Mužský futbal na olympiáde je zbytočnejší ako kedykoľvek predtým

Keď z futbalového turnaja vypadne Nemecko, Francúzsko a Argentína, je to väčšinou veľká vec. Ak namiesto nich postúpi Egypt, Pobrežie Slonoviny či Japonsko, hovorí sa o senzácii.

Na tokijskom olympijskom turnaji sa nič také nespomína, pretože to takmer nikoho nezaujíma. Tesne po skončení Eura je málokto zvedavý na céčkový futbalový turnaj a fanúšikovia sa tešia skôr na blížiaci začiatok Premier League a ďalších špičkových klubových súťaží.

Na olympiáde neštartujú najlepší futbalisti na svete, ale len výbery hráčov do 23 rokov (tento rok do 24 pre pandémiu), ktoré môže každý tím posilniť o troch starších hráčov. Ak by na výsledku špičkovým krajinám naozaj záležalo, na tri staršie miesta pošlú svojich najlepších.

Lenže im na tom príliš nezáleží a celý futbalový turnaj vyzerá trochu neúctivo k ostatným športovcom na olympiáde, pre ktorých je olympiáda kľúčové podujatie za štyri roky.

Aj keď niektoré iné športy, ako napríklad tenis, nepovažujú olympiádu za najväčší vrchol, aspoň na ňu dokážu dodať hviezdy, ktoré pritiahnu pozornosť.

Tenis by si za mnohé odhlásenia hráčov od Medzinárodného olympijského výboru tiež zaslúžil žltú kartu, ale na turnaji stále štartovali Novak Djoković a Naomi Osaková, ktorí patria k najväčším športovým osobnostiam.

Pochybnosti o zmysle olympijského futbalového turnaja v tejto podobe boli aj v minulosti, ale viackrát ho zachránila niektorá z hviezd. V roku 2008 Lionel Messi, v roku 2012 tím Veľkej Británie s Ryanom Giggsom a v roku 2016 Neymar.

Tento rok však vyzerá mužský futbal na olympiáde zbytočnejšie ako kedykoľvek predtým.

Napadne vám futbalista, kvôli ktorému by ste si zapli olympijský futbalový zápas? André-Pierre Gignac, Richarlison, Dani Alves, Pedri? To je zhruba podobné, ako keby ste sledovali tenisový turnaj kvôli Johnovi Millmanovi. Pri všetkej úcte.

Medzinárodný olympijský výbor tlačí na to, aby sa nezvyšoval počet športovcov na olympiáde. Preto je na mieste otázka, či 368 futbalistov, ktorí nepatria k úplnej špičke vo svojom športe, prináša podujatiu dostatočnú pridanú hodnotu.

Futbal pritom nebol na olympiáde vždy v tejto podobe. Až od Barcelony 1992 na ňom štartujú hráči do 23 rokov. Od roku 1996 tam okrem nich môžu hrať aj traja starší futbalisti. V nabitom kalendári je ťažké nájsť miesto pre olympijský turnaj s najlepšími hráčmi, ale turnaj s terajšími obmedzeniami je jednoducho nedôstojný a na olympiádu akoby ani nepatril.

Spomenuté výhrady sa netýkajú ženského turnaja, na ktorom štartujú najlepšie hráčky sveta. Preto sú aj výsledky relevantné a napríklad pre autora tohto textu je dokonca ženský olympijský turnaj zaujímavejší ako mužský. Na rozdiel od majstrovstiev sveta.