Živí ležia v nemocnici s mŕtvymi, Tunisania majú nezvládania pandémie dosť. Po prezidentovom zásahu možno padne demokracia
Tuniský prezident Kajs Saíd odvolal premiéra a pozastavil činnosť parlamentu. Jeho odporcovia hovoria o prevrate, podľa arabistu by to mal zhodnotiť ústavný súd. Ten však neexistuje.
Počas diktatúry prezidenta Ziní al-Abidí Ben Alího si mocní a priatelia mocných v Tunisku robili, čo chceli, zatiaľ čo obyčajní ľudia nemali možnosť ani poriadne pracovať. Policajti „nakupovali“ od predavačov na trhu bez toho, aby im zaplatili.
Až kým sa Mohamed Bouazizi, jeden z tých predavačov zo stánku s jablkami, pomarančmi a datľami na protest neupálil.
Bol to začiatok Arabskej jari, počas ktorej sa obyvatelia viacerých krajín v regióne vzopreli brutálnym diktatúram. Okrem Tuniska za demokraciu demonštrovali v uliciach Egypta, Alžírska, Jemenu, Sýrie, Jordánska či Líbye.
Ale len v Tunisku sa z Arabskej jari zrodila demokracia, hoci veľmi krehká. Po desiatich rokoch od jej vzniku je v ohrození.
Tuniský prezident Kajs Saíd odvolal z funkcie premiéra Hišáma Mašíšího, pozastavil činnosť parlamentu a oznámil, že preberá výkonnú moc v krajine. Vraj chce zachrániť rozvrátenú krajinu, v ktorej ľudia protestujú proti zlému zvládaniu pandémie. Iní v tom však vidia prevrat a zneužitie situácie.
Slovami bývalého prezidenta Moncefa Marzoukiho vo videu na jeho stránke na Facebooku – krajina v ten večer urobila „veľký krok späť. Sme naspäť v diktatúre“.
Bez turizmu
Úspešný príbeh Tuniska v zmysle nástupu demokracie nebol až taký úspešný na ekonomickom poli. Slobodné voľby Tunisanom nepriniesli veľké zlepšenie ich životnej situácie.
Nezamestnanosť tam v roku 2020 bola
