Denník NStarosta Hviezdoslavova: Deväťdesiate roky sa opakujú. Nepoznám starostku alebo starostu, ktorí by mali pokoj od developerov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na budúci rok hrozí, že slušní ľudia nebudú v komunále kandidovať. Povedzme si úprimne, kto pôjde za 1500 – 1700 eur v čistom pracovať do komunálu a potom si sadne do áut, o ktorých nevie, či náhodou nevybuchnú, hovorí Marek Lackovič.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Stalo sa, že viackrát prefrčali okolo autá s vybľakovaním „daj si zajtra pozor, keď budeš štartovať“, hovorí o formách zastrašovania starosta Hviezdoslavova Marek Lackovič (PS). V pondelok mu po ohlásení stavebnej uzávery v obci niekto rozbil okno na aute a prehrabával sa v dokumentoch.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sa miestni developeri snažia uzurpovať si moc v obci,
  • že vrcholoví politici si zo starostov robia „handry“,
  • či bude opätovne kandidovať za starostu,
  • ako vníma situáciu v Progresívnom Slovensku a či je Irena Bihariová dobrou predsedníčkou strany.

Tento týždeň vám niekto rozbil okno na služobnom aute. Incident sa odohral len pár hodín po tom, ako ste v obci vyhlásili stavebnú uzáveru. Máte pocit, že vás chce niekto zastrašiť?

Nerád by som predbiehal a vynášal súdy. Za dôležitejší považujem odkaz, že v aute boli rozhádzané dokumenty, ktoré som si niesol domov, aby som dokončil nedokončené veci. Je totiž iluzórne myslieť si, že robota starostu trvá len osem hodín denne. Kopec vecí dokončujeme často až do noci doma.

Vnímam to ako nejaký pokus – o rok a pol tu máme komunálne voľby, drobné zastrašovanie kontinuálne trvá už od môjho nástupu zo strany určitého okruhu osôb, ktoré sa musia naučiť, že sa veci po novom robia transparentne. Snažíme sa mať to správne hodnotové smerovanie, sme krajina európskeho priestoru a ako obec chceme ísť príkladom, nechceme vydávať veci pokútnymi spôsobmi a zákulisne. Očividne sa po tých dvojročných rôznych zastrašovačkách prešlo do ďalšej fázy.

Spomenuli ste porozhadzované dokumenty. Zmizlo vám niečo?

Zmizli mi len nejaké súkromné veci drobnej až zanedbateľnej hodnoty, ktoré som so sebou stále nosil, nejaké osobné veci z ruksaku. Považujem to preto skôr za pokus o zastrašenie, nič cenné nezmizlo.

Prípadom sa zaoberá aj polícia. Dostali ste ochranku?

Musím poďakovať za promptnú snahu polície ochrániť moju osobu – hneď ako som požiadal Obvodné oddelenie policajného zboru v Šamoríne o zvýšený dohľad nad majetkom, resp. domom, kde mám malého syna, okamžite zareagovali zvýšeným hliadkovaním a strážením toho priestoru. Nevie sa, či to bude nejak eskalovať. Bolo už podané aj trestné oznámenie a vec sa rieši v súčinnosti s policajným zborom a naším právnym úsekom v rámci obce.

https://www.facebook.com/ZaLepsiHviezdoslavov/posts/1907404012774152

Prečo ste vlastne v obci vyhlásili stavebnú uzáveru?

Nie je to stavebná uzávera v pravom zmysle slova – v súčinnosti so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou sme povedali, že tie developerské projekty, ktoré dnes nemajú potrebné súhlasy, im už udelené nebudú, pretože kapacity čistiarne odpadových vôd boli úplne vyčerpané. To znamená, že tie developerské subjekty, ktoré dnes nemajú ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ani príslušné tzv. „vyjadrovačky“, sú teraz v patovej situácii. Developer síce môže pokojne disponovať rozvojovou plochou určenou na výstavbu a pokúšať sa tieto súhlasy získať, ale keďže ich nedostane, nemôže fyzicky požiadať o územné rozhodnutie, stále mu bude chýbať súhlas s napojením sa na kanalizáciu, a to ako od nás, tak i od vodární. Je to začarovaný kruh. Stavať sa nebude, nemôže sa, lebo sa nie je kam napojiť zákonným spôsobom.

Ako vychádzate s miestnymi developermi? V statuse na Facebooku ste napísali, že s vyhrážkami sa stretávajú aj pracovníčky stavebného úradu. 

Skôr sú to rôzne pokusy o uzurpovanie si moci, rôzne odkazy. Mnohí sú právne podkutí, dávajú si veľký pozor na to, čo povedia. Nerobia to priamo, robia to sofistikovane cez rôzne narážky, posmešné esemesky a podobné veci, ktoré tieto kolegyne mnohokrát v minulosti dostali. Problém je, keď dá pracovník svoje telefónne číslo s cieľom akcelerovať proces, ak ide o niečo, čo vyžaduje zvýšenú súčinnosť a pozornosť. Napríklad to môže byť kanalizácia, vodovod, dôležitý dopravný uzol a podobne. Developer si často myslí, že keď to začne takýmto spôsobom eskalovať a urgovať, aby to bolo na úrade vybavené rýchlejšie, dostane zamestnanca do úzkych. Nastáva totiž nepochopenie – jedna vec je súčinnosť, druhá je agresívny lobing za daný projekt.

Je veľmi tenká hranica medzi tým, keď je to okej a keď už nie. V mnohých obciach a mestách sa stáva, že táto hranica mizne a okamžite to prechádza do lobingu, uzurpovania si vlastného projektu. Developer chce všetko rýchlo, hneď a vo svoj prospech. My od začiatku tvrdíme, že takto sa dlhodobo robiť nedá. Jednak na úradoch nebude chcieť nikto slušný pracovať, na stavebnom úrade tobôž nie, a jednak nebude mať do volených funkcií kto kandidovať. Od začiatku sa stretávame so zastrašovaním rôzneho typu na rôznych úrovniach, často aj priamo za rokovacím stolom, kde to už ozaj nemá čo hľadať.

V statuse ste aj napísali, že za dva roky vo funkcii ste si už zvykli na – citujem – „kadejaké vybľakovanie, zastrašovanie a vyhrážky“. S akým zastrašovaním ste sa stretli v minulosti?

Stalo sa, že viackrát prefrčali okolo autá s vybľakovaním „daj si zajtra pozor, keď budeš štartovať“ a podobne od osôb, ktoré som mnohokrát ani nepoznal a nikdy predtým v obci nevidel, nie sú to obyvatelia, s ktorými by som bol v styku. Je iluzórne si myslieť, že nejaký známy developer, ktorých je u nás v katastri tridsať, by takto kričal priamo z auta. Najme si na to nejakého „chlapca“ za pár korún, ktorý túto špinavú robotu rád urobí.

Marek Lackovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď v obci pôsobí tridsať developerov, viete povedať, či sú to veľkí hráči tak ako v Bratislave, alebo skôr ide o lokálnych developerov a menšie firmy?

Skôr sú to firmy, ktoré nemajú celonárodné pôsobenie alebo cveng, nechcem sa nikoho dotknúť. My sme dedina, máme niečo vyše tisíc hektárov, nie je to obrovský priestor na neskonalú výstavbu. Stále sú to však desiatky miliónov eur, ktoré sú prakticky položené na zemi vo forme pozemkov, čo sa každým rokom zhodnocujú. Sú to obrovské peniaze, ktoré, prirodzene, lákajú a následne môžu vyvolávať rôzne trenice. Skupiny, ktoré tam sú, môžu vidieť tieto peniaze ako obrovskú príležitosť, lákadlo.

Ako obec sa naďalej rozrastáte, viete povedať, koľko ľudí prišlo za posledné roky do Hviezdoslavova?

Keď sme si robili internú analýzu, prišli sme k tomu, že za posledných 15 rokov sme sa zväčšili pätnásťnásobne. Z 300 obyvateľov, ktorých sme mali v rokoch 2003 – 2005, je v súčasnosti takmer 5000. Sme najrýchlejšie rastúcou samosprávou na Slovensku a s tým súvisí aj množstvo problémov – napríklad nedostatočné dobudovanie infraštruktúry a obrovská výstavba, ktorá sa deje pre extrémnu blízkosť hlavného mesta aj pre blízkosť železničnej trate, ktorá je obsluhovaná tak často, že je pre ľudí lukratívne sa k nám sťahovať.

Vedia prehryznúť aj rôzne negatíva, ktoré obec ponúka, ako napríklad nedostatok škôl, škôlok, prakticky nepitná voda, ktorá je u nás v súvislosti s vrakunskou skládkou. Máme stotri ulíc, to nemajú ani niektoré okresné mestá, je to šialená satelitná výstavba. Tieto veci sa teraz snažíme odstraňovať. Počet obyvateľov narastá, ale všetko umožnil územný plán z minulosti, ktorý hovorí, že nás má byť 9 – 11-tisíc do roku 2030. Podľa správ z tohto týždňa, keď sme dali stopku niektorým novým výhľadovým projektom, vieme, že to tempo sa spomalí.

Takže koľko vás bude v roku 2030?

Dúfam, že to nebude ani zďaleka dosahovať tie méty, o ktorých som hovoril vyššie a ktoré sa zdajú ako cesta do pekla.

Zastrašovanie zažili aj iní starostovia – napríklad starosta obce Marianka Dušan Statelov (PS) pre opakované zastrašovanie a vyhrážky tento rok odstúpil zo svojej funkcie. Starostovi ešte v minulosti podpálili auto, v januári tohto roka aj stajňu, ktorú mal pri dome. Neuvažovali ste aj vy nad tým, že funkciu zanecháte?

(ticho) To mlčanie môže znamenať, že som nad tým aj uvažoval, ale vôbec to tak nebolo. Uvažoval som jedine nad tým, čo by sa malo teraz zmeniť, aby sa takéto veci nediali, a nielen u nás, ale nikde. V 21. storočí, v krajine európskeho priestoru by sa takéto veci naozaj diať nemali.

Starostovia tu naozaj nemajú byť len vtedy, keď treba plošne testovať dvadsať týždňov po sebe alebo – tak ako v súčasnosti – očkovať seniorov. My to, samozrejme, urobíme veľmi radi a je to pre nás úžasná príležitosť urobiť niečo dobré, výnimočné, keď to má pomôcť a keď odborníci povedia, že toto pomôže, nikto nerepce. Nie je však ďalej možné robiť zo starostov handry, ktorými sa môžu zametať problémy iných. Teraz mám na mysli často vrcholových politikov, ktorí si tie handry zo starostov robia.

Necítite teda podporu od vlády alebo od poslancov, politických strán?

Tá podpora akoby ani neexistovala, žiadnu neevidujem.

Podpálená stajňa starostu Marianky. Zdroj – starosta Dušan Statelov

Starosta Marianky nevychádzal ani s miestnymi poslancami, cítite podporu aspoň od miestnych obyvateľov?

Podporu od miestnych rozhodne pociťujem, ale ani tu nerozumiem niektorým táborom. Zistil som, že sa nedá byť kamarát s každým a vyjsť každému v ústrety. Nastolil som niekoľko transparentných opatrení, ktoré sú v našich zemepisných šírkach úplne výnimočné. Nechcem znieť namyslene, ale u nás sa prvú stredu v mesiaci napríklad naživo streamuje – na svojom kanáli do vyčerpania odpovedám ľuďom na všetky otázky, ktoré ich zaujímajú. Všetky moje dovolenky sú verejne prístupné, ľudia si môžu skontrolovať, kedy čerpám dovolenku. Takisto všetky služobné cesty. Rovnako majetkové priznania kompletne so všetkými prílohami, hoci by som nemusel, lebo nie sme obcou nad 5000 obyvateľov. Napriek tomu sa nájdu jedinci, ktorí aj toto dokážu znegovať a ponížiť. Vtedy prichádza pre starostu tá frustrácia, že čo má robiť, aby bola drvivá väčšina spokojná. Samozrejme, odhliadnuc od toho treba robiť rozvoj obce, projekty, netreba len kúriť a svietiť. Toto sa nám darí. Ja som niekedy „snílek“ a mám naivnú predstavu, že keď urobíte kvalitnú, poctivú robotu, tak by vám na konci dňa aspoň nemuselo horieť to auto.

Starostovia chcú len základnú úctu zo strany štátu, ktorá neprichádza. Nechcú byť len handrami v rukách vrcholových politikov, keď potrebujú presadzovať svoje nezmyselné nápady, a chcú pochopenie ľudí. Teraz sme boli vyše roka v núdzovom stave, napriek tomu sme museli realizovať kopec projektov. Stále sa nájdu ľudia, ktorí to neocenia.

Rozprávate sa aj s inými starostami z iných obcí? Zažívajú podobné pokusy o zastrašovanie?

Bavíme sa pravidelne. Nepoznám starostku alebo starostu, ktorí by mali od developerov pokoj. Je jedno, o akom okrese sa bavíme, je to všade vo väčšej alebo menšej intenzite, ale tá schéma funguje. Deväťdesiate roky sa v takýchto reminiscenciách opakujú.

Stojí teda šéfovanie obci zato?

Každý príčetný starosta alebo starostka od začiatku vie, ako to funguje, lebo už väčšinou predtým bol poslanec, aktivista, alebo pozná reálie v obci. Mal by už vedieť, do akej hlbokej vody ide plávať. Problém je, keď je podhubie už také zhnité, že sa vám to nepodarí urobiť za jedno volebné obdobie a na konci ešte musíte po dobre vykonanej práci presviedčať ľudí, že ste to naozaj dobre mysleli.

Prišli sme do fázy, keď na budúci rok hrozí, že slušní ľudia nebudú v komunále kandidovať. Povedzme si úprimne, kto pôjde za 1500 – 1700 eur v čistom pracovať do komunálu a potom si sadať do áut, o ktorých nevie, či náhodou nevybuchnú? Tieto peniaze si slušne viete zarobiť dnes kdekoľvek. Mnohí ľudia preto nebudú chcieť kandidovať. Sám som na vážkach, ako sa s týmto popasovať. Pokiaľ nebudem mať za sebou rodinu, ktorá zatiaľ za mnou stojí, ale trpezlivosť im takisto môže raz dôjsť, alebo príčetných poslancov na svojej strane, môžem byť neviemaký starosta, na zastupiteľstve nemám ani len hlasovacie právo. Slušní ľudia nepôjdu do politiky a neviem, čo potom bude s touto krajinou.

Čiže zvažujete, že opätovne nebudete kandidovať?

Veľa bude záležať od toho, kto do toho so mnou pôjde z radov poslancov, odborníkov do komisií – tie sú veľmi dôležité, najmä komisia výstavby, plánovania a územného rozvoja. Obávam sa, že už sa nikto normálny nenájde, kto do toho pôjde. Poviem to možno expresívnejšie – nikto taký sprostý sa už nenájde, pretože to naozaj nepotrebuje, tobôž nie obecní poslanci v takto vyeskalovaných obciach. Robia to v podstate zadarmo – naši poslanci dostávajú 70 eur kvartálne za zastupiteľstvo, keď sú dve zastupiteľstvá, tak 140 eur. Ľudia teda robia zadarmo, riskujú a často musia prekonávať také veci a prekážky, ktoré slušný človek fakt zažiť nepotrebuje.

Satelity pri Bratislave sú známe masívnou výstavbou domov či nových bytoviek. Ako je to s výstavbou občianskej vybavenosti? Majú developeri záujem podieľať sa napríklad na výstavbe škôlok alebo chodníkov?

Ako „kovaný liberál“ musím povedať, že mne sa za posledné dva roky vo funkcii najlepšie pracovalo s cirkvou, ktorá u nás významne investovala do skvelých vecí. S cirkvou sme uskutočnili výmenu pozemkov, čo smerovalo k výstavbe novej školy, ktorá je prvou základnou slovenskou cirkevnou školou na Žitnom ostrove. Je to špičková, moderná škola, ktorá po dobudovaní telocvične bude stáť takmer tri milióny eur. Novú školu vám dnes len tak nikto nepostaví. Cirkev pripravuje aj vybudovanie nového komunitného centra a ďalšie veci, ktoré budú obohatením našej obce.

A čo sa týka miestnych developerov? Ako sa pozerajú na možnosť postaviť v obci škôlky?

Je veľmi málo developerov, ktorí sa na výstavbu pozerajú z pohľadu samosprávy. Väčšina ohŕňa nos nad tým, že tu máme miestny poplatok za rozvoj – u nás ho máme najvyšší, 35 eur za meter štvorcový. Znamená to, že za každý dom musí developer zaplatiť 2- až 4-tisíc eur podľa podlahovej plochy. Developeri si teda myslia, že keďže už platia tento poplatok za rozvoj, nepotrebujú robiť ďalšie veci, obec si ich podľa väčšiny z nich má postaviť z poplatku za rozvoj… Veľmi dôkladne zvažujeme každý jeden projekt, každá rozvojová plocha musí mať urbanistickú štúdiu a ešte pred ňou zadanie pre urbanistickú štúdiu. Oba dokumenty idú na minimálne 15-dňové verejné pripomienkovanie, analyzuje ich stavebná komisia a berú ich na vedomie poslanci obecného zastupiteľstva. Až po celej tejto tortúre môže ísť developer na stavebný úrad a začínať konanie.

Podpredseda vlády Štefan Holý pripravil stavebný zákon, ktorý zrýchľuje proces stavebného konania, zároveň však oberá mestá a obce o kompetencie. Ako sa vás to dotkne v prípade, že to napokon v parlamente prejde bez väčších zmien?

Je najvyšší čas, väčšie zmeny už musia prebehnúť. Ak som dobre rátal, naposledy bolo viac než 3000 pripomienok. Sám som niektoré podpisoval a adresoval v rámci združení, v ktorých ako obec sme. Starý stavebný zákon nie je vyslovene zlý, niektoré veci však treba novelizovať, keďže zákon je starý takmer 50 rokov a my sme už niekde úplne inde.

To, čo sa za posledný rok-dva pripravuje, zatiaľ nesmeruje k tomu, že na konci dňa vznikne úžasná vec, ktorá bude fungovať – rôzne problémy sa totiž presunú inde, nové vzniknú a vo finále sa nič nezmení.

Skúsme si konkrétne povedať, čo vám na návrhu najviac prekáža?

Momentálne už ani neviem vypichnúť jednu vec, ktorá by bola kľúčová. Je toho viac. Napríklad zrýchlenie procesov tak, ako si predstavuje predkladateľ, a zlúčenie rôznych konaní (územného a stavebného), si neviem predstaviť.

Áno, potrebujeme podchytiť najmä to, aby lehota na vyjadrenie netrvala 30 – 60 dní, pričom často prídu zamietavé stanoviská na posledný možný deň a každá strana si háji svoje, pričom „experti“ sú v tomto plynári, ktorí by najradšej zamietli všetko. Treba to dopracovať. Vezmite si napríklad plynárov – dnes nemôžeme na niektorých územiach postaviť školu len preto, lebo tam majú plynári ochranné pásmo, prípadne železnice. Dnes ani obec či mesto nemôže svoje záujmy presadzovať zrýchlene tak, aby bol jednoznačne presadený verejný záujem, a to je zle. Potrebujeme posilniť aj právomoci zamestnancov stavebných úradov, predovšetkým ich odbornosť – teraz čakáte aj rok na to, kým nový zamestnanec získa pečiatku odbornej spôsobilosti. Na školenia, ktoré gestoruje ministerstvo vnútra, sa čaká rok…

Do funkcie ste kandidovali za Progresívne Slovensko. Ako ste spokojný s tým, ako strana momentálne funguje?

Progresívne Slovensko je jeden výborný projekt, ktorého čas ešte príde. Momentálne sa takmer vôbec nezapájam do straníckeho diania, keďže na to nemám čas a nechcem byť len polovičatý člen. Najviac som to vnímal ešte pred tým, než som sa stal starostom, a pre súčasnú pani prezidentku sme pripravovali predvolebnú kampaň či kampaň do eurovolieb. Posledná parlamentná kampaň trochu nevyšla, chýbalo 926 hlasov.

V rámci mimoparlamentného priestoru, ktorý je limitovaný a okliešťovaný, sa snažíme robiť, čo môžeme. Možno by sme mali niekedy prinášať témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, promptnejšie. Niektoré veci by nám nemali trvať tak dlho, ako nám trvajú dnes. V zásade je to však zdravá strana, so zdravým financovaním, plná mladých ľudí s elánom a chuťou zmeniť túto krajinu k lepšiemu.

Máme možno „úsmevnú štatistiku“ – v žiadnej strane tak často autá nehoria a nerozbíjajú sa, čo je asi dôkazom toho, že naozaj ideme po podstate veci, šliapeme developerom na otlaky. Priznávam, že nemusíme „chutiť“ každému, ale my zrejme nie sme strana pre 30 percent obyvateľstva.

Je Irena Bihariová podľa vás dobrá predsedníčka strany?

Táto otázka môže u mnohých ľudí vzbudzovať pochybnosti, či je alebo nie je dobrá. Momentálne je naša predsedníčka tá najlepšia predsedníčka, ktorú Progresívne Slovensko môže mať. Prináša témy, ktoré by sa mnohí politici báli otvárať, akurát jazyk, akým komunikuje, môže byť pre ľudí často akýsi odťažitý. Mnohokrát sú témy podané priveľmi rozsiahlo, možno by sme mali viaceré veci komunikovať jasnejšie, stručnejšie, presnejšie…, ale vtedy zas môžeme skĺznuť do jednoduchej, populistickej až diletantskej roviny. Takýmto smerom sme nikdy nešli. Progresívne Slovensko nikdy nebola sexi strana s jednoduchými riešeniami, politika je komplexná vec.

Bol by Michal Truban lepší predseda strany?

Ťažko povedať. Vo vedení máme Martina Hojsíka, Michala Šimečku, Michala Trubana, Zoru Jaurovú, Irenu Bihariovú… to sú všetko neuveriteľne šikovní ľudia a ktokoľvek z nich by mohol byť predseda strany a dobre by viedol stranu.

Sila predsedu strany sa začne prejavovať v predvolebných diskusiách pár mesiacov pred voľbami. Na budúci rok bude opäť snem strany, kde sa bude rozhodovať, kto stranu do volieb povedie. Bude preto dôležité, aby všetci šikovní ľudia kandidovali a zdravou straníckou súťažou sa vybral kandidát, ktorý povedie stranu do volieb. Či to bude Martin Hojsík či Mišo Šimečka, ktorí robia výbornú robotu v europarlamente, alebo Irenka či Mišo Truban, uvidíme. Bude však mať silný a legitímny mandát od všetkých členov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].