OH, 3. deň: Dve slovenské sklamania v jeden deň. Beňušovi chýbali dve sekundy, Bartekovej dva holuby
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
Slovensko prišlo do Tokia s najmenšou výpravou v ére samostatnosti a už pred začiatkom olympiády bolo jasné, že bude mať minimum medailových príležitostí. V pondelok však boli v akcii dve z našich najväčších nádejí.
Danka Barteková a predovšetkým Matej Beňuš patrili k adeptom na medaily, no obaja nenaplnili vlastné očakávania. Hoci Barteková podriadila hrám päť rokov prípravy, ani nepostúpila do finále, a Beňuš nezvládol pozíciu víťaza kvalifikácie. Jeho jazda však nebola taká katastrofálna, ako sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Slovenských fanúšikov potešil aspoň boxer Andrej Csemez, ktorého trénuje Tomáš „Kid“ Kovács. V pondelok si napriek zvláštnemu bodovaniu kolumbijského rozhodcu pripísal jasné víťazstvo. Triumfovala aj bedmintonistka Martina Repiská.
V dnešnom sumári sa venujeme aj dvom 13-ročným olympijským medailistkám a britskému reprezentantovi v synchronizovanom plávaní. Ten pred ruskou a čínskou štátnou televíziou povedal, že je hrdý na to, že je gej a olympijský šampión.
Olympijský súhrn prinášame po každom hracom dni. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast a posielame ho aj e-mailom vo forme newslettra.
1. Nebyť dvoch trestných sekúnd, Slovensko by malo prvú medailu
Slovensko roky patrí medzi veľmoci vodného slalomu, teraz však hrozí, že na divokej vode prvýkrát v ére samostatnosti nezíska žiadnu medailu.
Cenné kovy našich vodákov sme zvykli považovať za istotu, v kategórii C1 mužov doteraz Slovensko medailu získalo vždy – päť (vrátane dvoch zlatých) ich získal Michal Martikán a naposledy v Riu pridal striebro Matej Beňuš.
Kvalitu na to, aby štartovali na olympiáde, majú stále obaja, rovnako ako Alexander Slafkovský. Keďže má však každá krajina iba jednu miestenku, na olympiádu mohol ísť iba jeden z tejto trojice.
Víťazom internej kvalifikácie sa stal Beňuš. Keď sme sa v pondelok ráno spojili s Martikánom, svojho súpera chválil.
„Fyzicky je veľmi dobre pripravený,“ povedal. „Jazdí už veľa rokov, a tak je schopný zvládať pretekový tlak.“
Všetci experti, ktorých sme oslovili, sa zhodovali na jednom – Beňuš mal vykročené za olympijskou medailou. Očakávania sa ešte znásobili po tom, čo v nedeľu po dvoch výborných jazdách zvíťazil v kvalifikácii.
„Nebudem vám klamať, u Mateja sa na medailu spoliehame najviac,“ povedal nám pred semifinálovou jazdou prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Ivan Cibák.
V nej Beňuš štartoval posledný, no zaváhal vo vrchnej časti trate a do desaťčlenného finále postúpil z deviatej priečky.
Vo finále sa však začínalo od nuly a bratislavský kanoista veril, že nadviaže na úspech z predchádzajúcej olympiády. Ani v Riu mu nevyšlo semifinále, no napriek tomu získal striebornú medailu.
Tentoraz sa to však nepodarilo.
Beňuš síce zvládol vrchnú časť, ale mal problémy v strednej časti kanála a za dotyk s devätnástou bránou dostal dvojsekundovú penalizáciu.
Ako je možné, že dominantný víťaz kvalifikácie skončil až na šiestom mieste? Odpoveď je pomerne jednoduchá –
