Trénuje ho Tomi Kid, po nehode mu hrozil koniec kariéry. Boxer Csemez je v osemfinále olympiády

Na ľavom predlaktí má vytetovaného Muhammada Aliho, ktorého považuje za svoj športový vzor, a kamaráti mu nepovedia inak než Bandi.

Andrej Csemez je prvým slovenským boxerom na olympiáde po 25 rokoch a slávneho Aliho čiastočne pripomína aj svojím boxerským štýlom.

„Aj on má veľmi ľahký pohyb na nohách a boxuje s rukami dole, čo mu u nás spočiatku často vyčítali. On sa však našiel v tomto štýle, je úspešný a nemá na ňom veľmi čo meniť,“ vraví boxerský tréner a športový manažér Slovenskej boxerskej federácie Ján Brandejs.

Brandejs hovorí, že Csemezovou najsilnejšou boxerskou vlastnosťou je výborný pohyb a postreh. Ukázal to aj v prvom kole olympijského turnaja v strednej váhe, v ktorom na body s prehľadom zdolal Aarona Solomona Princa z Trinidadu a Tobaga.

Pred posledným tretím kolom slovenského boxera v rohu ringu povzbudzovali reprezentačný tréner Pavol Hlavačka a jeho osobný tréner Tomáš Kovács. „Koľko si tomu obetoval? Tak sa nepoddaj,“ zachytili ich slová ruchové mikrofóny.

Bývalý úspešný boxer Kovács, známejší pod prezývkou Tomi Kid, trénuje Csemeza od jeho dvanástich rokov, keď po prvý raz prišiel do galantského KO Box Clubu.

Kovács pred rokmi v rozhovore pre Denník N povedal, že je asi „magnetom na ťažké životné príbehy“, a silný príbeh má za sebou aj jeho zverenec, ktorý sa dostal až na olympiádu.

Kariéru Andreja Csemeza totiž pred pár rokmi ohrozovalo vážne zranenie, po ktorom mu lekári naznačovali, že už nikdy nebude boxovať.

Tri mesiace nemohol chodiť

Tomi Kid Kovács si v Galante časom vybudoval vlastnú boxerskú akadémiu, v ktorej vytvára zázemie viacerým boxerom vrátane Csemeza či Viliama Tankóa. Obaja títo jeho zverenci v minulosti pre Slovensko vybojovali bronzové medaily na Európskych hrách.

„Je to strašný dobráčisko,“ hovorí o Kovácsovi jeho trénerský kolega Ján Brandejs.

„Tým deckám dáva všetko, aj Viliho s Bandim si vzal k sebe do akadémie, kde im zabezpečil ubytovanie. Keď potrebovali peniaze, nedával im ich, ale vybavil im brigády, aby sa naučili vážiť si veci. Popri tom im pomohol s individuálnym študijným plánom, aby sa mohli naplno venovať športu,“ vraví Brandejs.

„Tomi si vie aj rodinný život nastaviť tak, aby bol so svojimi chlapcami bez prestania. Aj teraz pred olympiádou spolu nonstop trénovali v Maďarsku, Bandimu zabezpečil fyzioterapeuta a stravu na mieru. Veľa tomu obetuje a vracia sa mu to,“ pokračuje.

Brandejs podľa vlastných slov začal Csemeza ako veľký talent registrovať v rokoch 2012 až 2013, keď bol ešte dorastenec: „Už vtedy však v porovnaní s rovesníkmi boxoval mužnejšie a technicky vyspelejšie.“

Sľubne sa rozvíjajúcu kariéru však pred štyrmi rokmi pribrzdila autonehoda. Csemez pred dvoma rokmi pre denník Pravda opisoval, že mu pri jazde vošiel do cesty zajac, pričom inštinktívne strhol volant a narazil do tabule a stromu.

„Bolo to extrémne náročné obdobie. Cestou do nemocnice mi hovorili, že na box môžem rovno zabudnúť. Ba možno aj na plnohodnotný život – vraj môžem skončiť aj na vozíčku. Mal som zlomený tretí a štvrtý krčný stavec. Po šiestich dňoch ma pustili domov a potom sa začalo peklo. Tri mesiace som nechodil, osem neboxoval,“ povedal pre Pravdu.

Csemez bol vtedy už vrcholovým športovcom a mesiac pred nehodou mal za sebou len ako 19-ročný debut na majstrovstvách sveta.

„Po každom takomto zranení sa veľmi ťažko vracia do tréningového procesu, nehovoriac o návrate do ringu. Bezpochyby s tým bolo spojené množstvo bolesti, rehabilitácií a trpezlivosti. Musel si to veľmi vydrieť,“ hovorí Ján Brandejs.

S postupom sa neuspokojil

Po zložitom období zažil Csemez rovnako náročný návrat do zápasového diania. Hneď v prvom zápase po zranení na turnaji v Nemecku prehral po knokaute s domácim boxerom Andrejom Mersljakovom.

Následne sa však Slovák rozbehol, v novembri 2018 zvíťazil na otvorených majstrovstvách Európskej únie, na ktorých súťažili aj boxeri mimo členských krajín EÚ. Predvlani dosiahol svoj dosiaľ najvýraznejší medailový úspech, keď získal spomenutý bronz na Európskych hrách v Minsku.

Postup na olympiádu je zatiaľ zavŕšením jeho dvanásťročnej spolupráce s Tomim Kidom Kovácsom. Vybojovať si ho musel na dvakrát, pretože vlani kvalifikačný turnaj v Londýne prerušila pandémia.

Turnaj pokračoval až tento rok v máji v Paríži, kde si víťazstvami nad súpermi zo Španielska a Belgicka Csemez zaistil postup. Slovensko malo olympijských boxerov naposledy v Atlante 1996, kde súťažili Peter Baláž a Gabriel Križan.

Iba s postupom medzi 25 najlepších boxerov sveta sa však Andrej Csemez neuspokojil.

„Vôbec mi však nehrozí strata motivácie, ja som povedal, že keď sa dostanem na olympiádu, tak tam pôjdem po medailu. Urobím pre to všetko,“ hovoril pred odchodom do Tokia pre TASR.

„O Bandiho kvalitách svedčí, že z boxerov v olympijskom pavúkovi už niekoľkých porazil. Na olympiádu sa nekvalifikoval hocikto, keďže v našom športe je kvalifikačný systém veľmi ťažký,“ hovorí športový manažér boxerskej federácie Brandejs.

Tomi Kid Kovács pred odchodom na olympijské hry povedal, že jeho zverenec ešte len boxersky dozreje pred nasledujúcou olympiádou v Paríži 2024. Aj Ján Brandejs súhlasí, že Csemez má stále veľký potenciál sa zlepšovať.

„Je to stále mladý chlapec, má len 23 rokov a pokojne môže vrchol výkonnosti zažiť aj o niekoľko rokov. Navyše platí, že ak boxer časom prejde do vyššej váhovej kategórie, spravidla dozrieva neskôr,“ vysvetľuje Ján Brandejs.

„Bandi má veľký potenciál, pretože má všetky potrebné danosti na to, aby šiel po všetkých stránkach hore,“ dodáva.

Rozhodca sa zrejme pomýlil

Csemez vo svojom prvom olympijskom zápase proti spomenutému Aaronovi Solomonovi Princovi od začiatku dominoval, bol lepší v pohybe aj technicky, keď z ústupu súpera zasahoval presnými údermi.

V prvom kole ringový rozhodca dokonca Princa aj počítal, a preto bolo prekvapením, že jeden z piatich bodových rozhodcov priznal kolo v pomere 10:8 pre trinidadského boxera. Ján Brandejs vysvetľuje, že v takýchto prípadoch rozhodca buď „uletel“, alebo sa jednoducho pomýlil.

„Bodoví rozhodcovia majú pred sebou modré a červené tlačidlo podľa farieb, v ktorých borci boxujú. Ktorému z nich chcú dať za kolo desať bodov, tak to tlačidlo nechajú tak a druhému, naopak, každým stlačením uberú bod. Bandi boxoval v modrom, a ak mu teda rozhodca chcel priznať kolo, tak modré tlačidlo nemal stláčať,“ vysvetľuje.

„Podľa môjho úsudku si ten rozhodca pomýlil farby. Na druhej strane sa však takéto omyly dajú nahlásiť technickému delegátovi, ktorý to vynuluje, a rozhodca môže bodovať nanovo. Tohto si teda buď nebol vedomý, alebo si to uvedomil až neskôr. Prvé kolo totiž nebolo vôbec vyrovnané, Bandi v ňom jasne dominoval,“ tvrdí Brandejs.

Práve pre tento verdikt kolumbijského rozhodcu Csemez zápas nevyhral jednomyseľným rozhodnutím 5:0, pretože Kolumbijčan trojkolový zápas ohodnotil remízou. Slovák však aj tak zvíťazil jednoznačným väčšinovým rozhodnutím 4:0.

V osemfinálovom kole bude jeho súperom náročnejší súper z Arménska Arman Darčiňan, s ktorým Csemez pred dvoma rokmi prehral na majstrovstvách sveta v Rusku.

Zápas je na programe vo štvrtok 29. júla od 4.30 nášho času.

Box potrebuje výsledky

Boxerskí tréneri a funkcionári vrátane Jána Brandejsa veria, že aj úspech Andreja Csemeza by mohol pomôcť spopularizovať amatérsky box. Brandejs však tvrdí, že box sa môže viac presadiť jedine výsledkami.

„V porovnaní s inými športmi nie sme príliš podporovaní štátom a fungovanie je viac-menej v rukách jednotlivých klubov. Aj preto potrebujeme výsledky. Zároveň si nemyslím, že by sme mali ísť cestou podobného projektu, akým je Oktagon MMA, nie je to reálne,“ hovorí.

Reálne však je, že Slovensko na ďalšieho olympijského boxera nebude musieť znovu čakať 25 rokov. Okrem Csemeza sa totiž v ďalších rokoch môžu o postup pokúšať aj iní boxeri.

„V mužskej kategórii napríklad Matúš Strnisko, Viliam Tankó, Dávid Michálek či Lukáš Fernéza, ale aj ďalší, a medzi ženami napríklad Miroslava Jedináková. Okrem nich máme aj veľa talentovaných mladších boxerov a boxeriek, spomeniem Samuela Zupka, Bibianu Lovašovú a v žiackej kategórii neprehliadnuteľný talent Kristiána Harasníka. Perspektívu však majú aj mnohí iní,“ vraví Brandejs.

„Záleží len na tom, či pri boxe zostanú, a aké budú mať zázemie,“ dodáva na záver.