Denník N

Bane za cenu garsónky? Skromný uhľobarón Čičmanec živil svoj biznis vďaka štátu

Peter Čičmanec (v strede), Robert Fico a Vladimír Jánoš. Foto – TASR
Peter Čičmanec (v strede), Robert Fico a Vladimír Jánoš. Foto – TASR

Peter Čičmanec je majiteľom Hornonitrianskych baní Prievidza a jedným z najvplyvnejších ľudí v regióne. Vďačí za to dobrým vzťahom s politikmi od čias Vladimíra Mečiara až po kauzu alobal.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Je 30. augusta 2013 a premiér Robert Fico spolu s okresným predsedom Smeru Vladimírom Jánošom fára do 550 metrov hlbokej bane v Handlovej. V tento deň v bani nemohol chýbať, veď Hornonitrianske bane Prievidza práve štartujú ťažbu na novom úseku.

„Bol to úsek, ktorý nebol práve najbezpečnejší, lebo sme otvárali úplne novú výrobu, spúšťal sa kombajn a boli tam miestami zvuky, pri ktorých sme sa my, čo tie zvuky nepoznáme, otáčali,“ opisuje premiér svoje zážitky tónom celoživotného fanúšika baní. Spoločnosť mu robí, ako mnohokrát predtým a potom, nenápadný šesťdesiatnik Peter Čičmanec – dlhoročný riaditeľ Hornonitrianskych baní.

Politici vrátane Fica a Mečiara chodievali do baníckeho regiónu v Prievidzi pravidelne celé roky. A zároveň bane dotovali stovkami miliónov eur, hoci to bola súkromná firma.

Formálne síce vlastnila bane zamestnanecká akciová spoločnosť, v skutočnosti bol majiteľom práve Peter Čičmanec s rodinou. Aká bola jeho cesta k tomu, aby sa stal jediným uhľobarónom na Slovensku? Aká ho čaká budúcnosť, keď štát konečne vypne dotácie na ťažbu hnedého uhlia?

Zo straníckeho kádra privatizačný riaditeľ

Jeho kariéra sa začala za komunistického režimu, keď bol Peter Čičmanec funkcionárom Komunistickej strany Slovenska. Presné funkcie v strane si jeho bývalí kolegovia a známi, s ktorými hovoril Denník N, nepamätajú. Čičmanec nepostupoval po rebríčku funkcií a povolaní ako mnohí iní baníci. On vlastne nikdy nebol radovým baníkom a do baní nastúpil až ako absolvent vysokej školy.

Jeho kariéra za bývalého režimu viedla aj cez Federálne ministerstvo palív a energetiky, kde ako nádejný stranícky káder stážoval. Pracoval aj na generálnom riaditeľstve baní.

„Po skončení vysokoškolského štúdia na Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach v roku 1971 nastúpil do Bane Cigeľ. Pôsobil v rôznych prevádzkových a riadiacich pozíciách, od revírnika až po výrobného námestníka závodu,“ napísali v jeho stručnom životopise bane.

Čičmanec bol v top manažmente baní aj v čase ich najväčšej slávy – v 70. a 80. rokoch. V apríli 1989 bol dokonca jedným z dvoch kandidátov na riaditeľa celého štátneho podniku Slovenské uhoľné bane koncern Prievidza, generálnym riaditeľom sa však stal podľa dobového vydania novín Prieboj Anton Kopun. Čičmancova príležitosť viesť bane prišla až v prvej polovici 90. rokov.

V roku 1989 sa stal „len“ riaditeľom ťažobného závodu Baňa Nováky a v roku 1995 riaditeľom štátneho podniku Hornonitrianske bane Prievidza, ktorý sa už o rok neskôr privatizoval.

V 90. rokoch bola vo vysokom manažmente baní aj jeho manželka Marta. Miestny týždenník Prieboj o nej v roku 1996 písal ako o „vedúcej odboru organizácie riadenia a transformácie majetku“. Transformáciou bola spomínaná zamestnanecká privatizácia a „vlastné imanie“ HBP bolo vtedy 3,3 miliardy slovenských korún (v prepočte 110 miliónov eur).

Peter Čičmanec. Foto – TASR

Bližšie podrobnosti z jeho života je ťažké zistiť. Čičmanec sa s Denníkom N nechcel stretnúť. „Navrhované stretnutie nie je možné zo zdravotných dôvodov, nakoľko pán Čičmanec je po operácii. Vzhľadom na to, že nie je politik ani verejný činiteľ, ako súkromná osoba nemá dôvod na prezentovanie svojho pracovného a životného príbehu,“ odpísala hovorkyňa baní Adriana Siváková.

Bane ako rodinný podnik

Podobne ťažké bolo pátranie po vlastníckej štruktúre baní. „Spoločnosť HBP, a. s., nie je oprávnená poskytovať informácie o majetku zamestnancov, ktorým sú aj akcie,“ odpísali bane.

Celý balík akcií Hornonitrianskych baní Prievidza vlastní akciovka Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBZ) so základným imaním 91 134 eur. HBP informovali, že ich základné imanie je necelých 46 miliónov eur.

Podľa Registra partnerov verejného sektora vlastní Čičmanec 6142 z celkových 13 725 akcií zamestnaneckej HBZ, čo predstavuje podiel 44,75 percenta. Register nedáva povinnosť uvádzať akcionárov s podielom menším ako 25 percent. Koľko akcií v HBZ vlastní Čičmanec, jeho manželka a dcéra sme sa pýtali predsedu dozornej rady baní Rastislava Januščáka. „Nikdy ma to nezaujímalo. Boli sme kolektív manažérov, ktorí boli vychovaní v týchto baniach, a naším zmyslom bolo pracovať pre bane, rozvíjať ich činnosť a tieto záležitosti neboli až tak v našich myšlienkových pohnútkach,“ povedal.

O tom, že Čičmanec a jeho rodina vlastnia väčšinu firmy, však svedčia zápisnice z valných zhromaždení. Zápisnica z februára 2021 ukazuje, že manželka Petra Čičmanca Marta vlastní 3283 akcií a jeho dcéra Petra Sládečková ďalších 854 akcií. Dohromady teda majú až 10 279 akcií, čo je 74,8 percenta akcií.

Akcionárov, ktorí majú v HBZ viac ako 100 akcií, je len zopár. Výnimkou je napríklad dlhoročný podpredseda predstavenstva Hornonitrianskych baní Prievidza Stanislav Gurský, ktorý ich má 515.

Linka Mečiar – Ľupták

Ako prišla rodina riaditeľa baní k trojštvrtinovému podielu vo firme? Kľúčom k majetku Petra Čičmanca a jeho príbuzných je privatizácia z roku 1996, keď o nej rozhodla Mečiarova vláda. Privatizáciu cez takzvané zamestnanecké akciovky pretláčal hlavne predseda koaličného Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Ján Ľupták.

V prípade HBP o nej rozhodli Mečiarova vláda a Fond národného majetku, ktorý ovládali nominanti ZRS a HZDS. Čičmanec a manažéri baní mali s vtedajšou vládnou mocou dobré vzťahy. V roku 1996 bol riaditeľ Bane Handlová a Čičmancov podriadený Anton Ondrejkovič dokonca okresným predsedom HZDS. Samotná privatizácia baní sa rozbehla počas toho, ako bol rodák od Prievidze Ján Ducký ministrom hospodárstva.

Miestne noviny Prieboj informovali v tom čase o privatizácii ako o projekte pre zamestnancov firmy. „Každý zamestnanec štátneho podniku, ktorý odpracoval v ňom najmenej päť rokov, dostane ponuku prostredníctvom prihlášky za akcionára na odkúpenie akcií tejto spoločnosti.“

Ako mal nákup akcií vyzerať? „Radoví zamestnanci si môžu odkúpiť jednu, ostatní podľa dôležitosti funkčného zaradenia, najviac však päť až šesť akcií,“ písal Prieboj.

Cena jednej akcie bola vtedy 150 korún (päť eur). Neskôr ich cenu samotná akciovka zvýšila na 200 korún (6,64 eura). Akcií bol od začiatku 13 725. Nominálna hodnota celej HBZ, ktorá vlastnila 100 percent banskej firmy HBP, tak bola nanajvýš 91-tisíc eur. Už vtedy bolo jasné, že „akcie môžu vlastniť len zamestnanci, nesmú sa predávať cudzím.“ A práve vďaka tomu sa Čičmanec a jeho rodina dostali k viac ako desiatim tisícom akcií firmy. Z baní totiž odchádzali zamestnanci, ktorí boli zároveň akcionármi. Od 90. rokov sa počet zamestnancov znížil na menej ako polovicu.

Čičmanec a členovia vlády zo Smeru. Foto – TASR

Prečo skončili ich akcie práve u Čičmanca? Šéf dozornej rady Januščák Denníku N tvrdil, že „pokiaľ sa uvoľňovali akcie spoločnosti, mohol sa prihlásiť ku kúpe týchto akcií hocikto, kto mal záujem“.

O tom, kto nakoniec akcie mohol kúpiť, však rozhodovalo predstavenstvo HBZ. Od roku 1996 ho vedie Peter Čičmanec, podpredsedom je Stanislav Gurský, treťou členkou je Čičmancova dcéra Petra Sládečková.

Koľko teda Peter Čičmanec, Marta Čičmancová a Petra Sládečková za 74,8-percentný podiel zaplatili? Ak ich zamestnanci museli predávať akcie za ich nominálnu hodnotu, ktorá bola najviac 6,64 eura, tak riaditeľ a jeho rodina za ne zaplatili nanajvýš 68 253 eur. To je cena, za ktorú dnes nie je možné kúpiť ani garsónku v Bratislave.

Šéf dozornej rady Januščák si myslí, že takáto cena akcií vychádzala z privatizačného projektu. „Bane sa vždy pokladali za náročný biznis aj z hľadiska ich udržania nad vodou.“

Bane, hotely, paradajky aj ryby

Otázna je však budúcnosť baní, pretože štát bude dotovať ťažbu hnedého uhlia len do konca roka 2023, potom sa ťažiť prestane. „Najväčšiu časť majetku (cca 80 percent) tvorí majetok v podzemí, súvisiaci s hlavnou činnosťou – ťažbou uhlia, ktorý stratí svoju hodnotu ukončením ťažby uhlia v roku 2023,“ odpísali na otázku bane s tým, že na vyčísľovanie trhovej hodnoty majetku firmy doposiaľ nebol dôvod.

Čičmanec sa však pripravoval na zánik ťažby a s majetkom hospodáril tak, aby to neznamenalo súčasne zánik firmy.

Okrem samotných baní má firma 100-percentné podiely v piatich ďalších spoločnostiach. Ide o spoločnosť Priamos, ktorá je spolumajiteľom Regionálnej televízie Prievidza, o esbéesku HBP Security a firmu Sina, ktorá vlastní chatu Kožiar v Demänovskej Doline. Bane majú aj 99,66-percentný podiel v Handlovskej energetike, ktorá vyrába teplo, 92 percent vo firme Evots, ktorá sa zaoberá zberom odpadu. Bane majú 49-percentný podiel v Prievidzskom tepelnom hospodárstve a 47,5-percentný podiel vo firme Palivá a stavebniny.

Hornonitrianske bane Prievidza majú štyri odštepné závody a tri z nich prežijú nezávisle od ťažby uhlia. Ide o Agro GTV Nováky, čo je druhý najväčší pestovateľ veľkoplodých paradajok na Slovensku so skleníkmi vykurovanými termálnou vodou. Ďalším odštepným závodom je Agro rybia farma, v ktorom bývalí baníci chovajú sumčekov afrických. Zdravou a funkčnou je Banská mechanizácia a elektrifikácia v Novákoch, čo je strojársky závod zameraný na výrobu a opravy banskej, ale aj inej techniky – hlavne stavebných strojov či vagónov.

Foto -TASR

Bane okrem toho majú rozsiahle pozemky a budovy na nich, ale aj hotel Repiská v Demänovskej doline, hotel Barbora a ski centrum vo Vyšnej Boci, rekreačné stredisko Púšť v Prievidzi, chatu Horec v rekreačnom stredisku Remata či kaviareň Top café v Prievidzi.

