Denník N

Zabudnite na Matrix. Umelá inteligencia zatiaľ pomáha a neškodí

Program s umelou inteligenciou AlphaGo práve poráža 18-násobného svetového šampióna z Južnej Kórey. Tento moment motivoval Čínu k masívnej podpore AI. Foto – TASR/AP
Program s umelou inteligenciou AlphaGo práve poráža 18-násobného svetového šampióna z Južnej Kórey. Tento moment motivoval Čínu k masívnej podpore AI. Foto – TASR/AP

Dalo by sa čakať, že v odvetviach a povolaniach, ktoré boli najviac vystavené nástupu AI, sa budú najviac strácať pracovné miesta a/alebo klesať mzdy. Nič také sa však nedeje.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Kto miluje Matrix, vie svoje. Umelá inteligencia (artificial intelligence, AI) je jedným z najlepších kandidátov na zotročenie ľudstva. Najprv nahradí duševnú prácu. Ľuďom tak zostanú len džoby zabávačov, čašníkov a prostitútok. A potom príde „moment singularity“. Ľudstvo stratí nad AI kontrolu. Umelá super-inteligencia sa začne sama exponenciálne zdokonaľovať.

Ľudstvo bude mať pre ňu taký význam ako mravce. Nakoniec sa éra Homo Sapiens na Zemi skončí. Zlomyseľná AI ho vyhladí ako nepríjemný hmyz. Takéto scenáre hlásali nielen „bádatelia“ z internetu, ale aj ľudia ako Stephen Hawking a Elon Musk. A kedy to bude? Vernor Vinge, matematik a autor sci-fi, ktorý v roku 1993 zaviedol pojem singularity, prorokoval, že niekedy medzi rokmi 2005 až 2030.

Do roku 2030 ešte zostáva nejaký ten čas. Keď sa obzrieme dozadu, vidíme, že ľudstvu naozaj hrozí záhuba. Ale nie pre prebytok umelej, ale nedostatok jeho vlastnej inteligencie. Stačí zapnúť sociálne siete.

Počiatočné názory

Inou vecou je, či nás AI pripraví o kvalifikované pracovné miesta. AI môže byť technológiou zásadného významu. V minulosti malo zavádzanie nových technológií vždy veľký vplyv na trh práce. A následne aj spoločnosť a ekonomiku. Nástup parného stroja sa najprv prejavil sťahovaním chudoby do miest a narastaním príjmových rozdielov, ale aj vyššou produktivitou práce a neskorším vyšším dopytom po vzdelanej pracovnej sile.

Ako je to teda s nahrádzaním pracovných miest umelou inteligenciou? Prvé predstavy sa inšpirovali skôr Matrixom ako históriou. AI mala prebrať všetky džoby okrem tých manuálnych. Tieto počiatočné názory na vplyv AI na trh práce nerozlišovali medzi povolaniami a pracovnými úkonmi. Napríklad nástup samoobslužných pokladníc mal postupne zlikvidovať pracovné miesta predavačiek. Predavačky však robia aj iné veci ako nahadzovanie čiarových kódov pri pokladnici.

Preberajú a dopĺňajú tovar, posudzujú jeho chyby, no predovšetkým: komunikujú so zákazníkmi. Veľa ľudí sa chce opýtať na niektoré vlastnosti tovaru priamo v predajni. Bez toho, aby museli prehľadávať internet. AI určite nahradí niektoré funkcie predavačiek, ale nie všetky. Sú to zatiaľ predavačky, ktoré riešia situácie typu „Neznámy tovar v baliacom priestore. Pred pokračovaním prosím odstráňte tento tovar“.

Substitúcia úkonov

Ako najlepšie vyhodnotiť vplyv AI na pracovné miesta a mzdy? Predstavme si, že sa píše rok 1910. Pošta doručuje zásielky na koňoch. Potrebuje kočišov, kováčov a kŕmičov. Pred dvoma rokmi však začal Henry Ford masovo vyrábať automobil, slávny model T. Poštová služba sa rozhodne pre zásadnú zmenu. Po meste vylepuje plagáty a hľadá šoférov a mechanikov. Pozície kočišov, kŕmičov a kováčov nečaká dobrá budúcnosť. Ale to neznamená, že prídu o prácu.

