Čínska alebo americká, hlavne, že je: reportáž o mobilných očkovacích tímoch v Severnom Macedónsku
Nedeľa predobedom, dedinka Trebeništa. Dnes je prvý deň, čo môžu prísť vďaka mobilným tímom v tejto krajine záujemcovia o očkovanie bez toho, aby mali zarezervovaný termín. A nie je potrebná ani mobilná aplikácia.
„Váš občiansky preukaz,“ vyzve nás lekárka mobilného očkovacieho tímu, keď vstúpi do triedy v miestnej škole. S kolegom tlmočníkom jej vysvetlíme, že sme cudzinci, máme už dve dávky a dokonca aj európsky covid pas. Čosi také tu ešte nevideli.
A nikto si e-pas od nás nepýtal ani pri prejazde zo Slovenska cez štvoro hraníc – maďarskú, srbskú, kosovskú a severomacedónsku.
Rúško mala počas celej našej 1200 kilometrov dlhej cesty nasadené iba recepčná v lepšom hoteli Sveti Naum a lekárnička v meste Struga. Oboje pri najväčšom jazere na Balkáne –Ochridskom.
Gastarbeiter Slevenovski chce iba Pfizer
V dedine Trebeništa onedlho sledujeme, ako do triedy miestnej základnej školy vstupuje zvláštny chlapík, odhadom päťdesiatnik.
Okamžite upúta pozornosť štvorčlenného mobilného očkovacieho tímu zdravotníkov. Chudý muž má na hlave zelenú šiltovku a tričko s nápisom FINLANDIA. Z opasku na gatiach mu visí prichytená igelitka.
Vyzerá ako dezolát, ale nie je to dezolát.
„Miloslav Sle-ve-nov-ski, nie ,Slavenovski‘,“ opraví zdravotného asistenta, ktorý robí so záujemcami o očkovanie úvodný pohovor. Vypisuje dotazník. Osobné údaje, chronické choroby, aktuálne ochorenia, alergie a tak podobne.
Zdravotník mužovi oznámi, že môže dostať prvú dávku čínskej vakcíny Sinovac. Spoločne s AstraZenecou ju totiž priniesli v prenosnej autochladničke, takej, akú používajú aj naši dovolenkári počas ciest na Jadran.
„Pfizer nemáte?“ začne sa ošívať očividne