Fact-check: Údajný výrok nobelistu, že zaočkovaní do dvoch rokov zomrú, je vymyslený

Internetom sa nedávno šírila správa, že „všetci zaočkovaní ľudia [proti covidu] do dvoch rokov zomrú“.

Správa na Facebooku ďalej uvádzala, že „pre tých, ktorí sú už zaočkovaní, neexistuje žiadna nádej a možná liečba“.

Uvedené výroky pripísal príspevok na sociálnej sieti francúzskemu virológovi a nobelistovi Lucovi Montagnierovi.

Viacerí fact-checkeri však upozornili, že nejde o autentický, ale vymyslený citát.

No Montagnier naozaj povedal, že „nové varianty [koronavírusu] sú produktom a výsledkom očkovania“. Denník N vykonal fact-check tohto a ďalších vyjadrení nobelistu. Oslovili sme aj biochemika Jozefa Noseka z UK v Bratislave a neuroimunológa Norberta Žilku z SAV.

Evolúcia, mutácie, varianty

Aby sme lepšie porozumeli uvedenému vyjadreniu, vysvetlime si najprv zopár faktov o evolúcii.

Genóm – čiže celý genetický zápis – nového koronavírusu tvorí okolo 29 900 „písmen“ alebo báz (adenín, guanín, cytozín a uracil).

Keď sa nový koronavírus replikuje, genóm sa prepisuje, no niekedy dôjde k chybe (aj my by sme s istou pravdepodobnosťou urobili chybu, ak by sme mali prepísať text s 30-tisíc znakmi).

Uvedené zmeny v genetickom zápise – odborne mutácie – sú výsledkom náhody. To znamená, že k nim nedochádza s nejakým cieľom, aby organizmu ublížili alebo pomohli, proste sa len náhodne dejú.

Niektoré mutácie nemajú na infekčnosť vírusu či jeho smrtnosť žiaden vplyv a keď sa nepresadia, môžu vymiznúť. No ak nejaká mutácia vírusu pomáha, presadí sa a zvýhodnený vírus sa začne rozširovať, až môže nakoniec celkom prevážiť, čo je aj prípad infekčnejšieho delta variantu.

Mutácie vírusu sú síce náhodné, no nedejú sa vo vzduchoprázdne. Ak by bol svet iným miestom, selektovali by sa iné mutácie vírusu, ktoré by boli lepšie adaptované na dané prostredie.

Vakcíny sú teda jednou z mnohých zložiek ovplyvňujúcich prostredie, v ktorom dochádza k selekcii takých alebo onakých znakov (mutácií) vírusu.

Laik by si preto mohol povedať, že vakcíny vyvíjajú na koronavírus selekčný tlak, čo vírus „zahnaný do kúta“ núti vymýšľať nové stratégie, ako v takom nepriaznivom prostredí prežiť. Záverom takej úvahy je, že celý proces vedie k vylepšeným variantom adaptovaným na nové podmienky (s vakcinovanou populáciou).

Lenže taký výklad je neúplný a v konečnom dôsledku zavádzajúci a chybný.

Vakcinácia znižuje riziko tvorby nových variantov

Ako Denník N upozornil biochemik Jozef Nosek z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, napríklad alfa (britský) variant a viaceré ďalšie varianty vírusu tu boli už dávno predtým, než sa začalo masovo očkovať. Nie je preto možné, aby bola tvorba nových variantov spojená výlučne s očkovaním, ak vznikali už pred vakcináciou populácie.

Biochemik ďalej vysvetlil, že nový koronavírus zbiera zmeny rýchlosťou zhruba 1,5 až 2 mutácie za mesiac. V prípade, že by na svete nebol nikto zaočkovaný, vírus by infikoval väčší počet ľudí a mohol sa „nerušene“ množiť a vytvoriť tak väčší počet mutácií a variantov. „Lenže zaočkované osoby, ktorým sa vytvoria protilátky, majú na vírus imunitu a veľmi rýchlo ho zlikvidujú,“ hovorí profesor Nosek a dodáva, že „vakcinácia znižuje počet vnímavých ľudí (skupina tých, ktorí sa môžu infikovať – pozn. red.), ktorí môžu vírus ďalej šíriť, čím obmedzuje množenie vírusu v ľudskej populácii“.

To znamená, že ak je osoba zaočkovaná, vírus sa nemôže toľko kopírovať ako u nezaočkovaných. Ak sa vírus nemôže toľko kopírovať, znižuje sa aj možnosť tvorby nových mutácií (širšie variantov), lebo tie vznikajú iba pri kopírovaní vírusu. Z toho plynie, že je to presne naopak, ako vraví Montagnier – vakcinácia znižuje riziko tvorby nových variantov, lebo eliminuje priestor na mutácie.

Z uvedených dôvodov biochemik Nosek vraví, že „nie je pravdou, že by vakcíny priamo generovali nové varianty“.

Zaočkovaní brzdia replikáciu vírusu

V podobnom duchu sa vyjadril aj neuroimunológ Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV. „Čím dlhšie koronavírusu umožníme, aby bol v nezaočkovanom organizme, a čím väčší priestor mu poskytneme, tým väčšia je šanca, že vznikne viac mutácií, ktoré ho budú zvýhodňovať.“

Vedec dodal, že imunitný systém zaočkovaného človeka zaútočí na vírus okamžite a pribrzdí ho hneď na začiatku, takže sa ovplyvní rýchlosť jeho replikácie. „Ale ak je človek nezaočkovaný, imunitná reakcia sa spúšťa dni a týždne po infekcii, čo vytvára priestor pre rýchle množenie vírusu a vznik nových mutácií v prípade, že prvé štádium imunitnej odpovede nie je dostatočne efektívne.“

Opäť teda platí, že je to práve vakcinácia, ktorá znižuje riziko tvorby nových variantov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v tejto súvislosti poznamenala: „Čím viac možností má vírus na šírenie, tým viac sa replikuje, čo zvyšuje možnosti na výskyt zmien.“ Aj WHO teda vyzýva na očkovanie, lebo nezaočkovaní zvyšujú riziko tvorby nových mutácií.

Je pravda, že evolúcia neprebieha vo vzduchoprázdne a súčasťou prostredia, v ktorom sa realizuje, sú aj zaočkovaní jedinci. Ale ak z tohto plynie, že „nové varianty sú výsledkom očkovania“, ako vraví Montagnier, potom by sme to museli rovnako povedať o milióne ďalších faktorov, ktoré tvoria práve taký svet, v akom žijeme. Taká interpretácia je však pritiahnutá za vlasy a naopak platí jednoduchá rovnica: zaočkovanie → menej replikácií vírusu → menej mutácií → menej variantov.

Dedičný antigénny hriech

Montagnier hovorí aj to, že nové „silnejšie varianty“ koronavírusu sú výsledkom javu zvaného ADE (z angl. antibody-dependent enhancement).

Jav znamená, že telo si síce vytvorí protilátky, ale namiesto toho, aby bojovali s infekciou, slúžia ako „trójsky kôň“ a patogénu umožňujú, aby sa v bunkách efektívne množil.

Tento fenomén je známy a vo vedeckej literatúre bohato popísaný.

Biochemik Václav Hořejší z Akadémie vied Českej republiky ho pre laickú verejnosť popisuje ako „dedičný antigénny hriech“.

Klasickým typom ADE je horúčka dengue, ktorú spôsobujú štyri rôzne subtypy vírusu. „Svojím spôsobom ich imunitný systém vníma ako odlišné vírusy, pretože sa od seba výrazne líšia,“ vysvetlil neuroimunológ Žilka.

Protilátky proti jednému subtypu nemusia človeka chrániť, ak ho napadne iný subtyp, ale naopak ho môžu robiť zraniteľným. „Ide o prirodzenú vlastnosť interakcie tohto typu vírusu s imunitným systémom,“ vraví vedec.

Doterajšie imunologické analýzy nepreukázali, že by rôzne varianty nového koronavírusu vnímal náš imunitný systém ako niečo úplne odlišné (tak ako je to v prípade štyroch subtypov vírusov horúčky dengue).

Takisto nie sú dôkazy, že by imunitný systém vyrábal protilátky proti jednému variantu, ktoré by však nefungovali na iné varianty a skôr by mu pomáhali, aby sa v bunkách množil (ADE). „Vidíme to aj na očkovaní, lebo vakcíny zvládajú alfa, beta, gama a aj delta variant,“ dodal Žilka.

Vedci na ADE mysleli, jav sa sleduje

Keďže sa o existenciu javu ADE vie, pri vývoji vakcín proti covidu sa naň vedci obzvlášť zamerali, aby sa vyhli tomu, že by sa vytvorené protilátky postavili na stranu vírusu a proti nám.

