Chcem dať zaočkovať syna proti covidu, ale jeho otec je proti. Mám to urobiť bez jeho vedomia alebo sa obrátiť na súd?

Očkovať či neočkovať deti proti covidu? Túto otázku od sprístupnenia očkovania pre deti od 12 rokov riešia mnohé rodiny. Nie vždy sa na tom rodičia zhodnú a nemusí ísť hneď o odporcov očkovania.

„Manželka chcela zvoliť ‚vyčkávaciu stratégiu‘, kým ja som nechcel zbytočne čakať,“ hovorí Roman, ktorý sa s manželkou zo začiatku nevedel zhodnúť na tom, či dať zaočkovať dcéru tínedžerku.

„Manželkine argumenty boli v podstate dva. Po prvé, nie je jasné, ako vakcína pôsobí na deti, tak počkajme, nech sa zaočkujú iné deti, či z toho nebudú problémy. A po druhé, deti covid dobre znášajú – väčšinou bezpríznakovo, a teda aj keby sa nakazili, problém nie je taký veľký,“ cituje Roman manželkine argumenty.

Nakoniec sa však predsa len dohodli a dcéra pôjde na očkovanie začiatkom augusta. Čo rozhodlo? „Vyriešilo to za nás ministerstvo zdravotníctva. Žijeme v Česku, ale na Slovensku máme stále rodinné väzby, a keďže už deti od 12 rokov budú posudzovať samostatne, dcéra by nemohla na Slovensko vôbec prísť,“ vysvetľuje Roman.

Bojím sa, že by mi zobral syna

Lucia (meno sme zmenili – pozn. red.) by chcela dať zaočkovať syna, ktorý už spadá do kategórie detí od 12 rokov, lenže jeho otec – Luciin bývalý manžel – je zásadne proti.

„Argumenty, prečo syna nezaočkovať, nedal žiadne. Len povedal, že nie sú pádne argumenty na ohrozenie dieťaťa očkovaním,“ hovorí Lucia.

Hoci je jej bývalý partner päťdesiatnik, sám sa zaočkovať nedal, nenosil ani ochranné rúško. On i jeho nová partnerka sú fanúšikmi dezinformačného časopisu Zem a vek.

Lucia na jednej strane chce, aby syn mal s otcom dobrý vzťah, ale na druhej strane sa bojí, že má pre jeho prístup vyššiu šancu nakaziť sa covidom. „Viem z okolia, aký vážny môže byť postcovidový syndróm,“ dodáva Lucia.

Zvažuje preto, že syna dá zaočkovať bez otcovho vedomia. „Bojím sa urobiť také rozhodnutie sama, ale zvažujem, že ho urobím. Úprimne sa bojím, že ak sa niečo náhodou stane, exmanžel bude žiadať o zverenie syna do svojej starostlivosti,“ hovorí Lucia.

Dúfa preto, že otca nakoniec presvedčí samotný syn, ktorý sa chce dať zaočkovať.

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, môže rozhodnúť súd

Podľa zákona je na nepovinné očkovanie dieťaťa, akým je aj očkovanie proti covidu, potrebný súhlas oboch rodičov ako zákonných zástupcov. Rodičia by sa na tom mali dohodnúť. „Skutočnosť, že na úradnom tlačive je miesto iba na jeden podpis, na tom nič nemení. Ide totiž o podstatnú otázku pokiaľ ide starostlivosť, na ktorej sa majú rodičia dohodnúť,“ hovorí advokátka Miroslava Dobrotková z advokátskej kancelárie ZAHRADNIK & Spol.

„Myslíme si, že na úradnom tlačive by mal byť podľa správnosti vyžadovaný súhlas oboch rodičov, avšak v praxi, ak dieťa absolvuje očkovanie aj bez súhlasu jedného z rodičov, tento úkon už fakticky nie je možné vziať späť,“ dodáva.

Aj keď je dieťa po rozvode rodičov zverené do starostlivosti jedného z nich, o podstatných veciach súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou naďalej rozhodujú obaja rodičia. Ak sa na nepovinnom očkovaní dieťaťa nevedia dohodnúť, môže sa ktorýkoľvek z nich obrátiť na súd a podať návrh na rozhodnutie pri nezhode rodičov. „V takom prípade by súd posudzoval, či je nepovinné očkovanie v záujme maloletého dieťaťa, a ak áno, nahradil by súhlas druhého rodiča, ktorý nesúhlasil s očkovaním,“ vysvetľuje advokátka. Na základe takéhoto rozhodnutia súdu môže dať rodič svoje dieťa zaočkovať, keďže súhlas druhého rodiča by bol nahradený rozhodnutím súdu.

Koľko môže takéto súdne konanie trvať? Podľa právničky to záleží aj na zaťaženosti toho-ktorého súdu a sudcu. „Zákon nestanovuje lehotu, dokedy má súd povinnosť rozhodnúť. Ak však nejde o očkovanie, ktoré je potrebné vykonať do určitého veku, dĺžka konania nie je prekážkou pre následné vykonanie očkovania,“ hovorí advokátka.

Je síce možné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd rozhoduje do 30 dní, no nemusí to pomôcť. „Nakoľko ide o skrátené konanie, kde sa nevykonáva dokazovanie v celom rozsahu, je potrebné počítať s tým, že takýto návrh by mohol byť zamietnutý, keďže súd by nemusel mať k dispozícii dostatok dôkazov pre vyhodnotenie otázky, či je bezodkladné očkovanie v záujme maloletého dieťaťa,“ vysvetľuje advokátka.

Čo ak sa dieťa chce dať zaočkovať, ale rodičia sú proti? Má aj inú možnosť, než čakať na dovŕšenie plnoletosti? Podľa právničky sa dieťa v takom prípade môže obrátiť na detského ombudsmana alebo na kolízneho opatrovníka. Ako vysvetľuje, kolízny opatrovník môže zasiahnuť, keď je život a zdravie dieťaťa ohrozené podobne, ako to kolízni opatrovníci robia, ak zistia, že prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je pre neho nebezpečné.

V svojej advokátskej praxi sa Miroslava Dobrotková so spormi rodičov vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti stretáva skôr výnimočne. „Častejším príkladom nezhody rodičov je výber predškolského a školského zariadenia či otázka odsťahovania dieťaťa z miesta jeho pôvodného bydliska.“

Dcéru dal očkovať poza chrbát matky

Praktickú skúsenosť s riešením rodičovskej nezhody pomocou súdu má aj Bratislavčan Erik (meno sme zmenili – pozn. red.). Po rozvode žije staršia dcéra s ním a mladší syn s matkou. „Keď sa moja 14-ročná dcéra minulé leto presťahovala ku mne od matky, chcel som ju dať zaočkovať proti HPV. Dcéra to nevinne oznámila matke počas telefonického rozhovoru a tá ihneď kontaktovala pediatričku a nahlásila, že nesúhlasí s očkovaním,“ opisuje Erik.

Bývalá partnerka podľa neho argumentovala tým, že ešte nie sú známe dlhodobé účinky očkovania, nevie sa, ako veľmi je vakcína účinná a podobne. „Zároveň mi povedala, že nesúhlasí ani s očkovaním proti covidu,“ hovorí Erik. „Aj preto, keď sa už mohli očkovať deti od 12 rokov, prihlásil som dcéru na očkovanie a nijakým spôsobom som to s jej matkou neriešil. Presnejšie povedané, držali sme to v tajnosti,“ priznáva s tým, že dcéra dostala minulý víkend už druhú dávku.

Rozhodol sa to vraj riešiť poza matkin chrbát aj preto, lebo jedinou legálnou možnosťou je dať návrh na súd o nezhode rodičov a tým si už s exmanželkou prešli dvakrát – v prípade zmeny školy. „Naposledy s dcérou a jej školou minulý rok. U syna to bolo pred piatimi rokmi. V prípade dcéry sa za pomoci vyššieho súdneho úradníka podarilo dosiahnuť ‚dohodu‘ s matkou po troch mesiacoch od návrhu. Celý ten čas dcéra nechodila do školy,“ spomína Erik.

V synovom prípade trval prvostupňový súd šesť mesiacov. Napriek tomu, že návrh na súd otec dával na podnet školskej špeciálnej pedagogičky, keďže chlapec mal poruchu reči a nebolo mu odporúčané zaškolenie.

„Až po šiestich mesiacoch na poslednom pojednávaní matka ustúpila tlaku sudkyne a súhlasila so zmenou školy. Ak by neustúpila, k celému procesu by bolo potrebné prirátať ešte niekoľko mesiacov na krajskom súde,“ hovorí Erik s tým, že právnické služby ho vtedy stáli „polovicu ceny malého auta“.

Aj preto sa chcel v prípade dcérinho očkovania takémuto procesu vyhnúť. „Rozhodol som sa, že radšej budem znášať dôsledky a hnev bývalej prípadne súdu, ako tráviť niekoľko mesiacov na súde a riskovať, že sa mi dieťa nakazí a umrie, prípadne bude mať ťažký priebeh s dlhodobými následkami.“