Do Tokia leteli v nákladnom lietadle s mrazenými rybami. Ragbisti Fidži obhájili olympijské zlato

Na takmer 900-tisícovom ostrove v Melanézii sa dnes oslavuje. Fidži obhájilo triumf spred piatich rokov z Ria a opäť vyhralo olympiádu v sedmičkovom ragby. Vo finále porazilo Nový Zéland 27:12 a obyvateľom prinieslo dôvod na radosť, hoci ostrov momentálne bojuje s koronavírusom.

Na Fidži je zákaz vychádzania od šiestej večer, na Twitteri sa však objavovali zábery z rôznych častí krajiny po deviatej, keď ľudia na uliciach spolu oslavovali. „Aký zákaz vychádzania? Oslavy práve začali a Fidžijčania mohli aspoň dnes zabudnúť na covid,“ písal fotograf Monish Nand.

Celebrations have started in Fiji after the rugby 7s side won gold. Great scenes! https://t.co/cJT3IyPgMY

— Monish Nand (@MonishNand) July 28, 2021

Fidži je vo väčšine športov úplným outsiderom, ďalší triumf v ragby však nie je prekvapením. V Riu porazilo vo finále Veľkú Britániu, teraz pridalo ďalšie zlato. Krajina pritom nikdy pred rokom 2016 na olympijských hrách nezískala žiadnu medailu.

Odkedy na olympiádu zaradili aj ragby, Fidži však dominuje. „Bolo by krásne, ak by Fidži už vyhrávalo mužský turnaj v sedmičkovom ragby navždy. A možno sa im to aj podarí,“ napísal novinár Andrew Cotter.

Pre Fidži znamená triumf na olympiáde veľa. Po víťazstve v Riu v krajine vyhlásili štátny sviatok, teraz premiér Frank Bainimarama hráčom gratuloval zatiaľ prostredníctvom sociálnych sietí. Chválil ich oddanosť hre a vyzdvihol, akú radosť krajine priniesli. „Opäť ste ukázali, že ak sa Fidžijčania spoja, môžu dosiahnuť niečo veľké – a nezáleží na tom, čo svet pred nás postaví,“ dodal.

Fidži nešlo do Tokia v pozícii trpaslíka. Práve naopak, kapitán Jerry Tuwai pre agentúru AP pred pár dňami rozprával o tlaku, ktorý na nich ako obhajcov smeruje. Fidži pritom pre pandémiu nehralo na žiadnom medzinárodnom turnaji šestnásť mesiacov.

Krajina najskôr problémy s vírusom nemala, do konca marca zaznamenala len dve úmrtia. Počet prípadov však potom začal stúpať a Fidži nedávno presiahlo počet 200 úmrtí.

Waleský tréner Gareth Baber na začiatku apríla zorganizoval pre hráčov tréningový kemp v hlavnom meste Suva. Pôvodne mal trvať týždeň, ale nakoniec v ňom hráči zostali až do olympiády. Odvtedy ani raz nevideli svoje rodiny. Letecké spojenie s Fidži bolo prerušené, do Tokia preto káder cestoval v nákladnom lietadle s mrazenými rybami.

Brazília zo 70. rokov

Fidži teraz potvrdilo povesť tímu, ktorý je v sedmičkovom ragby úspešný. Sedmičkové ragby je druh ragby, v ktorom hrajú proti sebe mužstvá so siedmimi hráčmi v dvoch 7-minútových polčasoch namiesto klasickej verzie s 15 hráčmi a 40-minútovými polčasmi.

Populárnym sa stalo aj na ostrovoch, ako Tonga či Samoa. Najväčšou veľmocou je Nový Zéland, ktorý vyhral 12 z 18 sezón svetovej série. Fidži však vyhralo v rokoch 2006, 2015 a 2016 (Samoa v roku 2010) a teraz Nový Zéland porazilo aj na olympiáde.

Baber si dokonca myslí, že Fidži je v sedmičkovom ragby výnimočné. „Môžete si pokojne spomenúť na futbalovú Brazíliu zo 70. rokov alebo skvelé austrálske tímy kriketu z deväťdesiatych rokov. Ragby na Fidži je podobne odlišné a špeciálne,“ povedal pre BBC.

Ragby sa stalo športom, v ktorom sa štáty z Pacifiku môžu stať úspešné aj medzi svetovou elitou. Do hier v Riu 2016 pritom nezískal olympijskú medailu žiaden športovec z Mikronézie a Melanézie.

Fidži sa však potom stalo víťazom turnaja v ragby, Economist to vtedy pripísal „entuziazmu, súdržnosti a explozívnej sile“ hráčov.

