Slovenskí europoslanci: Od „integračných jastrabov“ po „euroskeptických objímačov diktátorov“
Fakt, že desiati slovenskí europoslanci sú jednoznačnými odporcami autoritárskych režimov vo svete a jasnými zástancami demokratických princípov, čím prispievajú k hodnotovo vymedzenej zahraničnopolitickej línii Európskeho parlamentu, treba hodnotiť pozitívne.
Autor je politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave.
Európsky parlament (EP) patrí k tým inštitúciám Európskej únie, ktoré významne prispievajú k formovaniu jej zahranično-politickej línie. EP je priamo volený orgán EÚ, do ktorého občania jednotlivých členských krajín delegujú svojich zástupcov na základe straníckych preferencií. Stranícke spektrum EP je veľmi široké, pôsobia tu politické subjekty rozmanitej ideologickej orientácie, čo sa viditeľne odráža na prístupe europoslancov k otázkam zahraničnej politiky. Strany z jednotlivých členských krajín vytvárajú v EP frakcie na základe programovej a ideovej blízkosti, členovia týchto frakcií prostredníctvom hlasovaní prezentujú stanoviská, cieľom ktorých je ovplyvniť celkový kurz EÚ.
Výskumníci zo 7 stredoeurópskych krajín (Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Česká republika, Rakúsko, Bulharsko a Rumunsko) v rámci medzinárodného analytického projektu mapovali hlasovania poslancov EP v otázkach zahraničnej politiky súvisiacich s vplyvom cudzích autoritárskych štátov v Európe (vrátane Ruska a Číny), s formovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, s podporou slobody a demokracie vo svete a s odporom proti šíreniu dezinformácií. Koordinátorom a lídrom projektu, podporeného americkou Národnou nadáciou pre demokraciu (NED), bol Political Capital Institute (Budapešť). Projektové aktivity na Slovensku realizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO).
Analýze bolo podrobených 92 hlasovaní v EP od 2. júla 2019 až doteraz v piatich tematických oblastiach. Išlo o 37 hlasovaní venovaných politike autoritárskych štátov vo svete, 25 hlasovaní venovaných autoritárskym praktikám Ruska a jeho agresívnej zahraničnej politike, 17 hlasovaní venovaných jednotnejšej a efektívnejšej zahraničnej politike EÚ, 7 hlasovaní o postupe EÚ v boji proti nepriateľským dezinformačným kampaniam a 6 hlasovaní venovaných autoritárskym praktikám čínskeho režimu a jeho zahraničnej politike.
Päť kategórií
Použitím špeciálnej metodológie, merajúcej postoje europoslancov v každej z piatich uvedených oblastí (index na škále od 0 do 100) a následnou cluster-analýzou výskumníci rozdelili poslancov EP do piatich základných kategórií – podľa ich vzťahu k autoritárskym režimom, dezinformáciám a podpore pre spoločnú stratégiu EÚ v zahraničnej politike.
Prvú kategóriu tvoria poslanci EP s najvyšším indexom vo všetkých piatich oblastiach. Sú to politici s dôsledne kritickým vzťahom k politike Ruska a Číny, podporujúci hodnoty EÚ vo vzťahu k iným štátom, prihovárajúci sa za spoločné úsilie EÚ v zahranično-politickej oblasti, vystupujúci rozhodne proti nepriateľským dezinformačným kampaniam. Túto kategóriu, tvorenú 359 europoslancami, označili výskumníci za „integračných jastrabov” (integrationist hawks). Jej členmi sú predovšetkým poslanci z troch straníckych frakcií – Európskej ľudovej strany (EPP), Obnovme Európu (Renew Europe/RE) a Socialisti a demokrati (S&D). Títo poslanci nielen podporujú spoločnú líniu EÚ, pokiaľ ide o európske záujmy a hodnoty, ale snažia sa aj o využitie praktických nástrojov na jej presadenie.
