Olympiáda zbabelcov
Keby japonskí organizátori nadviazali kontakt so slovenskými zástupcami antivaxerov a pozvali na ceremoniál Kotlebu či Blanára, tak by rúška neboli potrebné.
Sledujem otvorenie XXXII. letných olympijských hier v Tokiu a vidím, že v japonskej spoločnosti došlo v uplynulých rokoch k veľkým zmenám. K zmenám, ktoré by sme my Východoeurópania v nijakom prípade neakceptovali.
Napríklad, olympijský oheň na štadióne zapálila dáma, ktorá v skutočnosti ani nie je Japonka, lebo je dcérou muža pochádzajúceho z Haiti a Japonky. Pravda, v posledných rokoch vyhrala prestížne tenisové súťaže, no našli sa ľudia, ktorí ju kritizovali. Vraveli, že v krajine je najmenej sto miliónov „čistých“ Japoncov, preto nie je správne vybrať dámu „s cudzím srdcom“.
Japonský olympijský výbor však napriek tomu rozhodol, že olympijský oheň zapáli Naomi Osaková. Šéf organizátorov uviedol, že sa tak rozhodli preto, lebo v Japonsku je dôležitá tolerancia. Podľa mňa však boli jednoducho zbabelí. Báli sa, že keď túto možnosť nedostane Naomi, svet ich bude považovať za xenofóbov.