Denník N

Mala smrť vo svojich rukách? Ottessa Moshfegh opäť o samote a nezdravých vzťahoch

Ottessa Moshfegh (2015). Foto - Larry D. Moore
Ottessa Moshfegh (2015). Foto – Larry D. Moore

Nový útly román autorky pôsobí na prvý pohľad ako detektívka, no postupne sa rozvinie do príbehu o osamotenej žene, ktorá v živote väčšinou trpela.

„Volala sa Magda. Nikto nikdy nezistí, kto ju zabil. Nebol som to ja. Tu je jej mŕtve telo.“

Štyri vety a menej ako dvadsať slov. Zvláštny úvod pre zvláštnu knihu Smrť v jej rukách. Pri spisovateľke Otesse Moshfegh sme si však už zvykli na všeličo. Napokon, jej prvý román preložený do slovenčiny s názvom Môj rok pokoja a odpočinku rieši tému závislosti od liekov, ale aj medziľudských vzťahov.

V jej druhom románe, ktorý opäť prinieslo vydavateľstvo Literárna bašta v kvalitnom preklade Daniely Krnáčovej, sa znova ponoríme do psychiky na prvý pohľad nie veľmi sympatickej postavy. No o to ťažšie sa s ňou v závere rozlúčime.

Odkaz, ktorý všetko naruší

Dôchodkyňa Vesta na prechádzke so svojím psom Charliem nájde v lese odkaz. Ten tvorí spomínaných pár viet, ktoré roztočia špirálu hľadania osoby s menom Magda, ale hlavne pátrania po jej vrahovi.

Ottessa Moshfegh však svoju knihu nezarámcovala ako krimi román či detektívku. Jej útly román je skôr sondou do psychiky osamelej ženy, ktorá sa so zmenami vo svojom živote ešte nestihla vyrovnať.

Po smrti manžela sa presťahovala do iného mesta, kde sa jej nedostalo žiadneho privítania, namiesto toho ju vystrašili policajti. Dozvedáme sa to však až s odstupom. Autorka nedodržuje chronológiu deja, namiesto toho odhaľuje kľúčové momenty vo Vestinom živote postupne. Dávkuje ich, akoby chcela svojich čitateľov čudným úvodom odradiť a následne ich k svojej knihe pripútať.

Najskôr svoj text presýti otázkami a hypotézami o vrahovi a autorovi odkazu. A hlavne o tom, kto bola Magda, ktorá v lese zomrela. Bola to staršia žena alebo mladé dievča? Bola domáca alebo migrantka ako Vesta?

Otázky o osobe, ktorá v lese (pravdepodobne) zomrela, pomáhajú autorke s chorvátsko-iránskymi koreňmi predstaviť hlavnú postavu, o ktorej zo začiatku nevieme takmer nič. Len to, že dni trávi v opustenom dome so psom, s ktorým sa občas rozpráva.

Každý deň si napíše zoznam úloh, z ktorých niektoré splní, iné si nechá na neskôr, aby identický zoznam napísala opäť ďalší deň. Odkaz v lese naruší Vestinu pokojnú rutinu a zmení ju na neovládateľný duševný chaos.

„Niežeby som na odkaz zabudla. Bol v mojej mysli a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie