O troch podobách sebacelebritizácie
Celebritizovanie prešlo zo šoubiznisu aj do politiky, ale aj do sveta bežných ľudí, a to vďaka sociálnym sieťam a moderným technológiám.
Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej
Dado Naď vo svojom texte O syndróme varenej žaby výstižne poznamenal: „V dnešnej dobe si vďaka sociálnym sieťam môže svojich desať minút slávy užiť takmer každý. Stačí len nezaťažovať sa faktmi, zahodiť zábrany a ísť si svoje. Čím viac do extrému, tým viac lajkov.“
V texte upozorňuje na nebezpečne sa šíriace popieranie zdravého rozumu v aktuálnych súvislostiach. To je sprevádzané aj tými niekoľkými minútami slávy a pozornosti, teda niečím, čo by sme mohli nazvať aj sebacelebritizáciou. Dovolím si na tento text voľne nadviazať niekoľkými poznámkami, respektíve skromným pokusom rozšíriť tému o ďalšie súvislosti.
Sebacelebritizácia môže mať tri základné podoby. Prvá má podobu demonštratívneho popierania zdravého rozumu a šírenia nezmyslov a dezinformácií spojených s agresívnou rétorikou alebo aj fyzickým ohrozovaním druhých. Druhá má podobu reprodukovania hlúpostí, teda šírenia nezmyslov, konšpiračných teórií a dezinformácií na sociálnych sieťach (s deštruktívnym dosahom na spoločnosť). Tretia má podobu zdanlivo neškodného vzdávania sa súkromia, ktoré však odkrýva vlastnú prázdnotu, vzdáva sa vlastnej individuality a znižuje úroveň kultúrnosti.
V prvom prípade ide o demonštráciu primitívnosti a agresivity, v druhom o demonštráciu hlúposti, v treťom o demonštráciu prázdnoty.