Keď zistili, že isté proteíny SARS-CoV-2 by mohli spúšťať ADE, rýchlo ich opustili a vo vývoji sa zamerali na iné proteíny, približuje Reuters.

Jav je spojený s cytokínovou búrkou v tele a „rýchlo vás zabije“, cituje medpagetoday.com Briana Lichtyho, molekulárneho biológa a patológa z univerzity v Toronte. „Niet pochýb, že to, čo vidíme, je, že vakcinované osoby nemajú vážny priebeh a hospitalizácie. Ak by dochádzalo k ADE, očakávali by sme pravý opak,“ dodal pre medpagetoday.com chemik Derek Lowe.

Nič teda nenasvedčuje tomu, že by vakcíny proti covidu boli v tejto chvíli spojené s ADE.

Neuroimunológ Žilka povedal, že má skúsenosti so schvaľovacím procesom vakcín a dodal, že „ADE reakcie sú alfa a omega toho, čo sa sleduje a je pod kontrolou – pred schválením vakcíny aj po ňom“.

Vedec z SAV preto tvrdí, že „ak by sa ADE začalo objavovať, nie je možné, aby sme o tom nevedeli“.

Žilka netvrdí, že niekedy v budúcnosti sa jav nevyskytne, ale v tejto chvíli o ňom nemáme dôkazy. „Momentálne neexistuje žiadna vedecká metóda, ktorá by vedela stanoviť, že sa ADE v budúcnosti objaví a bude to napríklad do dvoch rokov, ako mal údajne povedať Montagnier.“

Pripomeňme, že nobelista Montagnier nepovedal, že „všetci zaočkovaní ľudia [proti covidu] do dvoch rokov zomrú,“ je však pravda, že odrádza od očkovania proti covidu a hovorí pritom o ADE.

Vakcinácia chráni

Montaigner ďalej vo virálnom videu hovorí, že „krivku vakcinácie nasleduje krivka úmrtí“. Také tvrdenie je fakticky chybné, stačí sa pozrieť na Slovensko, kde to v žiadnom prípade neplatí.

V USA až okolo 97 percent hospitalizácií pripadá na nezaočkované osoby. „Populácia očkovaných a neočkovaných nie je rovnako zraniteľná,“ povedal Žilka a dodal, že hospitalizácie a úmrtia na covid sa týkajú najmä nezaočkovaných.

Aj preto vedec odporúča, aby sa ľudia zaočkovali. „Všetky dáta hovoria jasnou rečou, že vakcinácia nás chráni proti rozšíreným variantom, ktoré momentálne kolujú v populácii.“

Šíri nebezpečné zdravotnícke posolstvá

Luc Montagnier získal Nobelovu cenu v roku 2008 za objav vírusu HIV. „Je významnou osobnosťou a vo svojom odbore niečo znamená,“ hodnotí prínos nobelistu Žilka.

Nobelova cena za objav vírusu HIV však neznamená, že Montagnier má automaticky pravdu, keď je reč o vakcínach, ADE alebo novom koronavíruse.

Pri Montagnierovi treba byť obzvlášť obozretní aj preto, lebo má „track record“ viacerých pochybných vyjadrení. Vedec napríklad podporil hypotézu, že voda má pamäť, čo je nedokázaný jav, s ktorým pracuje homeopatia, vo vedeckej komunite považovaná za pseudovedu.

V roku 2017 vystúpil Montagnier proti povinnému očkovaniu proti niektorým chorobám vo Francúzsku. O opatrení vlády vtedy povedal, že „by kúsok po kúsku otrávilo ďalšiu generáciu“.

Na jeho vyjadrenie zareagovalo 106 vedcov, ktorí v otvorenom liste napísali: „My, odborníci na medicínu, nemôžeme akceptovať, že jeden z našich kolegov využíva [status] Nobelovej ceny na to, aby šíril nebezpečné zdravotnícke posolstvá, ktoré nespadajú do jeho pôsobnosti.“

Tento jav, keď nobelista nadobudne falošný pocit, že rozumie aj veciam mimo svoju expertízu, sa volá efekt Nobelovej ceny.

„Žiaľ, niečo také sa stáva, ale nemusí ísť len o nobelistu,“ hovorí Žilka a dodáva: „Odborníci môžu mať rôzne názory, podobne ako Montagnier, ale musia byť podopreté exaktnou vedou. Montagnier môže mať svoju pravdu, ale očakával by som, že jeho postoje budú do hĺbky vedecky vyargumentované, čo sa, žiaľ, nedeje.“