Baber však vysvetľoval, že za úspechom Fidži sú aj socioekonomické a zemepisné faktory: „Mladí na Fidži majú po dni v škole menej možností. Možno idú hrať volejbal, ktorý je na Fidži obľúbený a pomáha hráčom aj pri ragby. Ale ak sa nájde trocha trávy, každý večer všetci v dedine hrajú ragby, mladí aj starí. V tíme môže byť aj 40 hráčov, tyče si spravia z bambusu. A nehovorím to iba tak romanticky, presne tak to funguje.“

Podľa Babera sa na Fidži hrá vo vysokom tempe a bez ohľadu na riziko.

„Deti pracujú na farmách popri rodičoch, kráčajú veľké vzdialenosti do školy, robia domáce práce a večer idú von a hrajú ragby. Osem- a deväťročné deti na Fidži majú kondíciu ako 17- alebo 18-roční chlapci v ragbyových akadémiách v Británii,“ tvrdil.

„A nemyslím si, že Fidži sa ekonomicky či kultúrne v najbližších tridsiatich či štyridsiatich rokoch zmení.“

Schovával sa v kríkoch

Každodenný život na Fidži výrazne ovplyvňuje viera, keďže ide o väčšinovo kresťanskú krajinu. „Veria, že Boh sa postará a o tom, čo bude, rozhodne Boh,“ povedal Baber.

Osea Kalinisau, kapitán Fidži v Riu, ktorého podobizeň sa objavila aj na pamätnej 7-dolárovej bankovke, napríklad rozprával: „K úspechu som sa dostal vďaka tvrdej práci, tréningu a podpore môjho otca. Môj otec ma ako pastor naučil, že prácou a s vierou v Ježiša Krista nie je nič nemožné. A splnilo sa mi to aj v živote, mal som šťastie a hral som na olympiáde. Boh mi dal môj talent a som vďačný za moju šancu.“

Hráči Fidži sú súčasťou tamojšej komunity, ktorá ich vníma ako národných hrdinov. Napríklad Asaeli Tuivuaka pochádza z ragbyovej rodiny, jeho strýko bol kapitánom reprezentácie. Jeho brat Mario Senimoli pred desiatimi rokmi zomrel počas tréningu.

„Keď sa to stalo, takmer som skončil s ragby,“ spomínal pre Fiji Sun. „Brat vždy chcel hrať za Fidži, ale nikdy nedostal šancu. Preto teraz plním aj jeho sen.“

Úspech Fidži neprišiel z ničoho nič, ale ragby to na ostrove ani nemalo jednoduché. V septembri 2013 do Pacifiku pricestoval anglický tréner Ben Ryan, ktorý sa stal novým koučom reprezentácie.

Nevedel, koľko si na Fidži zarobí, a prvých päť mesiacov dokonca pracoval zadarmo, lebo miestny ragbyový zväz nemal peniaze. Ryan však vedel, že nikde na svete sa nehrá ragby tak ako na Fidži. Keď o tom neskôr napísal knihu s názvom Sevens Heaven, prirovnal to nielen k chlapcom hrajúcim futbal v brazílskej favele, ale aj k jamajským šprintérom.

„Počas prvého týždňa na Fidži som zistil, že tím zbankrotoval, nemal sponzorov a minuli sa aj peniaze od Svetovej federácie ragby. Hráčom neplatili alebo ani nemali peniaze, môj šéf bol vojenský diktátor (Bainimarama stál aj na čele ragbyového zväzu – pozn. red.). A navyše som najskôr pracoval ako dobrovoľník. Vedel som však, čo potrebujeme, aby sme sa dostali k zlatu,“ rozprával Ryan.

Ryan na ostrove objavil napríklad Jerryho Tuwaia, ktorý teraz Fidži priviedol k zlatu v Tokiu: „Bol veľmi hanblivý. Keď som ho zobral do kempu, asi týždeň nikomu nepovedal ani slovo. Zároveň vôbec nevládal a nemal motiváciu sa zlepšovať. Ani jeden tréning nedokončil bez toho, aby od vyčerpania padol. Často na tréning ani neprišiel. Vyhováral sa, že nemohol, že zmeškal autobus, že bol chorý a nemohol sa pohnúť. Keď sme trénovali fyzičku, mal bradu stále na hrudi, keď behal. Keď nevládal behať, schovával sa v kríkoch.“

Ryan hráčov ako Tuwai zlepšil a má zásluhu aj na úspechu v Tokiu, ktorý už dosiahol jeho nástupca Baber. Kritika politických pomerov v krajine však prispela k Ryanovmu odchodu, oslavovaný tréner sa dokonca ocitol na „čiernej listine“ s odporcami premiéra Bainimaramu.

Premiér ho nemal rád, ale bežní Fidžijčania ho milujú, aj preto sa ocitol na 50-centovej minci.