MediaBrífing: Na rozhovory len 90 sekúnd, testy každý deň. Ako fungujú novinári na olympiáde

Tohtoročná letná olympiáda bude špeciálna v mnohých ohľadoch. Zmeny sa, samozrejme, dotknú aj médií.

Ako fungujú novinári na obrovskom športovom podujatí v čase pandémie? Aké musia dodržiavať pravidlá? A ktoré slovenské médiá nakoniec zrušili svoju účasť?

V Tokiu bude pôsobiť zhruba 6000 novinárov z celého sveta, k tomu treba pripočítať tisícky ďalších ľudí, ktorí budú mať na starosti vysielanie zo súťaží.

„Môžeme sa pohybovať len po vopred určených a oznámených priestoroch, teda hotel, Medzinárodné vysielacie centrum (International Broadcast Centre – IBC) a športoviská, na ktoré už naši reportéri a komentátori chodia, aby vedeli, čo ich čaká,“ povedal komentátor a šéf televíznych športových prenosov RTVS Pavol Gašpar.

So športovcami sa nemôžu voľne stretávať. „Športovci majú zakázané vyjsť z olympijskej dediny a môžu ísť len na športovisko,“ vysvetľuje Gašpar. „Hýbeme sa de facto v oddelených svetoch, ktoré sa dotýkajú len v mixzóne na športovisku.“

Všetci novinári museli pred príchodom do Japonska absolvovať dva PCR testy, ďalší ich čakal hneď po prílete.

„Prvé tri dni sa musíme testovať každý deň. Následne sme rozdelení do troch skupín – reportérska skupina spolu s kameramanmi, ktorá je v kontakte so športovcami, sa musí testovať každý deň, komentátorská skupina sa musí testovať každé štyri dni a režiséri, strihači či produkční, ktorí sa pohybujú najmä v IBC, sa musia testovať raz za sedem dní,“ opisuje Gašpar.

„Opatrenia fungujú pomerne dobre. Problém bol len po prílete na letisku, keďže celá procedúra – overovanie dokumentov, ktoré vyžadovala japonská vláda, testovanie, čakanie na výsledky, imigračné, colnica – trvala veľmi dlho a nebola ideálne zorganizovaná. My sme strávili na letisku Narita celkovo šesť či sedem hodín, kým sme sa dostali k batožine a mohli ísť na hotel. Na druhom letisku Handea to vraj trvalo len dve hodiny,“ povedal redaktor agentúry TASR Michal Tegza.

Povinná karanténa

Až na vysielateľov, ktorí dostali výnimku, musia všetci žurnalisti po prílete absolvovať prísnu trojdňovú karanténu na hotelových izbách. Odtiaľ môžu odísť na maximálne 15 minút, aby si vyzdvihli jedlo alebo nakúpili. Porušenie tohto pravidla by mohlo znamenať vyhostenie z krajiny.

Novinári musia mať v mobiloch nainštalované dve aplikácie, ktoré kontrolujú ich pohyb, musia cez ne hlásiť svoj zdravotný stav alebo sú upozornení, ak prišli do kontaktu s pozitívnou osobou.

Prvých 14 dní v Japonsku musia novinári ostať v „olympijskej bubline“ a musia organizátorom dať svoj plán aktivít s presnými údajmi, kde budú.

Žurnalisti dostali od organizátorov 68 strán pravidiel (pdf), ktoré musia dodržiavať. Prvé dva týždne majú zakázané cestovať hromadnou dopravou, navštevovať reštaurácie, bary a turistické miesta. Nesmú robiť rozhovory s ľuďmi mimo olympiády.

Prísne pravidlá môžu mať nepríjemné dôsledky. Britskému novinárovi Philipovi Barkerovi bola napríklad prikázaná 14-dňová izolácia, pretože bol počas letu do Tokia v kontakte s osobou pozitívne testovanou na covid-19. Jeho redakcia označila taký postup za prehnaný a neprijateľný, keďže Barker má za sebou šesť negatívnych testov za dva týždne vrátane troch od príchodu do Tokia.

„Je frustrujúce, keď nemôžete plnohodnotne informovať o olympijských hrách, hoci máte potvrdenia o negatívnych testoch a boli ste aj dvakrát očkovaný. Dúfam, že ostatní nebudú v rovnakej situácii,“ uviedol novinár.

90 sekúnd na rozhovor

Desať amerických redakcií, vrátane denníkov New York Times, Washington Post a USA Today, napísalo začiatkom júla olympijskému výboru list, v ktorom upozorňovali, že niektoré protipandemické opatrenia už obmedzujú slobodu tlače. Nepáči sa im ani to, že domáci novinári nemusia čeliť rovnakým obmedzeniam ako ich kolegovia zo zahraničia.

Gašpar z RTVS kritizuje aj to, ako organizátori komplikujú prácu oficiálnym vysielateľom. „Napríklad si musíme dať schváliť výrobu na každom jednom športovisku, na ktoré ideme. Zďaleka nie všetko nám schvaľujú, pričom my chceme a musíme byť pri každom slovenskom športovcovi,“ vraví.

„Dnes nám napríklad prišlo schválenie o 11. hodine predpoludním, keď už viaceré výroby prebiehali alebo sa skončili. Nemôžeme čakať, že nám niekto o jedenástej schváli výrobu, keď náš športovec má naplánovaný tréning na ôsmu, deviatu alebo desiatu.“

Reportéri môžu so športovcami natočiť rozhovor po súťaži len na 90 sekúnd. „To je príšerne málo,“ vraví Gašpar.

„Vplyvom opatrení sa znížili počty ľudí v mixzónach, presscentrách a tribúnach médií. V mixzónach treba dodržiavať odstup dva metre od športovca, meter od ostatných novinárov,“ opisuje Tegza z TASR. Na rozhovoroch teda musia mať novinári nahrávacie zariadenia či telefóny na selfie tyčkách.

Prázdne tribúny

Hry budú bez divákov, pretože v Tokiu platí núdzový stav. „Diváci budú športovcom neskutočne chýbať, ale chýbať budú aj nám. Televíznym divákom akustická kulisa chýbať nebude,“ vraví Gašpar.

V televízii sa totiž budú púšťať zvuky davu, ktoré boli nahraté na olympiádach v Riu de Janeiro a v Londýne. Tieto zvuky budú prispôsobené pre každý šport zvlášť a prehrávané budú tichšie, aby nerušili.

Americká spoločnosť NBC chce ponúknuť zosilnené zvuky z pretekov – napríklad špliechanie vody v bazéne -, aby mali diváci pocit, akoby tam boli osobne.

Olympijská vysielacia služba (Olympic Broadcasting Services), ktorá poskytuje video a audio ostatným televíziám, sľubuje jedinečné zážitky pri sledovaní – ich zábery budú v rozlíšení 4K, všetky zápasy v basketbale budú mať k dispozícii matrixovské 360-stupňové videá, k dispozícii bude aj virtuálna realita a analytické dáta na obraze spracované umelou inteligenciou.

Menej slovenských novinárov

Slovenské médiá posielajú do Tokia menej novinárov, ako chodievalo na olympiády v minulosti. Pôvodne sa do Japonska chystalo dvadsať novinárov zo slovenských agentúr a tlačených médií. Nakoniec však odišlo len 11, z toho je šesť píšucich reportérov a päť fotoreportérov.

„Je to najmenší počet, odkedy tu pôsobím, a už to bude 16 rokov,“ povedal tlačový atašé Slovenského olympijského výboru Ľubomír Souček.

Štvorčlenný tím reportérov posiela verejnoprávna agentúra TASR, piatich žurnalistov Slovenský olympijský a športový výbor a dvoch denník Šport. Pôvodne pridelené akreditácie nevyužijú denníky SME, Pravda, Denník N, Nový Čas a Plus 1 deň, informoval Souček.

Dôvodom je absencia divákov na podujatí a prísne protipandemické opatrenia. V Tokiu nebude otvorený ani Slovenský dom a neočakáva sa ani účasť slovenských ústavných činiteľov. Pre viaceré redakcie by teda mohlo byť vyslanie vlastných ľudí na olympiádu ekonomicky nevýhodné.

Aj viaceré zahraničné médiá priznávajú, že do Tokia posielajú menej ľudí.

Veľký projekt RTVS

Verejnoprávna RTVS bude prvýkrát v histórii zabezpečovať televízne vysielanie priamo z dejiska olympiády. „Z pohľadu technického a personálneho zabezpečenia ide o najväčší športový televízny projekt za posledné desaťročia,“ informovalo verejnoprávne médium. Tvrdí, že ide o „najambicióznejšiu operáciu v histórii športového vysielania na Slovensku“.

RTVS vysiela na olympiádu 60-členný štáb. Váha techniky, ktorú RTVS poslala do Tokia, je približne dve tony.

„Skúsenosti z minulých olympiád ukázali, že robiť podujatie na dvoch miestach – aj v dejisku a aj doma – je personálne také náročné, že sa to vo finále komplikuje a predražuje. Preto sme tento projekt skúsili nastaviť tak, ako je to vo svete bežné. Štúdio bude priamo v Tokiu a domov príde jeden finálny produkt,“ povedal v rozhovore šéf športu RTVS Matej Hajko.

Televízia ešte nevie, ako všetky reštrikcie ovplyvnia vysielanie. „Úplne sa situácia vykryštalizuje až počas samotného podujatia,“ vraví PR manažér RTVS Filip Púchovský. „Už teraz je však jasné, že členovia tímu, ktorí sa budú stretávať so športovcami za účelom rozhovorov, budú musieť absolvovať denné testy a dodržiavať ďalšie prísne pravidlá.“ Ak by aj nebolo možné vyspovedať športovcov osobne, RTVS sprostredkuje ich reakcie prostredníctvom rozhovorov robených na diaľku.

RTVS spustila špeciálnu podstránku na webe RTVS, na ktorej okrem aktuálnych informácií bude aj živé vysielanie. Všetky športové prenosy, ktoré budú odvysielané v televíznom vysielaní, budú dostupné aj na webe. Online archív nebude k dispozícii, licencia to neumožňuje.

Verejnoprávna televízia chcela ešte v júni spustiť štvrtý kanál s názvom RTVS Šport, nakoniec jeho štart stopla, pretože jej chýbajú financie.

Záujem inzerentov o reklamu počas olympiády na RTVS je dobrý. „V rámci olympiády v Tokiu ide o druhé najvyššie obraty letnej olympiády od roku 2004,“ informovala RTVS. „V rámci reklamných objednávok ide v prípade olympiády v Tokiu o 100-percentné navýšenie oproti olympiáde v Riu v 2016.“

Čo chystajú svetové médiá

Olympijské vysielacie práva v Európe vlastní Eurosport, ktorý patrí pod spoločnosť Discovery. Ten okrem staníc Eurosport 1 a Eurosport 2 spúšťa sedem bonusových kanálov Eurosport 3 až Eurosport 9, ktoré nebudú lokalizované do slovenčiny alebo češtiny, budú k dispozícii u niektorých operátorov a predplatiteľom aplikácie Eurosport Player.

Eurosport je výhradný vlastník práv, ostatné televízie (napríklad RTVS či ČT) mohli získať „sublicenciu“, ktorá má určité obmedzenia. ČT plánuje odvysielať 300 hodín prenosu z olympiády, do Tokia poslala osem komentátorov a osem reportérov.

Vysielacie práva v USA vlastní spoločnosť NBCUniversal, ktorá avizuje viac ako 7000 hodín videa z olympiády na všetkých svojich kanáloch a digitálnych platformách. Firma zároveň bude chcieť využiť hry na spopularizovanie svojej novej streamovacej služby Peacock.

Ďalšie správy o médiách

MORATÓRIUM
Ministerstvo vnútra navrhuje skrátiť moratórium na zverejňovanie výsledkov predvolebných prieskumov na 48 hodín. V súčasnosti je zakázané uverejňovať prieskumy 14 dní pred voľbami. Minulá vláda sa pokúsila presadiť lehotu 50 dní, no Ústavný súd to zrušil. Rokovanie vlády o skrátení moratória sa tento týždeň na vláde prerušilo, Sme rodina o tom chce ešte diskutovať s koaličnými partnermi. Ak zmena prejde vládou, musí ju ešte prijať parlament.

MAĎARSKO
Vlády rôznych krajín sveta vrátane Maďarska sledovali novinárov, aktivistov či právnikov. Špionážny izraelský softvér Pegasus bol použitý aj na maďarského novinára Szabolcsa Panyia. „Bol som šokovaný, keď som zistil, že ma sledujú, pretože Pegasus je naozaj drahý nástroj. Sledovanie jedného človeka stojí desaťtisíce eur. Na mňa minuli omnoho viac, ako zarobím za rok,“ povedal v rozhovore pre Denník N. „Chceli byť o krok predo mnou. Našiel som minimálne jedenásť prípadov, keď ma hekli niekoľko dní po tom, čo som štátnym úradom poslal žiadosti o oficiálne stanovisko. Moje podozrenie je, že ich to viedlo k tomu, aby si zistili, o čom presne píšem a čo všetko viem. A, samozrejme, pátrali aj po mojich zdrojoch,“ dodal Panyi. Maďarská vláda sledovaním novinárov podľa neho prekročila hranicu a ocitla sa v spoločnosti štátov ako Rwanda, Saudská Arábia a Azerbajdžan.

RUSKO
Rusko zablokovalo stránky ruského vysielania Českého rozhlasu, a to za článok o Janovi Palachovi, ktorý zverejnili ešte v roku 2001. Odôvodnili to tým, že článok o sebaupálení Palacha podporuje samovraždy a porušuje tým ruské zákony. Rozhlas to označil za cenzúru a útok na všetky princípy slobody prejavu, česká diplomacia žiada vysvetlenie.

FACEBOOK
Americký prezident Joe Biden povedal, že dezinformácie na sociálnych sieťach „zabíjajú ľudí“. Washington tak zvyšuje tlak na digitálne platformy – na stole je už aj návrh zmeny zákona, ktorý by tieto spoločnosti urobil zodpovednými za nepravdy o vakcínach a ďalších zdravotníckych témach. „Jediná pandémia, ktorú máme, je medzi neočkovanými,“ vyhlásil Biden. Facebook kritiku odmieta: „Nebudeme sa rozptyľovať obvineniami, ktoré nie sú podporené faktami.“ Firma tvrdí, že už odstránila viac ako 18 miliónov dezinformácií o koronavíruse.

• YouTube spustil svoj nový formát krátkych videí YouTube Shorts už aj na Slovensku. Novinka je klonom TikToku a umožňuje zdieľať 15-sekundové videá.
• Bratislava je trenažér pre zahraničných spravodajcov, povedala v rozhovore končiaca spravodajkyňa Českého rozhlasu Pavlína Nečásková, ktorá u nás na pôsobila od januára 2017.
• Televízia CNN chystá streamovaciu službu CNN+. Ponúkne živé vysielanie, videoarchív, interaktívne relácie či dokumenty. Spustenie je naplánované na začiatok budúceho roku.
• V Bielorusku bolo v posledných dňoch urobených 64 razií v médiách, zadržaných bolo 32 novinárov.
• Austrália zrušila víza britskej krajne pravicovej novinárke Katie Hopkinsovej. Tá na Instagrame vyhlasovala, že nebude dodržiavať povinnú karanténu, pandémiu označila za podvod.
• Vo veku 86 rokov zomrel dánsky umelec Kurt Westergaard, známy karikatúrou islamského proroka Mohameda, ktorá vyvolala hnev v moslimskom svete.

Titulka týždňa

Táto tmavofialová paradajka obsahuje protizápalové zlúčeniny antokyaníny. Rajčiaky ich majú v listoch, vedci len upravili rastlinu tak, aby ich produkovala aj v plodoch. Prehnané obavy obrátili verejnosť proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO). Potenciálne výhody však nikdy neboli väčšie, píše New York Times Magazine. Autorom snímky na titulke je britský fotograf Levon Biss.

Citát týždňa

„Keby Orbán nezariadil, aby viaceré maďarské médiá prevzali jeho priatelia a spojenci, v Maďarsku by konzervatívne médiá vôbec neexistovali — a to aj napriek tomu, že konzervatívni voliči tu majú väčšinu.“

– Rod Dreher, konzervatívny denník Postoj opäť nekriticky hodnotí ničenie nezávislých médií v Maďarsku