Skromný uhľobarón

HBP by neutiahli ťažbu hnedého uhlia bez štátnych dotácií. Štát ju nepriamo dotuje sumou okolo 110 miliónov ročne. Nepriama dotácia znamená, že štát prispieva Slovenským elektrárňam za výrobu elektriky v tepelnej elektrárni v Novákoch, ktorú poháňa uhlie od HBP. V roku 2015 HBP kúpili baňu Čáry na Záhorí a získali tak všetky hnedouhoľné bane na Slovensku, a teda sa ešte viac pripútali na štátne dotácie.

Bane by mali po ukončení ťažby na konci roka 2023 zlikvidovať následky ťažby, a to z vlastných peňazí. Pôvodný odhad nákladov na likvidáciu bol približne 110 miliónov eur.

Bane si však na tento účel „odložili“ oveľa menej. Podľa Januščáka je to zhruba 17 miliónov. Zvyšok teda doplatí štát vo forme štátnej pomoci. Bane už majú takto istých 92 miliónov eur. Sumu navrhla ešte vláda Petra Pellegriniho a schválila ju Európska komisia.

„Ja ho vnímam ako mimoriadne pracovitého človeka – vorkoholika, ktorý sa zasadil o budovanie energetického priemyslu na Slovensku a vždy bol na strane toho, aby tento priemysel fungoval a aby tí ľudia mali podporu a zamestnanosť,“ hovorí o Čičmancovi jeho dlhoročný podriadený Januščák. Súčasný šéf dozornej rady HBP vraví, že za 25 rokov, čo s ním priamo spolupracuje, sa nikdy nestalo, že by výplaty zamestnancov meškali čo i len jediný deň.

Deň baníkov v Handlovej v roku 2007. Zľava: premiér Fico, poslanec Jánoš a šéf baní Čičmanec. Foto – TASR

Životný štýl Petra Čičmanca zbytočne nedráždi zbohatlíckymi maniermi. Jazdí na staršom aute značky Audi, ktoré má hodnotu len niekoľko tisíc eur. Nechodí na exotické dovolenky, ale hlavne do Chorvátska. Býva v klasickej „kocke“ – v rodinnom dome, akých sú v Prievidzi desiatky.

„Nemyslím si, že jeho prioritou bol jeho vlastný plat. Myslím, že jeho prioritou bola vždy funkčnosť a efektivita podniku,“ hovorí Rastislav Januščák.

„Dokáže presedieť s baníkmi hodiny pri jednom pohári vína a počúva ich,“ vraví jeden z Čičmancových známych. „Je to veľký človek,“ dodáva.

Verejne vystupuje len málo, mnohí Prievidžania ho však vidia aspoň raz za rok – v septembri počas Dňa baníkov, čo je vzhľadom na minulosť regiónu pre mnohých veľkým sviatkom. Vtedy máva príhovor, ktorý nezvykne čítať z papiera, hovorí ho vždy „z hlavy“. Aj to mnohí miestni považujú za znak jeho vysokej inteligencie.

Banská lojalita

Denník N sa o hlavnom akcionárovi baní rozprával aj s viac ako desiatkou bežných obyvateľov Prievidze. Niektorí mu vyčítajú napríklad firemnú kultúru, v ktorej je dôležitá lojalita – hoci len predstieraná.

Pred časom sa ukázalo, ako sa to mohlo prejavovať vnútri firmy. V roku 2019 zverejnil Denník N príbeh sekretárky Evy Pipíškovej, ktorá v HBP oficiálne skončila pre organizačné zmeny v súvislosti s krátením podpory pre výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia. Ona však tvrdila, že ju vyhodili, pretože nepodpísala petíciu na podporu ťažby uhlia. Pipíšková je partnerkou bývalého baníka Jozefa Strieženca, ktorý kritizoval otvorenie 12. ťažobného poľa a hovoril o devastačných efektoch na miestne lesy a pozemky.

Keď potom zamestnanci HBP dostali petičné hárky na podporu ťažby s tým, že ich majú podpísať a každý má zabezpečiť ďalších desať podpisov, Pipíšková riaditeľovi baní Stanislavovi Paulíkovi povedala, že petíciu nepodpíše a neurobí to ani jej partner. Vtedy jej vraj oznámil, že v práci skončí.

S Čičmancovou firmou sa spája aj zatknutie aktivistov Greenpeace, ktorí v roku 2017 vyšli na ťažobnú vežu a vyvesili tam transparent s nápisom „Skončite dobu uhoľnú“. Polícia ich zobrala do väzby a obvinila z poškodzovania všeobecne prospešného zariadenia.

Vedenie HBP sa zachovalo veľmi proaktívne a tvrdilo, že aktivisti ohrozili životy vyše 340 baníkov v podzemí a spôsobili „značné hospodárske škody“.

Obvinenie aktivistov neskôr stiahli.

Alobal sa nestal

Hornonitrianske bane boli v posledných rokoch mediálne atraktívne najmä vďaka útlmu baníctva s jednou výnimkou: kauzy alobal.

Týkala sa okresného predsedu Smeru a Čičmancovho blízkeho človeka Vladimíra Jánoša. Kauzu spôsobilo video z roku 2015, na ktorom Jánošova vtedajšia manželka hovorila o balení peňazí do alobalu. Naznačovala korupčnú schému, keď sa mali peniaze zo štátom dotovaných baní vracať cez Jánoša späť k Smeru, ktorý v tom čase ovládal krajinu. Prípad sa vyšetroval, NAKA však oznámila, že porušenia zákona nenašla.

„Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku – taký ako na pečivo – bankovky. Bolo to ešte v korunách. Veľké množstvo. Vždy mi hovoril, že takto sa zarába, to si ešte nevidela – takýto balík peňazí. Nosil to v takých trojmesačných intervaloch,“ vravela Iveta Jánošová na videu, ktoré neskôr museli médiá stiahnuť zo svojich webov. „Povedal mi, aby som išla zobrať alobal, a balil to do alobalu. Keď som sa ho opýtala, prečo do alobalu, že v prípade horenia bytu, aby tie peniaze nezhoreli.“

Kde sa alobalové peniaze vzali a kam mali podľa videa s Ivetou Jánošovou smerovať? „Myslím, že spolupracoval s pánom Čičmancom aj s pánom premiérom Ficom. Hovoril mi to tak. Stretávali sa v baniach a vždy sa niečo dohodlo a potom prišiel s takým balíkom peňazí. Robil to takto pravidelne,“ tvrdila na nahrávke.

Robert Fico na návšteve baní so šéfom baní Čičmancom, pod ním dnes už exposlanec za Smer Vladimír Jánoš a socha baníka, ktorú zabalili do alobalu po zverejnení informácie, že si takto balil Jánoš zväzky bankoviek. Foto – TASR, archív Denníka N

Denník N vtedy oslovil Petra Čičmanca, ktorý video označil za lož a číry nezmysel, a Jánoš povedal, že „je najvyšší čas vyšetriť duševný stav mojej exmanželky“.

Bane nám po rokoch k alobalovej kauze odpísali: „Pán Čičmanec bol v tejto veci vypovedať a poskytol plnú súčinnosť vyšetrovacím orgánom. Dôrazne odmietol akékoľvek spájanie spoločnosti s kauzou alobal. Alobalová aféra bola účelovo vytvorená v rámci politického boja. Vyšetrovanie NAKA bolo ukončené.“

Bol však Peter Čičmanec podnikateľ blízky Smeru? „Samozrejme, že som vnímala, že vládni predstavitelia zo Smeru často navštevovali bane a že to prepojenie bolo zrejmé,“ hovorí primátorka Prievidze Katarína Macháčková (Spolu – občianska demokracia), ktorá dobre pozná miestne politické väzby.

K možnému priamemu prepojeniu Fica a Čičmanca sa však nechcela vyjadriť. „Je to veľmi inteligentný človek, ktorý váži slovo, čo povie. Veci si premyslí a vie diplomaticky diskutovať. Je taká stará škola a k ženám sa správa ako džentlmen,“ vraví o ňom primátorka napriek tomu, že mala roky spory s HBP.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Alobalová kauza Smeru

Denník N v Prievidzi

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie