Psychológ Karol Kováč: Práca môže byť pre mnohých aj formou úniku, aby sa nemuseli venovať tomu, čo ich trápi
Takmer 90 percent klientov prichádza s tým, že nespí, hovorí psychológ Karol Kováč, ktorý pracuje v Inštitúte stresu. „V hlave sa im stále točia myšlienky, beží im tam všetko, čo zažili v ten deň, inými slovami, nemajú kontrolu nad emóciami,“ opisuje v rozhovore jeden z častých prejavov chronického stresu.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- ako si užiť dovolenku bez stresu,
- ktorý stres je zdravý a ktorý nezdravý,
- aké dôsledky môže mať chronický stres,
- ako sám prekonal vyhorenie a čo mu vtedy pomohlo,
- prečo nemusí byť dobrým riešením presťahovať sa na samotu.
Pred každou dovolenkou si uvedomujem, ako ma jej vidina stresuje. Nikto ma k tomu netlačí, ale jednoducho mám pocit, že si musím nadrobiť všetko, čo za týždeň-dva zameškám. Už vopred som z toho v strese. Čo s tým?
V prvom rade je dobré zistiť, čo ma vlastne na tom stresuje. Spúšťačmi stresu môžu byť situácie, myšlienky, postoje, ktoré vo mne vyvolávajú neprimeranú stresovú reakciu, niekedy až paralyzujúcu. Vždy je užitočné porozprávať sa o tom, čo mi stres spôsobuje, rozobrať si to na menšie časti, aby sme tomu, čo sa s nami deje, lepšie porozumeli. Takáto analýza je užitočná pri príprave stratégií riešenia.
Ak sa vrátime k téme dovolenky, problémom môže byť, že človek nie je pripravený ísť na ňu. Robí ako strela až do posledného dňa, nemá ani gram energie na to, aby uvažoval o tom, ako bude vyzerať jeho dovolenka. Napríklad ide niekam do zahraničia a vôbec nemá naštudovanú cestu – dá to za úlohu partnerke/partnerovi. Lenže vtedy mu chýba štruktúra, o ktorú by sa mohol oprieť, vedieť si predstaviť, kam vlastne ide.
Ďalší možný dôvod stresu je podcenenie samotnej prípravy. Príprava na čokoľvek značne redukuje stres.
Ako by taká príprava mala vyzerať?
V prvom rade by som mal na odchod pripraviť sám seba. Napríklad – ak o mesiac idem na dovolenku, mal by som si naplánovať veci tak, aby som ich dokázal pred svojím odchodom uzavrieť. Keď si to naplánujem, potom mám aj predstavu o množstve práce a čase, ktoré ma čaká.
No rovnako dôležité je pripraviť na to svojich kolegov a spolupracovníkov, ideálne tiež v predstihu. Tu je tiež veľmi dôležitá dôvera. Musím veriť, že sú natoľko zodpovední a kompetentní, že to bezo mňa zvládnu. Keď tomu neverím, potom si ani neoddýchnem, lebo budem mať tendenciu stále kontrolovať mobil a overovať si, ako to v práci bezo mňa zvládajú.
Aj z toho môžem napokon cítiť stres?
Áno, človek síce zmení prostredie, ale povaha myslenia zostáva.
Často nás stresujú aj naše vlastné očakávania. Napríklad aj pandémia nás dostala do veľmi neobvyklej situácie – sme zvyknutí byť so svojimi partnermi a deťmi len určitú časť dňa, ale zrazu sme s nimi boli 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Od rána do večera sme sa tak museli niekomu prispôsobovať, museli sme si vzájomne vybudovať funkčný režim.
Na dovolenke sa deje presne to isté. Zrazu všetci odídu zo svojich stereotypov, stretnú sa na jednom mieste a nevedia, čo s tým. Ale aj s tým sa dá pracovať.
Ako?
