Filip StruhárikDobrý deň. Newsletter MediaBrífing už odoberá viac ako 7000 ľudí. Pridajte sa k nim aj vy a každý piatok dostanete súhrn všetkého dôležitého, čo potrebujete vedieť o médiách a internete. Dnes sa okrem iného dočítate:
- Ľudia útočia na novinárov, vláda uvažuje o zmene zákona na ich ochranu.
- RTVS ukončila spoluprácu s ďalšou kritickou novinárkou.
- Facebook a Instagram ohlásili viaceré zmeny na ochranu detí.
- Hlavné slovenské médiá zvyšovali zisky aj v pandemickom roku 2020.
Jeden mal v ruke slovenskú vlajku, druhý bol v tričku s nápisom Russia. Pri bratislavskom Námestí slobody pristúpili ku kameramanovi a zisťovali, pre aké médium pracuje. „Chceme podľa zákona, aby ste sa preukázali. Ukážte mi vašu vizitku,“ povedal jeden z mužov.
Novinár im ukázal, že pracuje pre Hospodárske noviny, no nedovolil mužom, aby si odfotili jeho osobné údaje. „Tým pádom vám berieme kameru,“ povedal jeden z nich.
Pristúpil tretí muž, starší pán v maskáčových šortkách a čiernom tričku. Novinára a jeho kameru postriekal kečupom. „A rozbiť ju treba načisto,“ povedal jeden z mužov.
Novinár sa vzdialil, vypočul si vulgárnu urážku od malého dieťaťa a jeho matky a utrel objektív od kečupu. Agresívni muži ho však začali prenasledovať. „Kečupe, neutekaj, kečupe. Kečupe, veď už idem za tebou,“ kričali za ním.
Novinár Hospodárskych novín, ktorý predtým takmer štyri hodiny prinášal verejnosti priamy prenos z protivládneho protestu, tak bol nútený kameru vypnúť a stiahnuť sa.
Bol jedným z viacerých novinárov, ktorí sa v uplynulých dňoch stali terčom útokov, urážok a vyhrážania zo strany demonštrantov.
Muž sa zameral na novinárov
Útočník s kečupom bol zachytený počas štvrtka na viacerých záberoch, ako poľoval na novinárov a napádal ich.
„Vypadni, ty hajzel,“ hovoril napríklad na záberoch televízie Joj. „Tam je ďalší,“ zvolal, keď si všimol v dave ďalšieho žurnalistu. Muž bol aj v skupine ľudí, ktorá predtým vykrikovala a natáčala si novinárov televízie TA3.
Kamera Hospodárskych novín ostala po incidente s kečupom poškodená a musí ísť do opravy, informovala redakcia.
Na mieste boli aj policajti, ktorých novinár požiadal o pomoc. „Reakcie sa od nich nedočkal. Našťastie sa mu podarilo pred agresívnymi mužmi ujsť,“ dodala redakcia.
Denník N požiadal políciu o stanovisko. Pýtame sa, prečo príslušníci nezasiahli a ako sa bude prípad ďalej vyšetrovať.
„Minister vnútra ostro odsudzuje útoky demonštrantov, a to nielen na novinárov, ale aj na občanov, ktorí miestom zhromaždenia prechádzali,“ uviedla hovorkyňa rezortu. „Je absurdné, že svoj názor chcú vyjadriť vajíčkami, kečupom alebo pľuvancami a je to na míle vzdialené slušnému dialógu, ktorý práve demokratická spoločnosť ponúka a umožňuje,“ dodala.
Polícia vraj celý priebeh demonštrácie zaznamenávala, aby „tí, ktorí sa nevedeli zmestiť do kože, mohli byť v najbližšej dobe riešení príslušnými orgánmi“.
Kričala a hádzala vajíčka
„Ty nepatríš medzi nás, tu sú všetci bez respirátorov. Daj si to dole,“ vypočul si zas novinár televízie Joj.
„Jaká televízia, mladý muž,“ pýtali sa demonštranti reportéra agentúry TASR. Ten v obave nepovedal pravdu a tvrdil, že len robí videá na YouTube.
„Kde sú tie médiá,“ povedala žena v bielom tričku s nápisom Belle na záberoch denníka Plus 1 deň. Rozbehla sa a začala po novinároch hádzať vajíčka. Terčom sa stal opäť aj novinár Hospodárskych novín, ktorý mal tú „smolu“, že nenatáčal protest cez mobil „z ruky“, ale mal kameru na statíve. Bol tak v dave nápadnejší.
„Choďte do riti odtiaľto,“ kričala žena. „Klamete ľudí! Zapredané médiá,“ pokračovala. „Však buď frajer, povedz, z akého si média a potom nehodím to vajco. Maj odvahu,“ kričala na videu.
Keď novinár povedal, že je z Hospodárskych novín, žena priznala, že také ani nepozná, a odišla.
Vypätá situácia nastala aj pred týždňom pri proteste pred budovou parlamentu. Dav tam obkľúčil štáb televízie Markíza, ľudia strkali do novinárov, vulgárne im nadávali, obliali ich vodou a malinovkou.
Novinári sa museli stiahnuť, aby predišli vážnejšiemu konfliktu. Na záberoch Plus 1 deň vidno, že situáciu musela upokojovať aj polícia. Kamera skončila v servise.
Aj ďalší novinári boli pri parlamente demonštrantmi obťažovaní a vulgárne napádaní.
Útoky aj v zahraničí
Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc informovala, že v uplynulých dňoch boli pri protestoch napadnutí aj novinári v Taliansku, Francúzsku a Španielsku.
„Je neprijateľné, aby boli vystavení útokom, hrozbám a prekážkam, keď ako nezávislí pozorovatelia pokrývajú spravodajské udalosti. Žiadame, aby boli novinári počas protestov efektívne chránení a aby boli fyzické útoky dôkladne vyšetrené,“ reagoval Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.
Novinára v Austrálii napadli a ukradli mu telefón, ktorý mu pri incidente vypadol z ruky. Útočníci celý incident streamovali na Facebooku.
Pred mesiacom boli napadnutí aj novinári rakúskej verejnoprávnej ORF pri informovaní o protestoch proti opatreniam vo Viedni. Redakcia odporučila svojím reportérom, aby nemali na sebe logo ORF na ďalších demonštráciách.
Mediálni odborníci a novinárske organizácie už dlhšie upozorňujú, že počet útokov na novinárov stúpa.
„V Európe bol zaznamenaný alarmujúci počet fyzických a verbálnych útokov na novinárov. Celkovo bolo zaregistrovaných 106 prípadov útokov, z toho viac ako 80 percent bolo zo strany verejnosti,“ zhodnotil uplynulý rok Medzinárodný tlačový inštitút (IPI).
Sprísnenie zákona
Protesty majú pokračovať a útokov na novinárov môže pribúdať. Redakcie tak musia viac myslieť na ochranu svojich zamestnancov. (A zároveň riešiť nebezpečné vyhrážanie, ktoré dostávajú online.)
Určitý signál môžu verejnosti vyslať aj politici, a to nielen tým, že odsúdia útoky na médiá – čo už viacerí politici urobili –, ale aj snahou o ich vyššiu ochranu.
Jeden príklad – v roku 2018 parlament neschválil poslanecký návrh na zmenu Trestného zákona, ktorý mal novinárov zaradiť do kategórie chránených osôb. Do nej patria napríklad znalci, tlmočníci či zdravotnícki pracovníci.
Chránená osoba má špecifické postavenie v trestnom práve. Prípadným páchateľom hrozia prísnejšie tresty za činy spáchané na chránených osobách. Je totiž v záujme verejnosti, aby neboli lekári či prekladatelia napádaní pri výkone svojej práce.
Snaha zaradiť medzi chránené osoby aj žurnalistov prišla v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka. Za zmenu vtedy hlasovali viacerí poslanci OĽaNO a Sme rodina, proti boli najmä poslanci Smeru a ĽSNS.
Vláda sa už zaoberá možnosťou zaradiť novinárov medzi chránené osoby. „Na ministerstve spravodlivosti v súčasnosti pracujeme aj na novelizácii trestných kódexov. Jednou z tém, ktorú nastolilo ministerstvo kultúry, je aj problematika ochrany novinárov,“ uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. „V nadväznosti na Trestný zákon sa táto téma viaže na dva inštitúty. Po prvé na zaradenie novinárov medzi chránené osoby, čo však vyžaduje, aby ministerstvo kultúry zaviedlo definíciu novinára do právneho poriadku. Druhá rovina sa týka úpravy trestného činu ohovárania, kde sa zvažuje jeho prepracovanie tak, aby ho nebolo možné zneužívať proti novinárom.“
„Zároveň okrem ochrany novinárov sa chceme zaoberať aj otázkou, či vieme dostatočne trestnoprávne postihovať dezinformácie,“ dodal Bubla.
Čítajte tiež: Novinári a ich zdroje dostanú ústavnú ochranu a nemalo by im hroziť stíhanie za ohováranie (január 2021)
Ďalšie správy o médiách
RTVS
RTVS ukončila spoluprácu s reportérkou Elenou Senkovou. Tá tvrdí, že musela odísť pre internú kritiku spornej reportáže o úmrtí učiteľky po vakcíne AstraZeneca. Redakciu žaluje. Vedenie média obvinenia odmieta, dôvodom vraj bolo, že novinárka „výrazne zaostávala za ostatnými redaktormi“. Keď v RTVS zistili, že ma vyhadzujú v tehotenstve, ponúkli mi peniaze za fiktívnu analýzu, vraví bývalá redaktorka. „V princípe fiktívny materiál, pri ktorom nezáležalo, čo v ňom bude ani koľko bude mať strán. Za tú mi chceli vyplatiť peniaze. Považovala by som to za defraudáciu verejných zdrojov.“
MALTA
Maltský štát by mal niesť svoj diel zodpovednosti za vraždu novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej pre atmosféru beztrestnosti, ktorú vytvorili predstavitelia štátu. K tomuto záveru dospel tím nezávislých vyšetrovateľov zaoberajúci sa vraždou. V ich správe sa tiež píše, štát nedokázal rozpoznať riziko, ktoré novinárke hrozilo, a nepodnikol žiadne opatrenia na jej ochranu.
DETI
Facebook a Instagram ohlásili viaceré zmeny na ochranu používateľov mladších ako 18 rokov. Po novom na nich bude obmedzené cielenie reklamy – reklama sa už nebude zobrazovať na základe ich záujmov alebo aktivity na internete, inzerenti budú môcť cieliť reklamy na deti len podľa ich veku, pohlavia a polohy. Firma vyvíja umelú inteligenciu, ktorá má odhadnúť vek používateľov a pomôcť zavádzať ďalšie ochranné opatrenia. Po novom dospelí nebudú môcť písať správy tínedžerom, ak ich už deti nesledujú. Deti do 16 rokov budú tiež mať automaticky súkromné účty. Príspevky mladých by sa po novom nemali zobrazovať dospelým s „podozrivým správaním“, títo používatelia by nemali mať možnosť komentovať deťom príspevky alebo ich followovať.
- Hlavné slovenské médiá zvyšovali svoje zisky aj v pandemickom roku 2020, najväčší zisk dosiahla Markíza (22,5 milióna eur).
- Na Facebooku už nie je dostupná antivaxerská skupina Nezaočkovaní, ktorá mala vyše 35-tisíc členov. Sociálna sieť ju zrejme zablokovala.
- Spoločnosť Ringier preberá podiely spoločnosti Axel Springer na Slovensku a v ďalších krajinách.
- Českí skeptici udelili novinárke Daniele Drtinovej z DVTV anticenu Bludný Balvan. Vytýkajú jej rozhovory s ezoterikmi a šarlatánmi, ktorým neoponuje, ale zväčša len prikyvuje.
- Markíza stiahla z vysielania reprízu reality šou Mojsejovci a ďalšie relácie, ktoré prepadávali v sledovanosti.
- Speváčka Sima je na Instagrame penalizovaná, dosah jej príspevkov bol znížený. Príčinou je fotka, na ktorej jej otec ako malej dával pusu.
- Slovák chcel cez internet získať 10 miliónov eur na liek proti 5G sieťam. Zbierka vznikla ešte v októbri 2020, no nedostal ani euro.
Titulok týždňa
Čo sa stane, ak teplota Zeme stúpne o 3 stupne Celzia? Zmiznú koralové útesy, amazonský dažďový prales bude zničený, ľad v Antarktíde a Grónsku sa zmenší pod úroveň, z ktorej už niet návratu, a hladina morí stúpne o niekoľko metrov. Na svete už nebude bezpečné miesto. A hoci sa štáty zaviazali, že predídu najhoršiemu, zmeny sú zatiaľ žalostne malé. Viac sa téme venuje týždenník The Economist.
Poznámka pre korektnosť: Autor MediaBrífingu je spolupracovníkom organizácie Reportéri bez hraníc
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
