Pandémia, očkovanie a diskriminácia

Autorka je bývalá ombudsmanka

Právo je súbor spoločnosťou prijatých pravidiel, ktorými sa spoločnosť riadi. Ak chceme, aby členovia spoločnosti prijaté pravidlá dodržiavali a spoločnosť sa nimi dokázala dobre riadiť, potom musia byť prijímané pravidlá zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné. Pri ich prijímaní má platiť nielen zásada ich všeobecnej záväznosti, ale aj zásada ich jasnosti a zrozumiteľnosti. Ak sú pravidlá nezrozumiteľné a zároveň sa pri ich aplikácii uplatňuje zásada, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, je to ako moderná jama na mamuty, v ktorej sa ocitne väčšina spoločnosti. Vzniká nekorektné prostredie, vytvára sa znalá elita a tí ostatní. Obidve skupiny v sebe, samozrejme, zahŕňajú rôzne ľudské charaktery.

Toto je diskriminácia

Nečudujem sa, že v súčasnosti, keď svetu v skutočnosti vládne pandémia, sa mnohí ľudia ocitli v situácii, v ktorej sa strácajú. Nemajú prehľad, lebo sa menia zaužívané a dobre známe veci. V strachu o život a svoju existenciu sa nechajú obrazne vodiť za nos.

Diskriminácia je v našom práve zakázaná. Štát nesmie diskriminovať nikoho. Som prekvapená, že denne od všelikoho počúvam o zákaze diskriminácie, akoby to bola novinka, a že v súvislosti s pandémiou a dobrovoľným očkovaním sa darí vo verejnom priestore vytvárať presvedčenie o možnej diskriminácii ľudí, ktorí sa nedali zaočkovať. Prekvapuje ma to a považujem to za čistú manipuláciu verejnej mienky. Nie je správne v očiach verejnosti takto deformovať význam práva nebyť diskriminovaný. Najmä ak to robia aj tí, ktorí boli a doteraz sú hluchí a slepí ku skutočnej diskriminácii, ktorej sa náš štát dopúšťa systémovo celé desaťročia. Napríklad v školstve voči deťom z chudobných rodín, voči deťom, pre ktoré nie sú vytvorené miesta v materských školách, voči mladým rodinám, ktoré živoria pre nedostatok miest v nesúkromných materských školách, v dôsledku čoho jeden z rodičov, spravidla matka, nemôže z dôvodu starostlivosti o dieťa pracovať, voči ľuďom so zdravotným postihnutím – stačí sa pozrieť na možnosti uplatnenia ich základného práva voľného pohybu v nebezbariérových štátnych budovách, na chodníkoch, pri cestovaní prostriedkami hromadnej dopravy. Môžeme sa pozrieť aj na našu filozofiu sociálnych dávok, aj na uplatňovanie základného práva na rodinný život, na ochranu súkromia a na možnosť voľby, s kým prežiť svoj život. Náš demokratický a právny štát, ktorý sa podľa ústavy neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, upiera tieto základné práva ľuďom patriacim do niektorej zo skupín LGBT. To je diskriminácia.

Slimáky a pštrosy

Považujem za dôležité, aby sme si priblížili, čo v práve znamená diskriminácia a za akých podmienok nastáva. Diskriminácie sa môže dopustiť voči človeku štát prostredníctvom svojich orgánov vtedy, ak sa k ľuďom, ktorí sú v rovnakej situácii, správa nerovnako. Diskriminácie sa voči človeku štát môže dopustiť aj v prípade, ak sa ľudia nachádzajú v nerovnakej a značne odlišnej situácii a postavení a dôsledky ich postavenia na nich vplývajú veľmi rozdielne, no štát to nezohľadní a so všetkými zaobchádza rovnako.

Uvediem príklady prvej situácie zakladajúcej diskrimináciu, teda keď sa štát, jeho orgány, správajú voči ľuďom, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii, nerovnako. Napríklad v súvislosti s pandémiou sme všetci v rovnakej v situácii. Sme v pandémii a v ohrození života a zdravia. Diskrimináciou by bolo, ak by štát napriek tomu, že by disponoval dostatkom vakcín, zabezpečil prístup k vakcinácii iba niektorým skupinám ľudí a iných by z vakcinácie vylúčil. Vylúčení z vakcinácie by boli týmto postupom diskriminovaní. Diskrimináciou však nie je, ak mal niekto možnosť a zdravotný stav mu dovoľoval dať sa zaočkovať, no z vlastnej vôle tak neurobil.

Druhá situácia zakladajúca diskrimináciu vznikne vtedy, ak sa ľudia ocitli v nerovnakých, teda rozdielnych a neporovnateľných podmienkach a v rozdielnom postavení, ale štátne orgány ich rozdielnu situáciu vo svojich opatreniach nezohľadnia. Aj napriek zistenému rozdielnemu postaveniu sa ku všetkým správajú rovnako, a práve týmto rovnakým zaobchádzaním niektorých diskriminujú. Je to ako keby sme na bežeckých pretekoch postavili na štart slimákov a pštrosov a dali by sme im rovnaké pravidlá.

Súčasným príkladom tohto typu diskriminácie môže byť napríklad diskriminácia vo vzdelávaní detí, ktoré sú v povinnej školskej dochádzke a ktorých materinský jazyk nie je štátnym jazykom, ale my ich vzdelávame výlučne v štátnom jazyku. Úplne rovnako ako deti, pre ktoré je štátny jazyk aj ich materinským jazykom. Diskriminačné v priebehu pandémie a núdzového stavu by bolo aj také konanie štátu, ktorým by umožnil ľuďom prihlásiť sa na očkovanie výlučne cez internet, a pre tých, čo ho nemajú, by nevytvoril žiadnu inú možnosť prihlásenia. Diskriminácia by spočívala v tom, že štát by takýmto rozhodnutím nezohľadnil iné podmienky časti verejnosti, ktorá nemá vytvorenú možnosť prihlásiť sa na očkovanie cez internet. Tým by jej neumožnil alebo aspoň veľmi sťažil oproti ostatným možnosť ochraňovať svoj život a zdravie. V tomto prípade by preto rovnaké zaobchádzanie nebolo správne a správne by naopak bolo nerovnaké zaobchádzanie zohľadňujúce rozdiely.

Dve skupiny z vlastnej vôle

V súvislosti s očkovaním nevytvára štát dve skupiny ľudí, štát ľudí nedelí na zaočkovaných a nezaočkovaných. To ľudia sami na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia vytvárajú tieto dve skupiny. A štát na to musí vo svojich opatreniach zareagovať. Sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli, že chcú chrániť seba, svoje rodiny, spoločnosť pred smrteľnou a nákazlivou chorobou. Zaočkovať sa dali preto, lebo v súčasnosti je očkovanie jedinou známou a dostupnou ochranou pred nákazou a podstatne znižuje možnosť prenosu ochorenia. Ľudia, ktorí sa rozhodli opačne a z vlastnej vôle sa zaočkovať nedali, sa podľa súčasných poznatkov stali pravdepodobnejšími možnými nositeľmi a budúcimi šíriteľmi nákazy a pravdepodobnými budúcimi pacientmi. No a tieto skupiny majú objektívne rozdielne postavenie, s ktorým sa spájajú rozdielne podmienky, a preto by nastavenie rovnakých pravidiel pre tieto odlišné skupiny bolo pre niektorú z nich diskriminačné. Iba rozdielne opatrenia sú spôsobilé zohľadniť rozdiely v postavení týchto dvoch skupín. A to musia štátne orgány v opatreniach zohľadniť rovnako ako prioritný verejný záujem, ktorým je všeobecná ochrana života a zdravia spoločnosti. A za to nesú zodpovednosť.