Denník N

Čo urobí fáma s davom: Topoľčiansky pogrom proti Židom v septembri 1945

Topoľčany pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Topoľčany pred druhou svetovou vojnou. V tom čase tu žilo asi tritisíc Židov. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

V Topoľčanoch po vyčíňaní davu, ktorý rozvášnila falošná správa o zabíjaní kresťanských detí židovským lekárom, zostalo 47 zranených. 24. septembra si pripomíname 70 rokov od tohto pogromu.

Najsmutnejší pohľad na ten deň je očami dieťaťa. Walter Weiss mal v septembri 1945 iba dvanásť rokov. Práve sa začal školský rok, prvý po skončení vojny, v ktorej zahynuli stovky topoľčianskych Židov. V jeho triede sa stretli ďalší štyria židovskí žiaci, ktorí mali šťastie a prežili. Bol pondelok, deň, ktorý mal byť taký istý ako tie predtým. Ale nebol.

Pochopil to už cez prestávku. Spolužiaci, s ktorými sa ešte pred pár dňami zhováral a hral, sa zrazu správali inak. Jeho a štyroch jeho židovských kamarátov z ničoho nič sácali, posmievali sa im, bili ich. Nerozumel prečo, ale občas to tak medzi deťmi chodí. Raz ste kamaráti, druhý deň sa pobijete. No v ten pondelok to nebola jediná facka, ktorú Walter dostal.

Krátko po začiatku vyučovania za ním a za ďalšími štyrmi židovskými školákmi z jeho triedy prišla učiteľka a poslala ich domov. Vonku sa niečo deje a v škole zostať nemôžu. Tak šli.

Pred bránou sa ich chopili vojaci s puškami. Na ulici stáli ľudia, nadávali im. Dvanásťročným školákom. Ak si Walter myslel, že ich vojaci ochránia, mýlil sa. Pocítil, ako mu jeden z nich zaboril pušku do chrbta a hnal ho smerom k ľuďom. Kráčali uličkou a dav ich obliehal z oboch strán.

Kto mohol, kopol si. Ďalší bili deti palicami, kto ich nemal, rukami. Keď sa pokúsil brániť, vojak ho postrčil puškou. Prišli až na hlavné námestie, kde vyčíňali stovky ľudí. Do krvi bili dospelých Židov. Až v tomto chaose sa Walterovi podarilo stratiť.

Topoľčianski pohlavári ľudáckej strany a Hlinkovej gardy. Foto - Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho
Topoľčianski pohlavári ľudáckej strany a Hlinkovej gardy. Foto – Archív autorov dokumentu Miluj blížneho svojho

Mestečko arizácií

Topoľčany boli pred vojnou mestom, kde bola židovská komunita pomerne silná. Žilo tam asi tritisíc Židov, teda tretina obyvateľstva mesta. Historik Ivan Kamenec, ktorý sa výskumu topoľčianskeho pogromu venoval, vo svojich textoch píše, že Židia vlastnili mnoho tunajších obchodov a živností. Cez vojnu sa ich majetky stali lákadlom pre arizátorov a príslušníkov miestnej ľudáckej strany a Hlinkovej gardy.

Deportácie a masové vyvražďovanie Židov nacistami prežilo len asi päť stoviek topoľčianskych Židov. „Z táborov a najrôznejších úkrytov sa vrátilo niekoľko stoviek tých, čo zostali nažive, ktorí spravidla patrili k majetnejším príslušníkom židovskej komunity a mali sa možnosť prostredníctvom najrôznejších výnimiek, ale aj úplatkov vyhnúť deportáciám,“ píše Kamenec.

Keď sa vrátili, vítal ich málokto. Arizátori sa báli o nakradnutý majetok a medzi ľuďmi začali šíriť zlo. Už krátko po vojne sa v úradných hláseniach objavuje informácia, že v Topoľčanoch narastá antisemitizmus. Hovorí o tom aj správa strážmajstra národnej bezpečnosti Michala Zidora, ktorý neskôr o pogrome podával hlásenie.

„Zo strany obyvateľstva padlo už mnoho poznámok, že Židia od kedy sa vrátili, nezapojili se do žiadnej verejnej ani jinej práce a hledia sa dostať iba na vyššie sprácovské miesta,“ píše Zidor. „Ďalej sa poukazovalo, že i keď nič nerobia, chodia prepychove oblečení a majú dosť všetkých potravných článkov. Z toho nastala u obyvateľstva určitá nenávisť proti Židom.“

Ďalšie pramene hovoria, ako miestnym prekážalo, keď videli na ulici židovské dieťa s čokoládou alebo orieškami. Antipatia a závisť prerastali do klebiet a fám. Začalo sa to nepodloženými klamstvami o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie