Denník N

Ficova vláda podá žalobu na Európsku úniu pre kvóty na utečencov

Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR
Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR

Aktualizované 12:05 – Slovensko zažaluje Brusel a odmieta rešpektovať kvóty na utečencov. V prvej fáze by Slovensko malo podľa dohody z Bruselu prijať 802 utečencov.

Slovensko zažaluje Európsku úniu pre kvóty na utečencov, ohlásil v stredu napoludnie premiér Robert Fico. Kvóty podľa neho nebudeme rešpektovať.

„Ako suverénna krajina odmietame takýto diktát,“ hovoril Fico.

Na podanie žaloby pre kvóty máme podľa Fica právo, tak ako má ktokoľvek právo podať odvolanie proti súdnemu rozhodnutiu. Fico predpovedá, že systém kvót zlyhá. „Čo ich sem budeme voziť vlakom?“ pýtal sa ohľadne utečencov, ktorí by k nám mali prísť.

Podľa Fica bude Slovensko aj napriek žalobe „prejavovať elementárnu mieru solidarity“ s každým, kto to potrebuje.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovorí, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť ani ospravedlňovať, diplomacia podľa neho len musí veľa vysvetľovať. „Riešime umelú kvótu, ktorá nikomu nepomôže. Nezamieňajme si solidaritu s falošnosťou,“ povedal Lajčák.

Šéf diplomacie hovoril, že Slovensku za tento postup nehrozia žiadne sankcie. „Dnes beží 43 konaní voči Slovensku, nie je to nič výnimočné,“ povedal Lajčák o infringemente, teda konaniu zo strany Bruselu, ktoré hrozí Slovensku. „Akoby partneri chceli povedať, že sme neprijali dobré riešenie, ale prijali sme ho spoločne. Netreba to dramatizovať.“

Sami proti Bruselu

Kvóty prešli spolu s množstvom iných opatrení na utorňajšom stretnutí ministrov vnútra členských štátov Únie. Väčšina krajín bola za. Proti hlasovali len Slovensko, Maďarsko, Česko a Rumunsko.

Poľsko, ktoré pôvodne povinné kvóty odmietalo spolu so zvyšnými krajinami V4, nakoniec hlasovalo za.

Znamená to, že si medzi sebou štáty EÚ rozdelia celkom 120-tisíc utečencov, pri ktorých neskôr každá krajina zhodnotí, či majú právo na azyl alebo doplnkovú ochranu.

„Do Bruselu sme prišli obhajovať zdravý rozum, a ten bol porazený,“ vyhlásil po rokovaní český minister vnútra Milan Chovanec. Súhlasil s ním aj Robert Kaliňák.

„Neboli vypočuté naše racionálne argumenty a nikto nám naše námietky počas debaty nevyvrátil. Nedáme si nanútiť žiadne kvóty. Krízu neznížia, skôr zväčšia problémy,“ vyhlásil.

V prvej fáze 802 utečencov

Slovensko by podľa schváleného dokumentu malo v najbližšom čase prijať 802 utečencov z celkom 66-tisíc utečencov z Talianska a Grécka. Tu budú žiadať o azyl, ktorý im však naše úrady nemusia automaticky udeliť.

Šanca, že žiadosť zamietnu, by však nemala byť vysoká – Komisia totiž ráta s tým, že sa budú prerozdeľovať len utečenci s národnosťou, ktorí mali doteraz viac ako 75-percentnú úspešnosť v azylovom konaní. Ide o Sýrčanov, Eritrejčanov a Iračanov.

To je však len prvá fáza. Keďže Maďarsko nakoniec nechcelo, aby sa utečenci prerozdeľovali aj z jeho územia (Maďari tvrdia, že veľa utečencov u nich nežiadalo o azyl), ďalších 54-tisíc sa budúci rok prerozdelí buď opäť z Talianska a Grécka, alebo z inej krajiny, ktorá bude zažívať nečakane vysoký prílev utečencov. Na Slovensko by potom malo prísť ďalších 656 utečencov.

Zo schváleného návrhu tiež vypadla možnosť, že za určitých okolností sa môže štát z prijatia utečencov vykúpiť. Po novom môže odmietnuť najviac 30 percent ľudí zo schválených kvót, a aj to len vo výnimočných situáciách – napríklad ak by krajina čelila dodatočnému náporu žiadateľov o azyl.

Platí tiež, že za každého utečenca dostanú členské štáty z rozpočtu Únie 6-tisíc eur.

Kvóty prijali „výraznou väčšinou“

Rokovanie trvalo necelé tri hodiny. „Chceli sme konsenzus, no ten sa nedal dosiahnuť. Sme v krízovej situácii a Únia sa nevedela pohnúť ďalej. Opatrenia sme však prijali oveľa podstatnejšou väčšinou, aká bola podľa pravidiel potrebná,“ vysvetľoval rozhodnutie prehlasovať rebelujúce štáty Jean Asselborn, prezident Rady z Luxemburska.

Český minister vnútra po rokovaní hovoril, že hlasovaním sa vytvoril precedens. Vladimír Bilčík z Katedry politológie UK však hovorí, že o žiadny prelom nejde.

„O kvótach sa rokovalo a hovorilo už mesiace, nie je to teda nič prekvapivé. Navyše hlasovania kvalifikovanou väčšinou sú bežné, aj keď neformálne sa vždy hľadá konsenzus. Je však skutočne pravda, že dnes máme krízovú situáciu, takže nie je nič prekvapivé, že sa nakoniec hlasovalo a že boli niektoré štáty prehlasované,“ hovorí Bilčík. Upozorňuje tiež, že nespokojné štáty mali dosť času, aby prišli s alternatívnym riešením.

„Nedokázali však naplniť ani pôvodné záväzky, že si dobrovoľne prerozdelia 40-tisíc žiadateľov o azyl,“ vysvetľuje Bilčík. Narážal tým na júnové rozhodnutie európskych ministrov, že namiesto povinných kvót si medzi sebou utečencov prerozdelia dobrovoľne.

Mali sme iné návrhy

Tesne pred odchodom na rokovanie Kaliňák nevedel odhadnúť, či ministri o kvótach skutočne budú hlasovať. Pred utorňajším stretnutím sa totiž objavovali rôzne návrhy, podľa ktorých by povinné kvóty z dokumentov vypadli.

Do Bruselu išiel slovenský minister s viacerými návrhmi. Bolo medzi nimi napríklad navýšenie humanitárnej pomoci pre sýrskych utečencov žijúcich v susedných krajinách Sýrie, vyslanie slovenských expertov a policajtov na vonkajšie hranice Únie či systém, čo by kopíroval pomoc Slovenska, ktoré sa ponúklo pomôcť Rakúsku s dočasným ubytovaním utečencov, pokiaľ im rakúske úrady vybavia žiadosti o azyl.

„Chceme pomôcť dočasným ubytovaním pre žiadateľov o azyl z týchto krajín tak, ako sme to spravili pri Rakúsku. Takto sú určite pripravení pomôcť aj Česi či Poliaci,“ vyhlásil Kaliňák.

„Akýkoľvek systém kvót je nesprávny, pretože nefunguje a ani fungovať nebude. Ak to má byť len o upokojení verejnosti alebo novinárov, že na Slovensku existuje nejaká európska solidarita v podobe zjednodušeného riešenia kvót, tak to je jednoducho nezmysel,“ dodal.

V stredu sa stretávajú premiéri

Najväčším problémom, ktorému sa Rada nevenovala, je však podľa Chovanca to, ako utečencov udržať v krajinách, kde nechcú skončiť. Od Komisie čaká, že im odpovie na právnu analýzu, ktorú pred pár dňami poslali do Bruselu. O právnych krokoch však zatiaľ hovoriť nechcel.

O tých však po rozhodnutí Rady ministrov hovoril slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa v stredu zúčastní samitu európskych lídrov.

Luxembursko, ktoré práve predsedá Únii, tvrdí, že prijatie kvót bolo nevyhnutné na to, aby lídri mohli konečne riešiť dôležitejšie veci – napríklad to, čo spraviť s príčinami krízy, čo je niečo, po čom už dlho volá aj slovenská vláda.

„Musíme ich riešiť, a preto budú zajtra premiéri a prezidenti diskutovať o ďalších akciách, ktoré sú potrebné na vyriešenie nestability v našom susedstve,“ napísala Komisia v tlačovom vyhlásení.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie