Denník N

Nízka vzdelanosť, vysoká nezamestnanosť či podpora ĽSNS a Smeru. To sú spoločné charakteristiky obcí s nízkou zaočkovanosťou (mapy a grafy)

V článku sa dozviete:

  • že nízka zaočkovanosť v obciach súvisí s nízkou vzdelanosťou, vysokou nezamestnanosťou, ale aj s vyššou podporou ĽSNS a Smeru;
  • že v obciach, ktorých starosta kandidoval za bývalé vládne strany, je zaočkovanosť spravidla o niečo nižšia ako tam, kde starostujú nezávislí;
  • v akých lokalitách sa bude covid šíriť pomalšie; či
  • kde už čoskoro môžu prepuknúť nové ohniská.

V Spojených štátoch sa ukazuje, že nižšia zaočkovanosť je v oblastiach, kde sa darí republikánom. V susednom Poľsku sa menej očkujú tam, kde sa darí konzervatívcom z Práva a spravodlivosti. V Česku sa neočkujú tam, kde sa darí extrémistom.

Podobné vzorce sa ukazujú v rôznych kútoch vyspelého sveta, postupne ako vakcína nie je nedostatkový tovar sa verejnosť dostáva k podrobnejším dátam zaočkovanosti. Aj o Slovensku sme už pred časom písali, že nízka zaočkovanosť je v okresoch, kde sa darí kotlebovcom.

Zaočkovanosť slovenských obcí k 19. júlu 2021. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes; zdroj dát – IZA, ŠÚ, vlastné výpočty

To oprávnene vyvoláva debatu o tom, či ochota očkovať sa je politickým postojom, alebo sa za tým len skrývajú iné sociálne, ekonomické a demografické charakteristiky, s ktorými, podobne ako s postojom k očkovaniu, súvisia aj politické postoje a volebné správanie.

Aj v článku, kde sme písali o súvislosti nízkej zaočkovanosti s podporou extrémistov, sme túto dilemu načrtli. Článok vyvolal debatu, ktorej hlasy volali po potrebe pozrieť sa na súvislosti s inými sociopatologickými javmi, ako je nedostatok vzdelania, chudoba či nezamestnanosť.

Denník N má k dispozícii dáta o miere zaočkovanosti jednotlivých slovenských obcí. Podrobnejšie dáta – za obce namiesto okresov – nám uľahčujú hľadanie a skúmanie príčin nízkej zaočkovanosti v niektorých lokalitách.

Napriek tomu je potrebné mať na pamäti, že ide o natoľko zložitý fenomén, že nie je možné ho úplne pochopiť a vysvetliť jednou analýzou a jedným novinovým článkom.

Dáta o zaočkovanosti v obciach sme spojili s ďalšími dátami, ktoré by so zaočkovanosťou mohli súvisieť – ľudnatosť obce, výsledky volieb 2020, vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce, podiel obyvateľov s pripojením na internet, národnostné a etnické pomery v obci, k akému vyznaniu sa obyvatelia hlásia, nezamestnanosť v obci či veková štruktúra jej obyvateľov.

Týchto premenných by mohlo byť viac; bolo by zaujímavé pozrieť sa napríklad aj na to, koľko ľudia zarábajú, ale niektoré dáta na takejto podrobnej úrovni neexistujú.

Tabuľka nižšie ukazuje korelačné koeficienty. Ak je korelačný koeficient 0, medzi zaočkovanosťou a premennou nepozorujeme v dátach súvislosť. Čím je koeficient bližšie jednotke alebo mínus jednotke, tým je súvislosť silnejšia. Znamienko plus alebo mínus nám hovorí o tom, či je súvislosť pozitívna alebo negatívna, pri pozitívnej zaočkovanosť rastie spolu s tým, ako rastie sledovaná premenná, pri negatívnej zase zaočkovanosť klesá spolu s rastom sledovanej premennej.

Korelačná analýza ukazuje, že nízka zaočkovanosť je na Slovensku skôr v obciach s vysokým podielom obyvateľov bez vzdelania, respektíve len so základným vzdelaním. Takisto v obciach s vysokou nezamestnanosťou a tam, kde ľudia nemajú internet.

Naopak, vyššia zaočkovanosť je zase skôr v obciach s vyšším podielom obyvateľov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.

Ani volebná podpora ĽSNS nehrá nezanedbateľnú rolu. Korelačný koeficient je síce slabší, ale nie úplne bezvýznamný. Inými slovami: tam, kde sa kotlebovcom vlani zadarilo, možno očakávať skôr nižšiu zaočkovanosť.

Rómovia

Kľúčovou premennou je však podiel Rómov v obci. Tam, kde je veľa Rómov, je aj nízka zaočkovanosť. Vidieť to už pri prvom pohľade do dát. Obce so zaočkovanosťou tesne nad nulou sú prakticky len osady.

Aj – ale nielen – preto sú vzdelanie, prístup k internetu či nezamestnanosť faktory, ktoré najviac súvisia s mierou zaočkovanosti v obciach.

Na grafe nižšie sú zobrazené len tie premenné, ktoré majú so zaočkovanosťou najväčšiu súvislosť. Môžete ich prepínať pomocou menu pod nadpisom. Každý bod v grafe predstavuje jednu slovenskú obec. Čím je bod väčší, tým ľudnatejšia je obec. Najväčší bod je Bratislava.

Umiestnenie bodu v priestore grafu nám na zvislej osi ukazuje, aká je miera zaočkovanosti v obci a na vodorovnej osi, akú hodnotu má v tej obci sledovaná premenná, napríklad nezamestnanosť. Príklad – ak pozorujeme nezamestnanosť a bod sa nachádza vpravo dole, znamená to, že v obci je vysoká nezamestnanosť a nízka zaočkovanosť. Ak sa nachádza vľavo hore, v obci je nízka nezamestnanosť, ale vyššia zaočkovanosť.

Čierna prerušovaná čiara je trendová priamka. Jaj sklon hovorí o tom, či je súvislosť medzi sledovanou premennou a zaočkovanosťou pozitívna alebo negatívna. Ak priamka rastie, znamená to, že ak má daná premenná v obci vyššiu hodnotu, je pravdepodobné, že tam bude aj vyššia zaočkovanosť. Naopak, ak klesá, tak pri vyššej hodnote onej premennej bude zaočkovanosť v obci pravdepodobne nižšia.

Tentoraz z grafu nie je možné vyčítať, akú obec predstavuje daný bod, keďže údaje o zaočkovanosti v obciach nie sú oficiálne zverejňované.

Je teda zrejmé, že najmenej zaočkovaní na Slovensku sú tí najchudobnejší a sociálne vylúčení. Spravidla Rómovia. Z tohto typu analýzy dôvody nezistíme. Môže to byť strach, neochota, nedôvera, ale aj prekážky – pre chudobných a neznalých ľudí môže byť registrácia na vakcínu alebo cesta za ňou skutočnou prekážkou.

Tu je určite priestor na zlepšenie očkovacej politiky. Mediálna kampaň stačiť nebude, je potrebná práca v teréne, mobilné očkovacie tímy, spolupráca s miestnymi autoritami.

Neočkovanie ako politický postoj

Ak korelačnú analýzu zopakujeme po tom, ako dáme bokom obce s podielom Rómov vyšším ako 20 percent, dostaneme trochu iné výsledky.

Faktory, ktoré pozitívne alebo negatívne súvisia s mierou zaočkovanosti, zostávajú v princípe rovnaké. Menia sa však korelačné koeficienty – ukazuje sa vyšší význam volebných výsledkov a národnostnej identity.

Nižšia zaočkovanosť je skôr v obciach, kde voliči viac preferujú ĽSNS a Smer.

Dáta takisto naznačujú, že slovenskí Maďari sa očkujú viac ako Slováci. Môže mať na to vplyv vyššia ochota dať sa očkovať a vyššia zaočkovanosť v susednom Maďarsku.

V každom prípade, po chudobe, sociálnom vylúčení a príslušnosti k rómskemu etniku môžu byť za nízkou zaočkovanosťou naozaj aj politické postoje obyvateľov.

Keď prijmeme hypotézu, že postoj k očkovaniu je pre časť obyvateľstva politickým postojom, musíme zistiť smer kauzality. Či sú voliči tí, ktorí v otázke očkovania formujú postoje politických strán, alebo sú to politické strany, kto formuje postoje voličov.

Najskôr to bude obojstranné, strany a ich voliči si navzájom ovplyvňujú postoje, no v prípade očkovania bude najskôr silnejší vplyv strán na voličov.

Slovensko je jedna z mála vyspelých krajín, kde prakticky celá opozícia proti očkovaniu vyslovene brojí. V spojitosti s chaotickou komunikáciu vlády a jej extrémne vysokou nedôverou sa to zdá byť nebezpečný kokteil.

Vlády a vládne strany musia z princípu očkovanie podporovať. Aj Fico a Pellegrini by očkovanie podporovali, ak by boli pri moci. Inú cestu ako očkovanie by logicky nemali. Nevýhodou Slovenska je aj to, že k zmene vlády došlo na začiatku pandémie. Súčasná opozícia má ešte veľa času, kým sa znova dostane k vládnutiu. Spolieha sa na to, že vtedy už bude po pandémii, preto si môže dovoliť tému očkovania cynicky zneužívať.

Volebná podpora ĽSNS po obciach. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes, zdroj dát – SÚ, vlastné výpočty.

Časť voličstva pravdepodobne odmietavý postoj k očkovaniu preberá od opozičných strán. Formuje ho ako protestný postoj voči súčasnej vláde.

Tento problém však veľmi nemá riešenia, ktoré by spočívali na dobrovoľnosti. Zmena postoja by mohla viesť cez zmenu postoja politických strán k očkovaniu, ale to je zamotaná cesta. Vyžadovalo by si to politickú vyspelosť na oboch stranách, vládnej aj opozičnej, ktorá by viedla ku kompromisu, že očkovanie podporia všetky politické elity. Na takúto dohodu už však môže byť aj príliš neskoro.

Zmienky hodným zistením je aj to, že konfesijnosť obyvateľstva nevykazuje významnejšiu súvislosť s mierou zaočkovanosti. V princípe ani veková štruktúra.

Kompozícia v. kontext

Pri hľadaní príčin rozdielov v zaočkovanosti obcí môžeme rozlišovať kompozitné a kontextové faktory. Zjednodušene: kompozitné faktory súvisia so sociodemografickou kompozíciou, teda zložením obyvateľstva obce. Takým kompozitným faktorom je napríklad nezamestnanosť, o ktorej sme písali vyššie.

Koľko ľudí sa dá v obci zaočkovať, však nemusí súvisieť len s tým, koľko ľudí tam je nezamestnaných, respektíve koľko ľudí v obci volí extrémistov. Môže to ovplyvniť aj nejaká lokálna záležitosť nezávislá od kompozície (zloženia) obyvateľstva.

Dušan Mikušovič na Gemeri zistil, že takýmto faktorom môže byť napríklad to, že do obce príde mobilný očkovací tím a niekto tam to očkovanie pomôže zorganizovať. Alebo že starosta presviedča svojich dedinčanov, aby sa dali zaočkovať. Lokálnym kontextovým faktorom môže byť aj vzdialenosť do najbližšieho očkovacieho centra.

Kontextové faktory sa ťažko analyzujú. Nepoznáme ich všetky, a keď ich aj poznáme, nemusíme ich vedieť kvantifikovať, respektíve nemusíme mať k nim údaje. Dávalo by zmysel skúmať vplyv návštevy mobilného očkovacieho tímu v obci na jej zaočkovanosť. O tom však nemáme podrobnejšie dáta.

Späť k starostom. Teoreticky to, akú má starosta politickú afiliáciu, môže ovplyvňovať jeho ochotu podnikať kroky k vyššej zaočkovanosti.

Dáta o zaočkovanosti sme preto prepojili s výsledkami komunálnych volieb 2018. Konkrétne s tým, akú politickú afiliáciu má zvolený starosta. Či kandidoval za vtedy vládne strany (Smer, SNS a Most-Híd), opozičné, lokálne, radikálne, zmiešané koalície alebo ako nezávislý kandidát.

V grafe nižšie je každý bod jedna slovenská obec. Umiestnenie bodu v priestore grafu nám na zvislej osi ukazuje, aká je v obci miera zaočkovanosti, na vodorovnej zase, akú politickú afiliáciu mal starosta obce v komunálnych voľbách 2018. Z grafu je napríklad vidieť, že najväčšiu skupinu tvoria obce s nezávislým starostom.

Body sú preložené takzvaným boxplotom. Ten ukazuje základné štatistické parametre skupiny – hranice boxplotu ukazujú obce s minimálnou a maximálnou zaočkovanosťou, no bez extrémne vysokých a nízkych hodnôt, biely box ukazuje takzvané medzikvartilové rozpätie.

Dôležitá je však čiara vo vnútri boxplotu, tá ukazuje hodnotu mediánovej zaočkovanosti, inými slovami – pri akej hodnote možno rozdeliť skupinu obcí podľa miery zaočkovanosti na dve polovice. Medián je podobný ukazovateľ ako priemer, ale štatisticky presnejší.

Dáta ukazujú, že v obciach, kde je starosta nezávislý alebo kandidoval za vtedy opozičné strany, je o trochu vyššia médiánová zaočkovanosť ako tam, kde starosta kandidoval za vtedy vládne strany.

Môže to, samozrejme, súvisieť aj s tým, že nezávislí a vtedy opoziční starostovia a primátori vyhrávajú skôr vo väčších obciach a mestách, respektíve skôr v obciach na západe Slovenska, kde je zaočkovanosť vyššia.

Ostrovy nezaočkovanosti

Na dátach o zaočkovanosti obcí sme spravili hotspot analýzu. Tá identifikuje oblasti, kde sa štatisticky významne zhlukujú obce s vyššou alebo nižšou mierou zaočkovanosti. Červenou farbou sú na mape dole zhluky obcí s nízkou zaočkovanosťou. Zelenou zase zhluky obcí s vyššou zaočkovanosťou.

Hotspot analýza zaočkovanosti, kartogram – Denník N/Daniel Kerekes, zdroj dát – IZA, ŠÚ, vlastné výpočty.

Z mapy je zrejmé, že vyššia zaočkovanosť sa koncentruje na západe Slovenska v okolí Bratislavy a Trnavy. Ďalej sa zhlukuje v okolí krajských miest. Môže to byť výsledkom sociálno-demografickej kompozície obyvateľstva obcí na západe a v okolí krajských miest, ale aj kontextovým faktorom – napríklad lepšou dostupnosťou vakcinačných centier či susedským efektom, keď sa individuálne postoje zbližujú s postojmi prevládajúcimi v susedstve.

Červené zhluky sú nebezpečné. Nielenže sú to obce, kde je zaočkovanosť extrémne nízka, ale tie obce sú aj skoncentrované a susedia spolu. Rýchlo šíriaci sa delta variant tam nebude mať ani minimálne prekážky v šírení. Z červených oblastí na mape sa môžu čoskoro stať prvé slovenské ohniská delta variantu.

Špeciálne aj preto, že z veľkého zhluku strednom juhu Slovenska sa migruje za prácou do Veľkej Británie, kde teraz prebieha ďalšia silná vlna.

Metodické poznámky

  • Obce s evidentne chybnými údajmi boli z analýz vynechané. Takou obcou je napríklad dedinka Praha, ktorá podľa údajov už dosahuje 114-percentnú zaočkovanosť.
  • Vzdelanosť, etnicita, konfesijnosť a prístup k internetu boli spracované na základe údajov zo sčítania obyvateľov 2011. Ide už o desať rokov staré údaje, ale predpokladáme, že pri vzdelanosti, etnicite a konfesijnosti nedošlo k veľkým zmenám. Metodicky zastaraná môže byť dostupnosť internetu. Predpokladali sme fikciu, že k zlepšeniu dostupnosti internetu došlo plošne, a teda geograficky rovnomerne.
  • Údaje o rómskej etnicite sme čerpali z Atlasu rómskych komunít.
  • Pri straníckej afiliácii starostov pracujeme s pojmami bývalá koalícia a bývala opozícia, pretože koalície, za ktoré starostovia kandidovali v roku 2018, lepšie odrážali vtedajšie preferencie a zloženie parlamentu. Od roku 2018 mohli v niektorých obciach nastať zmeny na starostovských stoličkách, medzičasom sa konalo aj niekoľko doplňujúcich volieb – tie sme pre jednoduchosť nezohľadňovali.
  • Ústredie práce má k dispozícii len absolútne počty uchádzačov o zamestnanie v obciach, bez údajov o veľkosti pracovnej sily. Nezamestnanosť sme tak počítali ako pomer uchádzačov o zamestnanie k počtu obyvateľov obce.
  • Sme si vedomí, že istejšie metodologické a interpretačné pole ponúka geograficky vážená regresia, tú sme však s ohľadom na nevedecký charakter novín a čitateľov nerobili.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Kotlebovci - ĽSNS

    Očkovanie proti koronavírusu

    OĽaNO

    Progresívne Slovensko

    SaS

    Sme rodina

    Smer

    Spolu

    Za ľudí

    Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie