Po materstve sa vrátila ešte silnejšia. Rehák Štefečeková má zlato, získala prvú slovenskú medailu

Syna postavila pred seba, on pricupital k mikrofónu, privolal jej terč a ona pálila. Deti mali zábavu a ona chvíľu prekvapenia, kedy terč vyletí. Tak opísala svoj tréning strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková v rozhovore pre časopis SOŠV.

Rehák Štefečeková o sebe hovorí, že má dve tváre. Keď odchádza na letisko, lúči sa so svojimi synmi ako mama, a keď nasadá do auta, stáva sa z nej opäť vrcholová športovkyňa.

Nitrianska rodáčka je po Anastasii Kuzminovej ďalším dôkazom, že materstvo nie je prekážkou špičkových výkonov. „Všetky športovkyne, ktoré poznám, sa po pôrode vrátili do športu silnejšie,“ povedala dávnejšie pre Denník N.

Tieto slová dnes sama potvrdila vo finále trapu žien, keď pre Slovensko vystrieľala prvú medailu na olympiáde v Tokiu, a hneď zlatú. V šesťčlennom finále trafila 43 z 50 terčov – o jeden viac než druhá Američanka Kayle Browningová.

Rehák Štefečeková v novom systéme súťaže stanovila olympijský rekord.

To, že má blízko k významnému úspechu, naznačila v kvalifikácii, v ktorej čistým nástrelom utvorila svetový rekord.

„Už tréningy boli veľmi dobré, ale nechcela som sa priznávať,“ povedala pre TASR.

Mala depresiu

Zuzana Rehák Štefečeková je jednou z najskúsenejších členiek slovenskej výpravy v Tokiu. V rozhovore pre televíziu Markíza povedala, že ako dieťa hrala aj tenis či volejbal, až si povedala, že to skúsi so športovou streľbou. „A keď mi to nepôjde, budem kaderníčka,“ žartovala.

Svoju prvú olympiádu absolvovala pred trinástimi rokmi, keď v Pekingu 2008 získala striebornú medailu. O dva roky neskôr sa prvýkrát stala majsterkou sveta a ďalší výrazný úspech prišiel na hrách v Londýne 2012, kde opäť skončila druhá.

Rehák Štefečeková by patrila medzi favoritky aj v Riu 2016, no na predchádzajúcich hrách chýbala pre tehotenstvo. V apríli 2016 sa jej totiž narodil syn Nathan.

V októbri 2019 sa jej narodil aj druhý syn Noah, no napriek tomu bola slovenská strelkyňa pripravená na Tokio 2020. Olympiáda sa však vzhľadom na pandémiu presunula o rok.

„Minulý rok som mala z toho depresiu, všetko bolo nachystané a zrazu v marci nič. Nezostala mi ani žiadna vízia,“ priznala.

Rehák Štefečekovú pre materské povinnosti a pandémiu nebolo dlhšie vidieť, definitívne sa vrátila až tento rok v marci vo Svetovom pohári v Káhire. V individuálnej súťaži skončila na pätnástom mieste.

O niekoľko týždňov neskôr vycestovala do indického Naí Dillí, kde už v individuálnej súťaži obsadila prvú priečku. Vo výbornom svetle sa ukázala predovšetkým v najdôležitejších okamihoch, čo pre RTVS označila za „vzpruhu“ a „motiváciu pokračovať ďalej“.

Pred Tokiom napriek zdanlivo výbornej forme odmietala hovoriť o medaile. Rehák Štefečeková dokonca v podcaste Dobré ráno povedala, že ak jej olympiáda nevyjde, môže si to vynahradiť na ďalších hrách v Paríži.

V jej podaní pritom ide o tradičnú taktiku. Nikdy nemala odvážne vyjadrenia – naopak, vždy za seba nechávala hovoriť výkony na strelnici.

V kvalifikácii bola pokojná

Jej dobrá forma sa ukázala už počas prvého kvalifikačného dňa. Rehák Štefečeková, ktorá bola spolu s vodnoslalomárom Matejom Beňušom slovenskou vlajkonosičkou, bola na úvodných troch položkách bezchybná – získala 75 zo 75 bodov.

Skúsená trapistka strieľala výborne aj v druhej časti kvalifikácie, keď vo štvrtok doobeda zaznamenala 50 z 50 bodov. Prekonala tak svetový rekord Fínky Satu Mäkeläovej-Nummelovej, ktorá v marci 2019 dosiahla výkon 123 bodov.

„Strieľalo sa mi rovnako ako včera, držala som si pokoj, podarilo sa,“ povedala po kvalifikácii pre TASR.

Pred finále bola dobre naladená a hovorila aj o svojich priaznivcoch. „Ďakujem fanúšikom, verím, že mňa i iných športovcov budú podporovať nielen v dobrých, ale aj v zlých časoch,“ uviedla.

Chladná hlava aj vo finále

Rehák Štefečeková strieľala najvyrovnanejšie aj vo finále. Z prvých pätnástich terčov síce štyri netrafila, ale potom zasiahla desať za sebou. Dostala sa vďaka tomu na prvé miesto, ktoré si už udržala až do konca.

„Prežívam obrovskú radosť, veľmi sa teším, že sa mi to finále takto podarilo. Priznám sa, že som sa po očku asi dvakrát pozrela, ako sa vyvíja, ale potom som si povedala, že to už radšej nebudem sledovať. Veľmi sa teším zo zlatej medaily, ale aj z toho, že som konečne sama sebe dokázala, že viem zvládnuť aj finále,“ hovorila Rehák Štefečeková v bezprostrednej reakcii pre RTVS.

„Finále sa oproti kvalifikácii líši tým, že sa strieľa len po jednej rane, takže niekedy z prvých 25 rán trafím 17 a inokedy – ako dnes – 21. Veľmi sa teším, že som si počas celého finále dokázala udržať chladnú hlavu a vydržala dobre strieľať až do konca,“ pokračovala.

V poslednej položke zvládla súboj o zlato s Američankou Kayle Browningovou. Obidve začali na rovnakej úrovni, no Slovenka v záverečnom súboji spravila z desiatich výstrelov len jednu chybu, zatiaľ čo jej súperka dve. Preto sa prvý raz v kariére stala olympijskou víťazkou.

Myslela si, že vyhrala už skôr

Štefečeková je tretia Slovenka, ktorá vyhrala olympiádu. Pred ňou sa to zo žien podarilo vodnej slalomárke Elene Kaliskej a biatlonistke Anastasii Kuzminovej.

„Zajtra ráno znova vyjde slnko a čaká nás tréning v mixe. Ale to, že som zlatá, tu zostane navždy. Veľmi sa teším, že som už telefonovala domov s mojimi chlapmi, a myslím si, že majú pekné ráno, keďže už o ôsmej pijú šampanské a tešia sa. Je radosť robiť ľuďom radosť. Deti boli ešte ospalé, ale starší syn sa tešil. Ale mne už včera posielali motivačné videá. A aj som už pred finále písala mužovi, že nech sa stane hocičo, najväčšie zlato už mám doma,“ uviedla slovenská reprezentantka po pretekoch pre TASR.

Dlho to vyzeralo, že Rehák Štefečeková nedokáže minúť, v kvalifikácii strieľala presne a trafila aj prvé štyri terče vo finále.

„Bolo mi to také smiešne. Janka Špotáková je moja najvernejšia fanúšička a prechádzala tu so mnou každú jednu položku. Vždy bola niekde na boku a ukazovala mi rôzne srandovné posunky, aby ma udržala v strehu. A keď som minula ten piaty terč, tak som si povedala, že vau, tu sa dá aj pochybiť. Ale vedela som, že nejaké chyby prídu. Tešila som sa hlavne z toho, že po tej chybe neprišli ďalšie dve, tri, štyri, tak ako to ja obľubujem. Takže som rada, že sa mi to podarilo udržať. Pre mňa to bolo veľmi dobré finále.“

Hoci tréner Branislav Slamka v stredu hovoril, že im nejde o svetový rekord, pre jeho zverenkyňu znamená veľa. „Ja som si po kvalifikácii povedala, že mi už nikto nezoberie svetový rekord, a keď ho aj niekto vyrovná, tak stále tam bude moje meno. Pre mňa to bolo podstatné. Ja som od finále nemala očakávania, len som si hovorila, aby som nerobila nič inak ako v kvalifikácii.“

Rehák Štefečeková si vo finále myslela, že je víťazka, už skôr. „Ja som to mala inak spočítané, už pred predposledným terčom som si myslela, že už som olympijská víťazka, ale až keď som dostrieľala, som videla, že to bolo len o jeden terč. Ani tréner sa hneď netváril tak, že som už vyhrala. Preto som sa sústredila na to, aby som trafila posledný terč. Ale ja sa nikdy neteším dopredu, u nás to je zradné.“

Pri medailovom ceremoniáli od šťastia plakala. „Je to skvelý pocit, ale sú to také isté preteky ako aj iné, len mediálne známejšie. Ja viem, že to znie čudne. Ale som rada, že som potešila ľudí,“ povedala olympijská víťazka.

Veľkú radosť mal aj jej tréner Branislav Slamka. „Prežívam najemotívnejšie chvíle mojej trénerskej kariéry. Splnil sa mi sen, zlatá olympijská medaila bola poslednou, ktorá chýbala v zbierke úspechov mojich zverencov,“ povedal v rozhovore pre RTVS.

Vyzerala, akoby len išla na nákup

Z medaily Rehák Štefečekovej mali veľkú radosť aj ostatní slovenskí športovci v Tokiu. Naša výprava bola doteraz bez medaily.

„So Zuzkou sme spolubývajúce, o to viac sa teším. Po prvý raz mám šancu vidieť, ako niekto od nás získal medailu. Veľká poklona pre Zuzku, klobúk dolu. Ja by som to mentálne asi neustála. Mala som zimomriavky, veľmi sa teším,“ povedala 23-ročná plavkyňa Andrea Podmaníková pre TASR.

Tenista Polášek všetko sledoval na hotelovej izbe. „Je to super. Začalo sa to už kvalifikáciou a finále bolo úžasné. Teším sa. Som fanúšikom každého Slováka. Doteraz som vždy fandil pred televízorom doma, po prvý raz som fandil pred televízorom v Tokiu,“ povedal pre TASR.

Tlak olympijského finále v športovej streľbe dobre pozná skeetarka Danka Barteková.

„Zuzka vyzerala, akoby šla na nákup. Strieľala úplne rutinne, neskutočne. Prišla som sa na ňu pozrieť od druhej položky a bol to skvelý zážitok. Išla precízne a sebavedomo,“ povedala Barteková.

Strelkyňa bola priamo na tribúne veľmi nervózna: „Veľmi ťažko sa mi to prežívalo, už po prvej dvadsaťpäťke v kvalifikácii som mala slzy na krajíčku, potom tiež. O finále ani nehovorím. Vedela som sa vcítiť do jej pocitov. Napokon to dokázala, mala to napísané niekde vo hviezdach. Zuzka je neskutočne talentovaná strelkyňa, má predispozície. Dokáže byť neuveriteľne pokojná a je silná, pretože vie odbúrať tlak a užiť si preteky. V tom ju obdivujem.“

Ešte ju uvidíme v akcii

Vo finále trapu, naopak, neuvidíme Erika Vargu, ktorý dnes nepostúpil z kvalifikácie. V nej dosiahol skóre 122 a spolu so šiestimi súpermi sa dostal na postupové šieste miesto, ale neprešiel cez rozstrel.

Rehák Štefečeková a Varga v sobotu absolvujú spoločnú disciplínu trap mix. V nej sa predstaví aj ďalší slovenský pár – Jana Špotáková a Marián Kovačócy.

Slovenské páry budú patriť do užšieho okruhu favoritov, a to predovšetkým Rehák Štefečeková s Vargom.