Píše Mário Šmýkal: V Prievidzi hocikto neprežije. Zvládnu to len pozostalí
Novodobá história hornej Nitry stojí na tragédiách, píše Prievidžan, reportér, bývalý komunitný manažér Mário Šmýkal.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.
Húkalo celé mesto aj širšie okolie. Kde nestačil plač, tam pomohli húkať sanitky. Vo štvrtok 16. novembra 2006 zavalilo v bani Nováky štyroch baníkov. O pár mesiacov neskôr 2. marca 2007 vybuchol v Novákoch muničný sklad a o život prišlo osem ľudí.
Ďalších 20 životov vyhaslo 10. augusta 2009 pri explózii uhoľného plynu v bani Handlová. O tragickej nehode opatrovateliek pri Prievidzi ani nehovoriac. V októbri 2017 neprežilo zrážku s kamiónom sedem osôb. Nebolo to po prvýkrát. Na rovnakej ceste pribúdali drevené kríže už predtým a ďalšie ešte pribúdať budú. Taká je horná Nitra. Taká je Prievidza. Buď si zvykneš na smrť, alebo si smrť zvykne na teba.
Koncertný život bol spojený aj s ponocovaním pred klubmi. Nezostal z nich ani jeden. Foto – archív M. Š.
Štúr by zaplakal
Keď vyhasne ľudský život, na chvíľu sa zastavia aj životy pozostalých. Mne sa ten môj pozastavil už toľkokrát, že mám minimálne o polroka menej. Zažívať v detstve tragédie, ktoré patria medzi najväčšie v dejinách krajiny, vidieť na oblohe hríbik po výbuchu munície, zacítiť tlakovú vlnu alebo dúfať, že sa otec z bane vždy vráti, to vie človeka rýchlo zmeniť. Má to však jednu výhodu.
