Napriek pandémii bol rok 2020 predsa len aj rokom dobrých správ, ukazuje kniha ilustrácií režiséra Martina Smatanu
Režisér Martin Smatana pripravuje knihu o dobrých veciach, ktoré sa diali počas pandémie. Publikácia s názvom Rok dobrých správ vyjde vo vydavateľstve Monokel.
Dobré veci sa diali vždy, len sme si ich možno nevšímali a nevyhľadávali ich. Dobrovoľníci sa predsa dlhé roky pokúšajú zachrániť schátrané pamiatky v každom regióne Slovenska. Medzi vylúčenými komunitami sa pohybujú často neviditeľní hrdinovia, ktorí nemyslia len na seba. Tam, kde to už väčšina vzdala, sa objavujú pracovití optimisti, ktorí napriek skúsenostiam s nefungujúcim systémom neprepadajú dezilúzii.
Dobrých správ je každý týždeň viac ako len sedem, hoci práve toho čísla som sa držala v pravidelnom súhrne, ktorý som päť rokov pripravovala na Denníku N. Nebola som však jediná, ktorá dobré správy hľadala.
Koronakríza našu pozornosť nasmerovala aj k pozitívnych veciam, malým dobrým skutkom, potrebným zmenám, ktoré vyžadujú odvahu jednotlivcov. Viaceré z nich si všimol aj Martin Smatana a pripravuje o nich knihu. Nazval ju veľavravne – Rok dobrých správ, pričom sa inšpiroval aj výberom 7 dobrých správ, ktoré vychádzali na Denníku N. Predchádzali im teroristické útoky v Paríži.
Od útokov k dobru
Pred takmer šiestimi rokmi, keď všetky francúzske weby riešili hlavne teroristov a ich obete, denník Le Monde na svojom webe publikoval článok, ktorý prinášal výlučne pozitívne správy. Išlo o výber redakcie, ktorá tak chcela aspoň trochu odľahčiť prvé týždne po sérii útokov v Paríži v novembri 2015.
Tento text sa síce v čítanosti nedostal vysoko na stránke jedného z najčítanejších spravodajských webov vo Francúzsku, no inšpiroval ma, aby som niečo také skúsila aj u nás. Tak vznikol prvý výber dobrých správ, ktoré sme publikovali koncom novembra 2015. Nebolo isté, či by čitatelia mali o takéto texty záujem. Ešte v ten večer však prišli prvé pozitívne reakcie a krátko nato vznikol pravidelný výber 7 dobrých správ.
Boli zo sveta aj z domova, z kultúry aj športu. Písala som o láske v domove dôchodcov vo Francúzsku, afganskom maratóne so slovenskou účasťou, ale aj o klimatickom pláne Škótska.
Snažila som sa to vyvažovať správami zo Slovenska, hlavne z regiónov, ktoré na našom webe nedostávali až taký veľký priestor. Čitatelia tak napríklad zistili o študentoch z Námestova, ktorí navarili polievku ľuďom bez domova, bezobalovom obchode v Stupave alebo lesnej škôlke pri Poprade. Do redakcie medzitým začali chodiť maily od tých, ktorí chceli tiež prispievať do tejto rubriky a posielali tipy.
Medzitým sa pozitívne správy rozšírili a začali si ich všímať viaceré weby na Slovensku spolu s niektorými televíznymi stanicami.
S koronakrízou záujem o ne prirodzene narástol, pretože sme sa zrazu ocitli v neistom prostredí a neistom čase.
„Celé jedno obdobie ma dobré správy povzbudzovali,“ hovorí Martin Smatana o začiatku pandémie. „Veď dobré správy nám dávajú istotu, že svet sa objektívne zlepšuje.“
Aj on sa zameral na to pozitívne, čo sa dialo vo svete i doma na Slovensku, a vytvoril tak knihu, ktorá však bude netradičná. Bude ju tvoriť málo slov, no o to podstatnejších – len vety o dobre, ktoré je často nenápadné, no o to dôležitejšie. Dominovať však budú obrázky. Ani tie nebudú klasické, budú ručne vyrobené z textílií.
„Spočiatku som textilnú ilustráciu vytvoril len občas, viac-menej pre seba a úzky okruh priateľov. Keď som však videl, ako
