Americký denník: Sťahovať sa do USA nie je len tak, ale až také dramatické to byť nemuselo
Už som toho pri cestovaní zažila veľa. Niekoľkokrát mi uletelo lietadlo, stratili sa kufre, pristáli sme inde, než sme mali, a letela som aj do Ruska.
Dobre viem, že veci sú málokedy dokonalé, a za tie roky mám v sebe vybudovanú veľkú cestovateľskú veľkorysosť. Ale to, čo sme ako rodina prežili pri sťahovaní do Ameriky, nemá v mojej zbierke zážitkov obdobu.
A to som si myslela, ako som na to tentoraz pripravená.
Môj muž je totiž optimistický podceňovač času, rozumej, veci často robí na poslednú chvíľu. Mňa to zbytočne stresuje, a tak som na neho pri sťahovaní do Ameriky vymyslela trik: nepovedala som mu, že nám o deň posunuli lietadlo, a nechala som ho v tom, že odlietame pätnásteho. On tak bude motivovaný stihnúť všetko do štrnásteho a ten jeden deň budeme mať navyše, v pokoji a pre seba.
Lenže jeho rodičia, ktorí žijú v prízemnom domčeku so záhradou, tentoraz odmietli prijať na opatrovanie našu pätnásťročnú fenku Agátu, a my sme ju tak museli nechať prejsť všetkými testami a vziať so sebou.
Lufthansa, s ktorou sme leteli, psy na palubu brala presne do štrnásteho a potom až do odvolania nie. Musíme letieť s inou spoločnosťou, inokade a v iný deň, povedali nám.
Sťahovanie vlastnými rukami
Švajčiarske Swiss Air Lines sú známe dodržiavaním pokynov, a preto som musela vopred nadiktovať presné rozmery prepravky na psa i jej hmotnosť. Najbližšia ďalšia možnosť bola v sobotu sedemnásteho. To už sa mi zatajiť nepodarilo.
K tomu mal môj muž úžasný nápad, že sa
