Matej Ondrišek
Britský denník The Guardian ju pred rokmi nazval „Martinou Navrátilovou gymnastiky“ a bývalá olympijská šampiónka na kladine Shawn Johnsonová o nej povedala: „Nikto už ani nevie, koľko má rokov, pretože bola na fúre posledných olympiád.“
Reč je o uzbeckej gymnastke Oksane Čusovitinovej, ktorá v 46 rokoch v Tokiu súťažila na svojej ôsmej olympiáde – nepodarilo sa jej postúpiť do finále preskoku, keď vo svojej kvalifikačnej skupine skončila na 11. mieste.
Všetky súperky ju však po jej vystúpení odmenili za celú kariéru potleskom v stoji.
Čusovitinová bola nevídaným úkazom v športe, v ktorom sa bežne presadzujú tínedžerky a akákoľvek tridsiatnička je na veľkých svetových podujatiach raritou.
Na porovnanie: druhé najstaršie účastníčky preskoku – Kim Buiová z Nemecka a Simona Castrová z Čile – majú 32 rokov.
Uzbečka svoju dlhú športovú kariéru začala ešte ako reprezentantka Sovietskeho zväzu, za ktorý v roku 1990 prvý raz súťažila na majstrovstvách sveta, a teraz ju končí ako najstaršia olympijská gymnastka v histórii.
S pomocou prekladateľa novinárom vysvetlila, že chce tráviť viac času so svojím 22-ročným synom, ktorý je starší než mnohé jej olympijské súperky: „Chcem byť mamou a manželkou,“ cituje ju portál USA Today.
Práve syn Ališer je významnou súčasťou Čusovitinovej výnimočného športového príbehu.
Medaily pre tri krajiny
Gymnastka v minulosti sama vyhlásila, že ak by nepokračovala, jej syn by už nežil. Keď mal tri roky, náhle mu totiž diagnostikovali leukémiu.
Bolo to v roku 2002, keď mala Čusovitinová 27 rokov – teda vek, v ktorom už gymnastky väčšinou nesúťažia, prípadne sa pripravujú na koniec kariéry.
Čusovitinová a jej manžel – bývalý olympijský zápasník Bachodir Kurbanov – nemali peniaze na synovu liečbu a Uzbekistan ani neponúkal dostatočné možnosti. Pomoc im však ponúkli tréneri z kolínskeho gymnastického klubu Shanna Poljaková a Peter Brüggemann.
Celá rodina sa teda presťahovala do Nemecka, kde Ališer podstúpil liečbu a jeho mama na ňu mohla zarábať súťažením v miestnej lige či organizovaním táborov pre mladých gymnastov.
S peniazmi pomohli aj spomenutí nemeckí tréneri a prostredníctvom zbierky aj gymnastická komunita.
Oksana Čusovitinová pomoc od Nemecka prijala ako záväzok a rozhodla sa ju splatiť tým, že prijala nemecké občianstvo a chcela pre svoju novú krajinu vybojovať veľký úspech.
Svoj sľub splnila na olympiáde v Pekingu 2008, keď v preskoku vybojovalo striebro. V 33 rokoch bola už vtedy najstaršou súťažiacou vo svojej disciplíne.
„Cítim sa na osemnásť. Táto medaila je pre môjho syna, ani nedokážem opísať, aká som šťastná,“ vravela vtedy podľa Deutsche Welle.
Práve v tomto období sa výrazne zlepšil zdravotný stav jej syna, ktorý sa dostal z ohrozenia života. „Už ma nebolí srdce, pretože vidím, že je zdravý. Robí všetko, čo aj ostatné deti, a občas príde aj na gymnastický tréning,“ hovorila počas pekinskej olympiády pre Reuters.
Čusovitinová získala medaily na veľkých svetových podujatiach ako reprezentantka troch krajín – Sovietskeho zväzu, Nemecka a Uzbekistanu.
Debut na olympiáde v roku 1992 absolvovala po rozpade ZSSR ako športovkyňa v tíme Spoločenstva nezávislých štátov a prispela k zisku zlata v tímovej súťaži.
Nemusela veľa trénovať
Hoci niekoľko rokov po tridsiatke tvrdo trénovala a súťažila, aby zachránila svojho syna, s gymnastikou neprestala ani potom, čo sa z leukémie úplne vyliečil. V minulosti pritom dva razy ohlásila koniec kariéry, no zakaždým sa vrátila.
Prvý raz hovorila o konci po MS 2009 a druhý raz po olympiáde 2012 v Londýne. Neskôr však priznala, že toto rozhodnutie jej vydržalo len pár hodín: „Večer som každému povedala, že končím, no ráno som sa zobudila a zmenila som názor.“
Čusovitinová sa po splnení svojho sľubu Nemecku vrátila do reprezentácie Uzbekistanu. Jej príbeh však nie je príkladom športovkyne, ktorá nevie v správnej chvíli odísť a na súťažiach sa iba trápi.
Uzbečka sa v druhej polovici kariéry začala špecializovať na preskok a pred troma rokmi skončila ako 44-ročná na majstrovstvách sveta v Dauhe v tejto disciplíne štvrtá, tesne za bronzovou medailou.
„Milujem gymnastiku, a preto s ňou stále pokračujem,“ hovorila vtedy pre agentúru AP.
Napriek nesmiernej náročnosti tohto športu sa Čusovitinovej počas jej kariéry vyhli vážne zranenia. K prevencii zranení jej pomáhalo, že trénovala menej než jej mladšie konkurentky. Podľa jej slov ani toľko trénovať nemusela.
„Moje telo si za tie roky vyvinulo svalovú pamäť. Bežne som v telocvični dve až dve a pol hodiny,“ vysvetľovala pre ESPN počas olympiády v Riu, na ktorej postúpila do finále a skončila siedma.
„Intenzívne sa venujem mentálnemu tréningu a vizualizujem si, ako presne musím predviesť svoje schopnosti. V telocvični potom pri preskokoch presne viem, čo musím urobiť a ako ich vylepšiť,“ dodala Čusovitinová.
Tretí raz a naposledy
Oksana Čusovitinová sa na svoje prvé majstrovstvá sveta dostala ako 16-ročná, čo znamená, že jej profesionálna kariéra trvá už tri desaťročia.
Časopis Sports Illustrated pred olympiádou v Tokiu v jej profile napísal, že otázkam o tom, či nie je na gymnastiku pristará, čelila už na olympiáde v Sydney 2000. „Prečo stále súťažím? To nie je vaša vec,“ reagovala na tlačovej konferencii.
Čusovitinovej kariéra je plná pozoruhodných štatistík – v preskoku získala svoju prvú individuálnu medailu na MS v roku 1991 a poslednú o dvadsať rokov neskôr. V oboch prípadoch to bolo striebro.
Medzinárodný olympijský výbor pred dvoma rokmi pripravil video, v ktorom zosumarizoval zostrihy všetkých jej predošlých siedmich olympijských vystúpení – má hodinu a osem minút.
V bodovacom systéme gymnastiky po nej pomenovali päť prvkov – po dva v preskoku a na bradlách a jeden v prostných.
Legenda gymnastiky sa teraz v 46 rokoch tretí raz lúči s aktívnou kariérou, no tentoraz sa už zrejme nevráti. „Po prvý raz viem, že nastal čas odísť,“ vravela pred olympiádou v Tokiu v rozhovore pre Inside Gymnastics.
„Myslím, že som jednou z pionierok v snahe ukázať ženám, že môžu byť matkou, manželkou, no zároveň aj olympijskou športovkyňou a medailistkou,“ povedala Čusovitinová.
„Všetko je možné a vek je len číslo,“ dodala.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
