Do úst im dávali seno, zapriahali ich do voza – ako z Handlovej vyhnali Nemcov
Nemeckí obyvatelia hornej Nitry zažívali strasti vojny intenzívnejšie ako slovenskí – a to bez ohľadu na to, či sympatizovali s nacistami.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.
Na konci 19. storočia žilo v hornonitrianskom meste Handlová 90 percent Nemcov. Počas prvej Československej republiky a druhej svetovej vojny ich bolo ešte stále viac ako päťdesiat percent.
Po vojne však z mesta odišlo – z donútenia – až deväť z desiatich Nemcov. Dnes ich v 17-tisícovej Handlovej zostáva len asi stovka. Na „poslovenčenie“ baníckeho mesta, v ktorom boli karpatskí Nemci vo väčšine od 14. storočia, pritom stačilo niekoľko mesiacov.
Okrem nariadenej evakuácie, núteného odsunu či dobrovoľného odchodu čakalo Nemcov počas vojny a po nej množstvo perzekúcií, ponižovania a teroru ako formy kolektívnej „odplaty“. Ich osud bol podobný osudu spišských Nemcov a ďalších obyvateľov tejto národnosti na hornej Nitre a v ďalších oblastiach Slovenska.
Mestečko Krickerhau
Handlovú založilo v roku 1376 dvesto nemeckých rodín, ktoré sa do neosídlenej doliny presťahovali pod vedením osadníka Henricha Krickera z Kremnice. Hoci na strednom Slovensku bolo viacero banských miest, Handlová – po nemecky Krickerhau – bola mestečkom, kde sa ťažba hnedého uhlia začala až v roku 1909.
„Spolunažívanie Nemcov a Slovákov v Handlovej bolo pokojné,“ spomína na život v meste v 30. a v prvej polovici 40. rokov dnes 88-ročná Handlovčanka Hildegarda Radovská. Nástup Adolfa Hitlera a vojnový štát Jozefa Tisa podľa nej privítalo len zopár miestnych
