,“ komentuje Kučera, ktorý ich zažil ako hráč aj tréner.

„Keď som trénoval mužov, odohrali sme historicky sté derby. V hľadisku bolo tri a pol tisíca divákov – bolo to šialené,“ usmieva sa. Na zápasy proti Prievidzi prichádza do Handlovej vyše tisíc divákov, hoci kapacita je len zhruba 700.

Vyžaduje si derby špeciálnu prípravu? „Nie, chystáme sa stále rovnako, aj keď atmosféra sa nedá porovnať. Prídete do haly a okamžite máte zimomriavky.“

Derby prežívali aj legionári

Derby medzi Prievidzou a Handlovou si pamätá aj Oľga Konečná z RTVS, ktorá ich pravidelne navštevovala.

„Ak som neprišla polhodinu pred rozskokom, vedela som, že nebudem mať miesto,“ hovorí.

„Zaujímavé pritom je, že tieto derby niekedy nevynikali najvyššou basketbalovou kvalitou, nepadalo v nich veľa bodov a často sa skončili výsledkami ako 65:58. Lenže atmosféra bola taká úžasná, že to nikomu neprekážalo.

Je paradoxné, ako tieto derby prežívali legionári, ktorí sa nechali strhnúť atmosférou ako domáci hráči. Bili sa až do krvi za svoj tím, aj keď zrejme netušili, čo ten zápas znamená,“ dodáva.

Napriek tejto rivalite sa však funkcionári oboch klubov zhodujú, že spolu vedia komunikovať. Kučera z Handlovej hovorí, že majú „korektné vzťahy“.

„Dokonca mám v prievidzskom basketbale množstvo priateľov.“

Majú obavy

V minulej sezóne práve Prievidza a Handlová súperili o posledné postupové miesto do vyraďovacej časti. Prievidza zo šiestich zápasov päťkrát vyhrala, a tak sa ako šiesty tím základnej časti dostala do play-off.

Najaktuálnejším úspechom Prievidze je zisk Slovenského pohára v roku 2020.

Predstavitelia oboch klubov sa však obávajú o svoju budúcnosť. Zhodujú sa, že „koronová“ sezóna bola mimoriadne náročná – v halách neboli žiadni diváci a zápasy nevysielala žiadna televízia.

Boško z Prievidze hovorí, že „najvyšších predstaviteľov štátu šport okrem fotiek so Saganom či Vlhovou v podstate nezaujíma“.

„Basketbal bojuje zubami-nechtami o prežitie. Je to tenká hranica medzi amaterizmom a profesionalizmom.“

Kučera dodáva: „Každý rok máme obavy, či to nejako postavíme. Na ďalšiu sezónu sa nám to, našťastie, podarilo.“