Zadržaná kubánska novinárka: Vypočúvali ma dvakrát denne, videla som ľudí s modrinami po celom tele
Kubánsky režim zareagoval na protesty z 11. júla tvrdými represiami a zatýkaním novinárov, aktivistov aj demonštrantov.
„Sloboda!“ a „Preč s Fidelom!“
Bolo to v roku 1994, keď tieto dve vety kričali stovky nahnevaných Kubáncov na promenáde El Malecón v Havane. Rozohnala ich polícia. Krátko nato tam zo svojho džípu vystúpil vtedajší vodca Fidel Castro a zrazu sa na promenáde ozvalo: „Viva Fidel!“
Castro mal aj v tom najhoršom období, teda v čase najväčšej ekonomickej krízy a potravinového nedostatku v 90. rokoch po páde Sovietskeho zväzu, svojich stúpencov.
Bol to machiavelistický génius zla, povedala v rozhovore pre Denník N nezávislá kubánska novinárka Camila Acostová, no aj napriek tomu ho podľa nej niektorí milovali. Miguel Díaz-Canel, súčasný prezident Kuby, ktorý tento rok nahradil Raúla Castra aj vo funkcii predsedu komunistickej strany, „je jeho úplný opak“ a „stratil to základné, čo líder potrebuje: rešpekt svojich obyvateľov“.
11. júla tohto roku sa Kubánci vrátili do ulíc. Vo väčšom počte, na väčšom území a s väčším hnevom ako vtedy.
Ani teraz nemajú čo jesť, regály v potravinách sú prázdne, nemajú peniaze, prácu a niekoľko hodín denne ani elektrinu. Aj oni kričali: „Sloboda!“ A rovnako kričali: „Dole s diktatúrou!“ Bez konkrétneho mena. Díaz-Canel, ktorý sľúbil „kontinuitu“ kastrizmu, im nestojí ani za zmienku.
Viac ako 600 zatknutých a nezvestných
Režim na protesty, ktoré sa začali v meste San Antonio de los Baños a rýchlo sa vďaka zdieľaniu na sociálnych sieťach rozšírili po celom ostrove, zareagoval represiami. Odstavil internet, aby ľudia nevysielali protesty naživo, a prezident Díaz-Canel sľúbil „revolučnú odpoveď“.
Vytiahol do ulíc s pár stúpencami a fotografiami Fidela Castra.
Potom mal poľaviť. Vláda zrazu dovolila Kubáncom vycestovať do zahraničia a kúpiť si tam potraviny a drogériu, ktoré na Kube nie sú. Problém je, že len málo Kubáncov si môže dovoliť ísť na nákupy do zahraničia, prípadne tam aspoň majú niekoho, kto im môže nakúpiť.
Protesty dal surovo potlačiť. Niekoľko účastníkov protestov Denníku N opísalo, ako polícia a armáda ľudí mlátili a strieľali do nich.
Potom sa začalo zatýkanie. Policajti zadržali novinárov, aktivistov aj demonštrantov. Niektorí ľudia zmizli a ich rodiny o nich nič nevedia. Nezávislá novinárka María Matienzová Puertová zdieľa zoznam zatknutých a nezvestných. Aktuálne je na ňom viac ako 600 overených mien.
Jednou z nich bola aj Camila Acostová. Vo väzení bola štyri dni a vypočúvali ju dvakrát denne. Zhabali jej súkromný majetok, prehľadali laptop, USB kľúče, mobil. Acostová je reportérkou Cubanet.org a španielskych novín ABC.
V rozhovore pre Denník N rozpráva:
- o tom, ako ju polícia zadržala a vypočúvala;
- o nezvestných a obetiach na životoch;
- ako to aktuálne vyzerá v kubánskych uliciach;
- čo Kubánci žiadajú a prečo už nechcú emigrovať, ale chcú vidieť Kubu slobodnú;
- či existuje cesta späť a ako môže svet Kube pomôcť.
Prečo vás polícia zadržala?
Zadržali ma, pretože som bola obvinená z rušenia verejného poriadku. Podľa kubánskeho režimu sa tí, ktorí sa zúčastnili na protestoch 11. júla, dopustili tohto deliktu. Nikdy som nepopierala, že som na protestoch bola – ako novinárka. Ale režim na Kube neuznáva ani nezávislú žurnalistiku.
Ako dlho ste boli vo väzení?
Najprv ma zobrali na policajnú stanicu Estación policial de Infanta y Manglar, kde ma držali 32 hodín. Potom ma previezli na stanicu Estación de Acosta y Diez de Octubre. Dohromady som bola zadržaná štyri dni.
Poznámka redakcie: Obe policajné stanice sa nachádzajú v Havane, ale v rôznych štvrtiach.
Ako často vás vypočúvali a čo sa vás pýtali?
Štátna bezpečnosť Kuby
