Denník N

Čo urobí fáma s davom: Topoľčiansky pogrom proti Židom v septembri 1945

Topoľčany pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Topoľčany pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

V Topoľčanoch po vyčíňaní davu, ktorý rozvášnila falošná správa o zabíjaní kresťanských detí židovským lekárom, zostalo 47 zranených. 24. septembra si pripomíname 70 rokov od tohto pogromu.

Najsmutnejší pohľad na ten deň je očami dieťaťa. Walter Weiss mal v septembri 1945 iba dvanásť rokov. Práve sa začal školský rok, prvý po skončení vojny, v ktorej zahynuli stovky topoľčianskych Židov. V jeho triede sa stretli ďalší štyria židovskí žiaci, ktorí mali šťastie a prežili. Bol pondelok, deň, ktorý mal byť taký istý ako tie predtým. Ale nebol.

Pochopil to už cez prestávku. Spolužiaci, s ktorými sa ešte pred pár dňami zhováral a hral, sa zrazu správali inak. Jeho a štyroch jeho židovských kamarátov z ničoho nič sácali, posmievali sa im, bili ich. Nerozumel prečo, ale občas to tak medzi deťmi chodí. Raz ste kamaráti, druhý deň sa pobijete. No v ten pondelok to nebola jediná facka, ktorú Walter dostal.

Krátko po začiatku vyučovania za ním a za ďalšími štyrmi židovskými školákmi z jeho triedy prišla učiteľka a poslala ich domov. Vonku sa niečo deje a v škole zostať nemôžu. Tak šli.

Pred bránou sa ich chopili vojaci s puškami. Na ulici stáli ľudia, nadávali im. Dvanásťročným školákom. Ak si Walter myslel, že ich vojaci ochránia, mýlil sa. Pocítil, ako mu jeden z nich zaboril pušku do chrbta a hnal ho smerom k ľuďom. Kráčali uličkou a dav ich obliehal z oboch strán.

Kto mohol, kopol si. Ďalší bili deti palicami, kto ich nemal, rukami. Keď sa pokúsil brániť, vojak ho postrčil puškou. Prišli až na hlavné námestie, kde vyčíňali stovky ľudí. Do krvi bili dospelých Židov. Až v tomto chaose sa Walterovi podarilo stratiť.

Topoľčianski pohlavári ľudáckej strany a Hlinkovej gardy. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Topoľčianski pohlavári ľudáckej strany a Hlinkovej gardy. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

Mestečko arizácií

Topoľčany boli pred vojnou mestom, kde bola židovská komunita pomerne silná. Žilo tam asi tritisíc Židov, teda tretina obyvateľstva mesta. Historik Ivan Kamenec, ktorý sa výskumu topoľčianskeho pogromu venoval, vo svojich textoch píše, že Židia vlastnili mnoho tunajších obchodov a živností. Cez vojnu sa ich majetky stali lákadlom pre arizátorov a príslušníkov miestnej ľudáckej strany a Hlinkovej gardy.

Deportácie a masové vyvražďovanie Židov nacistami prežilo len asi päť stoviek topoľčianskych Židov. „Z táborov a najrôznejších úkrytov sa vrátilo niekoľko stoviek tých, čo zostali nažive, ktorí spravidla patrili k majetnejším príslušníkom židovskej komunity a mali sa možnosť prostredníctvom najrôznejších výnimiek, ale aj úplatkov vyhnúť deportáciám,“ píše Kamenec.

Keď sa vrátili, vítal ich málokto. Arizátori sa báli o nakradnutý majetok a medzi ľuďmi začali šíriť zlo. Už krátko po vojne sa v úradných hláseniach objavuje informácia, že v Topoľčanoch narastá antisemitizmus. Hovorí o tom aj správa strážmajstra národnej bezpečnosti Michala Zidora, ktorý neskôr o pogrome podával hlásenie.

„Zo strany obyvateľstva padlo už mnoho poznámok, že Židia od kedy sa vrátili, nezapojili se do žiadnej verejnej ani jinej práce a hledia sa dostať iba na vyššie sprácovské miesta,“ píše Zidor. „Ďalej sa poukazovalo, že i keď nič nerobia, chodia prepychove oblečení a majú dosť všetkých potravných článkov. Z toho nastala u obyvateľstva určitá nenávisť proti Židom.“

Ďalšie pramene hovoria, ako miestnym prekážalo, keď videli na ulici židovské dieťa s čokoládou alebo orieškami. Antipatia a závisť prerastali do klebiet a fám. Začalo sa to nepodloženými klamstvami o čiernom obchode a úplatkoch pre úradníkov, končilo rečami o chystanej pomste voči kresťanom. Miestni medzi sebou šírili aj to, že sa Židia chystajú vydláždiť námestie kresťanskými lebkami.

Kláštorná škola v Topoľčanoch, v ktorej nepokoje vypukli. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Kláštorná škola v Topoľčanoch, v ktorej nepokoje vypukli. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

Deti očkujú jedom

Fáma, teda hneď niekoľko fám, stálo aj za septembrovými násilnosťami. Ešte v sobotu 22. septembra sa po meste rozšírila falošná správa, že z miestnej kláštornej školy majú odísť rehoľné sestry a namiesto nich majú dosadiť židovských učiteľov. V pondelok o ôsmej ráno sa zoskupilo asi šesťdesiat žien pred okresným národným výborom, aby proti tomu protestovali.

„Zástupca predsedu ONV v Topoľčanoch Matej Ďurka im odpovedel, že o tomto opatrení nemá vedomosť a že je to záležitosť povereníctva pre školstvo a odkázal ich na školský inšpektorát,“ opisuje udalosti strážmajster Zidor. Úrady v rámci pripravovaného zoštátnenia škôl skutočne uvažovali, že niektoré rehoľné sestry preložia na iné učiteľské miesta, no so žiadnymi židovskými učiteľmi nerátali.

Ženy odpoveď na ONV neupokojila. Postupne sa k nim pridávali ďalší ľudia, a nielen z Topoľčian, ale aj z okolitých dedín, ktorí prišli do mesta na jarmok. Vybrali sa priamo do kláštornej školy, pretože sa medzi nimi roznieslo, že Židia tam už strhávajú kríže zo stien. Keď prišli do školy, zhodou okolností tam našli židovského lekára Karola Bergera, ako na príkaz národného výboru očkuje žiačky druhej triedy proti kiahňam.

Keď sfanatizovaný dav videl, ako niektoré dievčatá po injekcii plačú, začal kričať, že Berger očkuje deti jedom. „V triede prítomná učiteľka sestrička, chcejúc predisť vytržnostiam žien s očkujícim lekárom, zavrela a zamkla triedu. I z toho privodili prítomné ženy, že doktor uzamkol v triede deti, aby nerušene mohol ich očkovať jedom,“ spomína Zidor.

Dav vyvalil dvere, lekára vytiahli na ulicu a dvaja mladíci ho začali surovo biť. Stovky Topoľčancov a ľudí z vidieka sa rozbehli po meste a útočili na každého Žida, ktorého stretli. Niektorým vtrhli priamo do bytu.

Vojaci sa pridali k davu

Židia hľadali úkryt na stanici národnej bezpečnosti pri strážmajstrovi Zidorovi. Spolu s kolegami sa dav pokúsil rozohnať, ale bez posíl nemal s desiatimi príslušníkmi šancu. Zidor teda povolal armádu.

Prvá, asi tridsaťčlenná čata to nezvládla. Niektorí vojaci sa k davu dokonca pridali. Poručík bratislavskej bezpečnosti Ján Ondrašovič, ktorý do Topoľčian dorazil v pondelok večer s posilami, neskôr napísal, že vojaci „po nastúpení pred dav (…) miesto pomoci príslušníkom NB zamiešali sa medzi pobúrené obyvateľstvo a pokračoval v bití Židov. Bol tam tiež rotný Hajovský, ktorý kričal na príslušníkov NB, že kde oni bojovali, a že on bojoval, ale nie za Židov.“

Po pogrome v meste zostalo 47 zranených. Pätnásť z nich natoľko vážne, že ich museli previezť do nemocnice. Dav krátko popoludní rozohnal až druhý zásah vojakov, tentoraz 150 mužov pod velením posádkového veliteľa. K menším incidentom dochádzalo až do večera, a to nielen priamo v meste.

Historik Kamenec spomína, že v Žabokrekoch, asi pätnásť kilometrov od Topoľčian, sa v pondelok večer začali šíriť správy o mŕtvych deťoch, ktoré mal otráviť židovský lekár. Dedinčania potom napadli štyri miestne židovské rodiny. Dve z nich z dediny radšej utiekli a ľudia ich domy vyrabovali.

V Topoľčanoch ešte v noci z pondelka na utorok zatkli deviatich ľudí, ktorých obvinili z fyzických útokov a účasti na pogrome a previezli do Ilavy. Neskôr bolo podaných asi štyridsať trestných oznámení. Väčšina obvinených sa bránila tým, že ich k útokom zviedli fámy. Zmienku o súdnom procese a trestoch pre útočníkov historici v archívoch nenašli.

Poručík Ondrašovič vo svojom hlásení píše, že už v utorok 25. septembra ráno sa niekoľko židovských rodín z Topoľčian odsťahovalo, „podľa udania niektoré do Prahy a niektoré na neznáme miesto.“

Topoľčany krátko pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov, vrátilo sa asi päť stoviek. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Topoľčany pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov, vrátilo sa asi päť stoviek. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

Problémy mal aj dokument

V roku 2004 nakrútil režisér Dušan Hudec o povojnových násilnostiach v Topoľčanoch dokument Miluj blížneho svojho. Na filme sa podieľala aj verejnoprávna Slovenská televízia, ktorá ho však odmietla odvysielať. Vedenie televízie na čele s vtedajším riaditeľom Richardom Rybníčkom to oficiálne vysvetľovalo vetou, ktorú vo filme povie jeden z vystupujúcich Topoľčancov.

„Židi, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude,“ odznie vo filme. STV žiadala vetu vystrihnúť alebo dokument odvysielať  s vysvetľujúcou diskusiou. Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) vtedy zverejnil stanovisko, v ktorom sa pýtal, či veta nie je pre televíziu len zámienkou, prečo dokument neodvysielať.

Dokument totiž názvom aj v príbehu odkazuje na kresťanské učenie. Ako v tom čase napísalo SME, ÚZŽNO malo obavu „z možného prepojenia riaditeľa STV na konzervatívne cirkevné kruhy na Slovensku, ktoré si neprajú poznať ani po viac ako 50 rokoch pravdu o povojnovom protižidovskom pogrome v Topoľčanoch a jeho pozadí.“

Televízia nakoniec dokument odvysielala v roku 2007. Zastupiteľstvo mesta Topoľčany sa v roku 2005, teda šesťdesiat rokov po útokoch, za pogrom oficiálne ospravedlnilo a priznalo zodpovednosť štátnej správy a bezpečnostných síl v meste.

Teraz najčítanejšie