streda

Skutočne sa dočkáme boja proti daňovým únikom?

Predseda Európskej komisie ohlásil boj proti daňovým rajom a schránkovým firmám. Ak k nemu dôjde, je to skvelá správa. Otázka je, či sa v tomto dá Junckerovi veriť.

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer

V rámci dnešnej témy sa vrátim k prvej správe predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Európskej únie. Z veľkej časti sa, pochopiteľne, venovala utečeneckej kríze a v tejto súvislosti je preto aj najviac mediálne rozoberaná. Jej druhá, rovnako dôležitá časť, ktorá sa týkala ekonomickej situácie v Únii, však akoby trochu zanikla a nedostalo sa jej potrebnej pozornosti. A pritom si ju naozaj zaslúži.

Predseda Komisie Juncker v nej totiž hovoril o veľmi významnom opatrení z pohľadu rozpočtov členských štátov, ale aj z pohľadu daňovej spravodlivosti. Týka sa opatrenia, ktoré zabezpečí, že dane sa majú platiť v krajinách, kde spoločnosti reálne vytvárajú zisk. Tieto slová týkajúce sa daňovej povinnosti treba vyzdvihnúť a oceniť.

Ak boli myslené vážne, znamenali by, že Komisia sa ústami svojho šéfa zaviazala bojovať proti daňovým rajom, schránkovým firmám a súvisiacim daňovým „optimalizáciám“. Bola by to veľmi dobrá správa, pretože na tie na rozdiel od migrantov dlhodobo a vo veľkej miere doplácajú priamo aj občania Slovenska.

Problém však vidím v niečom inom. Slovám pána Junckera na túto tému sa, jemne povedané, ťažko verí. Dôvodom je, že to bol práve on, kto ako dlhoročný premiér Luxemburska vytvoril vo svojej krajine priestor na príchod stoviek veľkých, globálnych korporácií. Prostredníctvom „optimalizácie“ daňového režimu im umožnil krátenie daní vo výške mnohých miliárd eur. Na toto konanie roky doplácali ostatné európske štáty, v ktorých tieto spoločnosti reálne pôsobili.

V skrini šéfa Komisie tak zostal visieť obrovský „kostlivec“, ktorého sa len veľmi ťažko zbavuje. Tento škandál známy pod názvom „Lux Leaks“ sa mu navyše dodnes nepodarilo žiadnym akceptovateľným spôsobom vysvetliť a pomaly a v tichosti sa naň už prestalo poukazovať. Ako sa vraví u nás na Slovensku, skutok sa nestal. Asi...

Rozhodnutia týkajúce sa daňovej politiky v Luxembursku tak boli s najväčšou pravdepodobnosťou v súlade s platnou legislatívou. Otázkou však zostáva, či na zlý zákon naozaj stačí výhovorka. Za tvorbu legislatívy totiž vždy niekto zodpovedá. A práve ten niekto vládol v Luxembursku celých 18 rokov. Istým „vyvinením sa“ môže byť pre Junckera nakoniec fakt, že sa na vytváranie systémov obchádzania platenia daní „len“ prizeral.

Zároveň to znamená, že vie, na čo si pri jednotlivých členských štátoch treba dávať najväčší pozor. Je to síce slabá útecha, no zostáva veriť, že tak ako hájil záujmy svojej krajiny, bude teraz stáť na strane Európskej únie a jeho zámery týkajúce sa daňovej politiky nezostanú len v podobe deklarácií a vyjadrení na pôde Európskeho parlamentu, ale že sa v tejto oblasti skutočne aj niečo udeje.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 88624 z vás dostáva správy e-mailom