Denník N

Putinov nebezpečný ukrajinský naratív

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Tým, že Putin popiera právo Ukrajiny na nezávislosť, pripravuje pôdu pre vojnu. Západ sa preto musí rýchlo rozhodnúť, čo je ochotný urobiť, aby tomu zabránil.

Autor je švédsky ekonóm

Ruský prezident Vladimir Putin je posadnutý Ukrajinou – alebo skôr predstieraním, že Ukrajina neexistuje. Vo svojej každoročnej televíznej šou, v ktorej odpovedá na divácke telefonáty, 30. júna tvrdil, že „Ukrajinci a Rusi sú jeden národ“. Potom publikoval článok, ktorý mal za cieľ zdôvodniť jeho „presvedčenie“ tým, že opisoval spoločnú históriu týchto dvoch krajín. Bol to majstrovský kurz dezinformácií – a to chýba len krok k vyhláseniu vojny.

Sme svoji

Putin začína svoju rozprávku v Starej Rusi, kde Rusov, Ukrajincov a Bielorusov spájal jeden jazyk a po „krste Ruska“ a prijatí pravoslávneho náboženstva až do pätnásteho storočia aj jedna viera – pravoslávne kresťanstvo. Aj uprostred roztrieštenosti, píše Putin, ľudia vnímali Rusko ako svoju spoločnú vlasť.

Podľa tohto naratívu bola poľsko-ruská vojna v rokoch 1605 – 1618 pre ľudí „oslobodzujúca“. Ukrajinci boli „znovu zjednotení“ s ostatnými ruskými pravoslávnymi ľuďmi a vytvorili „malé Rusko“. Výraz „Ukrajina“ znamenal niečo ako „na hranici“.

V Putinovom príbehu odráža vôľu ľudu aj vznik Novoruska v roku 1764 a expanzia ruskej ríše. „Integrácia západoruských krajín do spoločného štátu bola nielen výsledkom politických a diplomatických rozhodnutí; uskutočnilo sa to na základe spoločnej viery a kultúrnych tradícií a jazykovej príbuznosti.“

Generál Alexander Suvorov, ktorý prekonal obrovský odpor, aby zabezpečil rozšírenie ruského územia, by určite nesúhlasil. Putin však naznačuje, že spoločný jazyk – oddelený iba „regionálnymi jazykovými znakmi a dialektmi“ – okrem iného popiera možnosť, že by Ukrajina mohla rozvíjať svoju vlastnú kultúru. Napríklad ukrajinský národný básnik Taras Ševčenko písal básne v ukrajinčine, prózu však písal predovšetkým v ruštine.

Podobne bol Nikolaj Gogoľ, ktorý sa narodil v Poltavskej gubernii na Ukrajine (tá bola vtedy súčasťou Ruskej ríše), „ruským vlastencom“ a písal v ruskom jazyku. „Ako možno rozdeliť toto dedičstvo medzi Rusko a Ukrajinu?“ pýta sa Putin.

Zločin proti Rusku

Ruský prezident o niečo ďalej odsudzuje „tvrdú polonizáciu“, ktorá sa uskutočnila v medzivojnovom období, keď Poliaci potláčali „miestnu kultúru a tradície“. Potom oceňuje boľševikov za „rozvoj a posilnenie“ ukrajinskej „kultúry, jazyka a identity“ prostredníctvom ich politiky ukrajinizácie.

Putin však tvrdí, že problémom bolo, že „ukrajinizácia bola často uvalená aj na tých, ktorí sa nepovažovali za Ukrajincov“. Rusifikáciu Ukrajincov, ktorá výrazne presahuje všetko, čo urobili Poliaci, autor v článku nespomína.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie