Píše Mário Šmýkal: V Prievidzi hocikto neprežije. Zvládnu to len pozostalí

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Húkalo celé mesto aj širšie okolie. Kde nestačil plač, tam pomohli húkať sanitky. Vo štvrtok 16. novembra 2006 zavalilo v bani Nováky štyroch baníkov. O pár mesiacov neskôr 2. marca 2007 vybuchol v Novákoch muničný sklad a o život prišlo osem ľudí.

Ďalších 20 životov vyhaslo 10. augusta 2009 pri explózii uhoľného plynu v bani Handlová. O tragickej nehode opatrovateliek pri Prievidzi ani nehovoriac. V októbri 2017 neprežilo zrážku s kamiónom sedem osôb. Nebolo to po prvýkrát. Na rovnakej ceste pribúdali drevené kríže už predtým a ďalšie ešte pribúdať budú. Taká je horná Nitra. Taká je Prievidza. Buď si zvykneš na smrť, alebo si smrť zvykne na teba.

Štúr by zaplakal

Keď vyhasne ľudský život, na chvíľu sa zastavia aj životy pozostalých. Mne sa ten môj pozastavil už toľkokrát, že mám minimálne o polroka menej. Zažívať v detstve tragédie, ktoré patria medzi najväčšie v dejinách krajiny, vidieť na oblohe hríbik po výbuchu munície, zacítiť tlakovú vlnu alebo dúfať, že sa otec z bane vždy vráti, to vie človeka rýchlo zmeniť. Má to však jednu výhodu. Naučili sme sa súcitiť.

Neďaleká tepelná elektráreň na hnedé uhlie v Zemianskych Kostoľanoch nám síce možno znečisťuje ovzdušie natoľko, že už nedokážeme poriadne ani cítiť, ale súcitiť, v tom sme majstri. Veď kde inde by sa mohli narodiť také esá slovenskej plytkej zábavy ako Meliško, Pátrovič či pani Kajšmentke, ak nie v meste s vysokou mierou súcitu?

Nemôže byť preto náhoda, že pieseň o najväčšej diere je spojená práve s Prievidzou. Jednak by sa s tým tak dobre nevyrovnalo žiadne iné mesto, jednak aj tie poddolované banské územia vyvolali viacero povrchových prepadov a následných dier.

Dokonca aj dvojhláska v slove diera pôsobí, ako by bolo toto slovo vymyslené kvôli Prievidzi. Dokážeme použiť dvojhlásku aj tam, kde slovenčine ani nenapadne priestor na omyl. Šialka, kostôl, čiašnik. Až by sa Ľudovítovi fúzy zježili. Ideme si so slovenčinou voľný štýl a na nič sa nehráme. Aj keď ideme pri more, okamžite je každému jasné odkiaľ. Nemáme síce žiadne nárečie ani prízvuk, ale my si vystačíme aj bez nich. Sme ako podpora kultúre počas covidu. Skromní.

Spieva celé mestečko

V Prievidzi hráme s takými kartami, aké nám boli rozdané. Nesťažujeme sa. Hovorí sa, že najkrajšie na Prievidzi sú Bojnice, ale bez Prievidze by do Bojníc neviedla ani hlavná cesta. Vieme sa vynájsť. Preto vyrástla na okraji Prievidze pobočka amerického fast foodu s dvomi žltými oblúkmi. Potešili sa jej turisti, ale aj domáci.

Keď chcete niekoho zobrať na večeru, je to jedna z mála reštaurácií, kde ešte varia a nie je to pizza. Síce sa poriadne nenajete, zato aspoň neušetríte.

Prievidza vás jednoducho naučí vynájsť sa. Dokážete nájsť výhodu aj tam, kde nie je. Aj preto som presvedčený, že ľudia by si mali do životopisov medzi silné stránky písať, že sú z Prievidze. Raz si z Prievidze, navždy z Prievidze. Pesnička o Prievidzi má navyše tú výhodu, že nesúcitíme len my, ale súcitia aj s nami. Skús v ľubovoľnom stanovom mestečku povedať, že pochádzaš z Prievidze, a okamžite začne refrén tohto hitu spievať celé mestečko.

S podobným nadšením sa v stanových táboroch darí len dvom pokrikom. Najväčšia diera je Prievidza a hovno. Ako majú k sebe blízko, to si netrúfam odhadnúť. Isté je len jedno. Prievidza nepochybne spája.

Prievidzský obchvat

Trvalo mi pomerne dlho uvedomiť si, že keby bola Bratislava Londýn, Prievidza by bola predmestie. Máme priame vlakové spojenie a na hlavnej stanici môžete byť o 7.24 ráno. Máme všetko, čo k správnemu predmestiu patrí. Pokojnejší život aj viac predsudkov.

Prievidza má takú výhodnú polohu, že zovšadiaľ je do nej blízko. No dostať sa sem je ako absolvovať preventívnu zdravotnú prehliadku. Rozbité cesty vám preveria telo tak, ako sa to nepodarí ani hociktorému lekárovi. Prídete celí roztrasení, ale zato s istotou, že vám držia všetky plomby a nervy tiež máte v poriadku. Dlho som sa trápil tým, že výstavba ciest obchádza Prievidzu ako spisovaná slovenčina internetové diskusie, ale potom som to pochopil.

Tým viac ľudí zostane v Prievidzi, čím rozbitejšie budú okolité cesty. Jednoducho, nebude sa im chcieť zažiť tú tortúru aj druhýkrát. Raz si v Prievidzi, navždy v Prievidzi.

Dokonca aj o obchvate sa hovorí už takmer polovicu môjho života a nič. Začalo mi to pripomínať spojenie Bratislavy s Košicami diaľnicou – len s tým rozdielom, že my si z toho vieme urobiť aspoň slogan. Prievidza, mesto, ktoré ťa nikdy neobchváti.