Analytická firma Burning Glass zbiera údaje o pracovných ponukách pre AI špecialistov zo 45-tisíc webov, vrátane platformy Linkedin. Tieto údaje analyzoval Daren Acemoglu z Massachusettského technologického inštitútu a jeho traja kolegovia. Acemoglu je jedným z najlepších svetových ekonómov v oblasti vplyvu nových technológií na trh práce. Acemoglov tím sa pozrel na odvetvia a povolania, kde bolo najviac pracovných ponúk pre špecialistov v AI za roky 2010 – 2018. Najviac ponúk bolo prirodzene v IKT sektore a technických, odborných a vedeckých službách, ale veľa ich generoval aj priemysel a obchod. Dalo by sa čakať, že v odvetviach a povolaniach, ktoré boli najviac vystavené nástupu AI, sa budú najviac strácať pracovné miesta a/alebo klesať mzdy. Nič také však Acemoglu a jeho kolegovia nenašli.

Niežeby AI nemala žiadny vplyv na zamestnanosť a mzdy. V odvetviach a povolaniach vystavených nástupu AI sa zvýšil počet džobov a objem miezd pre AI špecialistov a klesol počet džobov pre iné pracovné pozície. AI sa však využívala skôr na substitúciu určitých pracovných úkonov ako na náhradu samotných pracovných miest. Niektoré pracovné úkony už zamestnanci prenechali AI a sústredili sa na iné veci. Došlo skôr k obmene pracovných pozícií, a nie ich strate.
K veľmi podobnému záveru došla aj posledná správa OECD o vplyve AI na trh práce. Experti OECD hovoria, že fakty vyhodnotené za posledných 10 rokov „nepodporujú názor, že v odvetviach vystavených nástupu AI klesá zamestnanosť a mzdy“.

Naopak, v niektorých týchto odvetviach zamestnanosť aj mzdy rastú. AI môže podstatne zmeniť spôsob, akým ľudia komunikujú s robotmi a počítačmi. Oslobodí ich od únavných a opakujúcich sa úkonov a prenechá im viac priestoru na rozvoj zručností špecifických len pre ľudí. Od vyhodnocovania zdravotnej dokumentácie, cez riadenie finančných portfólií až po navrhovanie dizajnu chemických zlúčenín. Všetky tieto činnosti dnes AI naozaj robí s menším či väčším úspechom. A je v tom stále lepšia.

Čo bude ďalej?

Správy o smrti kvalifikovaného zamestnanca sú predčasné. Ale čo bude ďalej? Nikto predsa nemôže popierať, že AI bude stále výkonnejšia. Treba povedať, že budúcnosť sa v zásade nedá predvídať. A nebude to vedieť ani AI. Ak zostaneme v prítomnosti, tak medzi ľudskou a umelou inteligenciou je jeden zásadný rozdiel.

Ľudia majú takzvanú všeobecnú inteligenciu, ktorá dokáže riešiť obrovské množstvo veľmi rozdielnych úloh. Od zmontovania nábytku z dielcov cez hranie šachu a písanie básní až po prieskum oceánskeho dna či vymýšľanie receptov na nový druh zmrzliny. Súčasná AI, to sú algoritmy úzko zamerané na riešenie špecifických úloh. Algoritmus trénovaný na hranie šachu ľahko porazí človeka pri šachovnici, no nedokáže rozlíšiť obrázok mačky od obrázka lokomotívy. Umelá všeobecná inteligencia (artificial general intelligence, AGI) je zatiaľ v nedohľadne. Vytvorenie AGI je úplne iná, a o niekoľko rádov náročnejšia úloha, ako je trénovanie algoritmov na špecifické kompetencie. Dnes sa ani odborníci nedokážu zhodnúť, či vytvorenie AGI je v princípe možné, a ak áno, kedy. Určite to však nie je na programe dňa a zrejme ani desaťročia.

Matrix bola slušná hollywoodska zábava. Ale úvahy o vplyve AI na ekonomiku na pozeraní Matrixu zakladať nebudeme.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie