Český týždeň: Súdy rušia opatrenia, vláda ich nevie napísať. A tak Babiš napísal aspoň knihu

Dobrý deň,

česká vláda nechce vysvetľovať pandemické opatrenia. Babiš má novú knihu. Členka Rady ČT, ktorú do funkcie nominovala Česká biskupská konferencia, ide do volieb s pravicovými extrémistami.

Prinášame pravidelný piatkový český newsfilter – zhrnutie toho najdôležitejšieho, čo sa v Česku za uplynulý týždeň stalo. Udalosti vybral a zhrnul reportér českého Deníka N Kirill Ščeblykin.

1. Súdy rušia vládne opatrenia

Vojtěch, Prymula, Blatný, Arenberger a potom znova Vojtěch. Česko počas pandémie štyrikrát vystriedalo ministra zdravotníctva, ale know-how, ako písať protipandemické opatrenia, zatiaľ nevzniklo.

Aspoň tak to vyzerá podľa posledného rozsudku Najvyššieho správneho súdu, ktorým zrušil opatrenie nariaďujúce nosenie respirátorov v uzavretých priestoroch a v hromadnej doprave. Nejde pritom o prvé ani druhé, ani piate opatrenie ministerstva zdravotníctva, ktoré súdy zrušili.

Súd už od začiatku pandémie konštatoval viac ako desaťkrát, že ministerstvu sa pri boji s nákazou nepodarilo dodržať zákon – dôvod, prečo majú mať ľudia tvár zakrytú respirátorom totiž nedokázalo odôvodniť v súlade so zákonom.

Nie je to pritom prvýkrát – súd vo svojich rozsudkoch opakovane žiadal, aby vláda začala v nariadeniach svoje opatrenia vysvetľovať. Zdá sa ale, že márne – autori predpisu do posledného zrušeného opatrenia dokonca skopírovali časť odôvodnenia z iného nariadenia, ktoré už predtým súd označil za odporujúce zákonu.

Ministerstvo tak pripomína študenta, ktorý sa snaží vynaložiť len minimálne úsilie potrebné na zloženie skúšky, stále ale pri teste prepadá.

Súd dal tentoraz štátu tri dni na to, aby napísal nové nariadenie. Sudca Petr Mikeš ale pohrozil, že nabudúce už môže povinnosť, ak bude v nezákonnom nariadení, zrušiť rovno. Štát by sa tak ocitol pod tlakom prísť okamžite s pravidlom napísaným podľa zákona.

Možno by to tentoraz už vyšlo.

2. Zdieľajte, než to zakážu

V čase volieb sa opakovane objavuje povzdych, že Babiš má najlepší marketing, vďaka ktorému sa mu darí získavať viac hlasov, než by si zaslúžil.

Hneď na začiatku je ale nutné poznamenať, že český premiér má ako vlastník veľkej časti mediálneho trhu oproti ostatným politickým silám v krajine veľkú a neférovú výhodu.

Povzdych nad magickými silami marketérov hnutia ANO ale smeruje k tomu, že sa im darí českých voličov uchvátiť. Akoby Babišových konkurentov niekto nútil v kampani prekračovať hranice trápnosti.

Tento rok sa v každom prípade o Babišovom marketingu hovorí opäť. Rovnako ako pred štyrmi rokmi totiž vydáva pred voľbami knihu. Tentoraz pod názvom Sdílejte, než to zakážou!

Provokatívny názov odkazujúci na dezinformačnú scénu, osobný pozdrav Orbánovi alebo tvrdenie, že normálny Čech nechce „mať deti jedného z 58 alebo koľkých gendrov“ – kniha je vymyslená tak, aby sa jej časti čo najviac šírili po internete.

Kritici sa mohli čudovať, že sa premiér v knihe trápne hrdí, ako bok po boku so svojím priateľom Orbánom v Bruseli bojovali proti prijímaniu migrantov.

Alebo že sa pri zvyšovaní pôrodnosti chce inšpirovať v Maďarsku, kde sa rodí menej detí ako v Česku a odkiaľ ľudia, na rozdiel od Česka, masívne odchádzajú. Alebo že český premiér ponúka oproti minulým štyrom voľbám omnoho hnedší obsah zabalený do žoviálnej dikcie pomäteného strýka.

O Babišovej kampani sa hovorí, že tento rok sa zatiaľ ešte ani poriadne nezačala. Z toho, čo už vidno teraz, čaká ale Česko po upršanom lete horúca jeseň.

3. Na okraji extrému

Hana Lipovská sa chystá na svoju novú misiu. Doteraz budila vášne ako členka Rady Českej televízie a jej kariéra v tomto kontrolnom orgáne rozhodne nezostane zabudnutá.

Lipovská je ekonómka, ktorú do rady nominovala Česká biskupská konferencia. Jej vzťah k Českej televízii asi najlepšie ilustruje fakt, že ešte pred nástupom do rady povedala, že nerozumie, prečo by verejnoprávne médiá mali existovať.

Patrila k najvýraznejším zástancom línie, ktorá sa snažila dostať Českú televíziu pod väčšiu kontrolu politikov a podľa ktorých je Česká televízia príliš liberálna a nedáva dostatok priestoru politikom z Okamurovej SPD. Tlak to bol taký veľký, že si ho dokonca začali všímať v iných európskych médiách a žiadať, aby nezávislosť Českej televízie zostala nedotknutá.

Teraz Lipovská ohlásila, že bude kandidovať za stranu Lubomíra Volného vo voľbách do snemovne. Takmer jediným programom Lubomíra Volného je odpor k noseniu rúška a bizarné obštrukcie v parlamente, ktoré niekedy vyústia vo bitky alebo poslancov nútene vyvedie ochranka.

Členovia rady podľa zákona nesmú propagovať žiadnu politickú stranu, ešte väčšie pohoršenie ale pravdepodobne vyvolalo, že Lipovská sa ocitne na kandidátnej listine rovnakého zoskupenia ako Tomáš Vandas, ktorého neonacistickú Dělnickou stranu pred jedenástimi rokmi rozpustil súd a on si potom založil druhú so skoro rovnakým názvom.

Lenže netreba sa náhliť v úsudku. Ako hovorí sama Lipovská, správa ministerstva vnútra nepovažuje jej spolukandidáta za lídra extrémnej pravice, ale iba za „marginálny subjekt“.

Zaujímavé články:

A teraz sledujeme predvolebnú kampaň, ktorá sa tvári, že všetko je po starom. Určite nemá zmysel, aby koronavírus opanoval väčšinu volebných tém. Miera ignorancie, ktorú politici predvádzajú, je ale zarážajúca. Ukazuje, že zo skúsenosti s pandémiou sme sa vôbec nepoučili.

Apolena Rychlíková o rýchlom zabúdaní politikov na koronavírus pred voľbami. (Český rozhlas Plus)

Zatiaľ čo minulý rok to pre absenciu vakcíny znamenalo lockdown, teraz bude podľa všetkého na rade buď povinné očkovanie, alebo naozaj výrazné obmedzenie neočkovaných v pracovnom i osobnom živote. Tí, čo vakcínu odmietajú, si zaslúžia vedieť, čo na nich štát chystá, aby mali dosť času sa podľa toho zariadiť. Premiér im ale zjavne hodlá naordinovať blaženú nevedomosť, aby neprišiel ani o jeden jediný hlas.

David Klimeš o zadrhávajúcom sa očkovaní a rozdelení spoločnosti, ktoré na jeseň príde. (Aktuálně)

Hovoriť o marketingovej moci sa však už nedá – marketing už s ničím výrazným neprichádza, ANO len používa staré dobré vyvolávanie strachu z vnútorných i vonkajších rozvracačov a nepriateľov a vymýšľa si katastrofické scenáre dekadencie a rozkladu Európy, ktoré markeťáci trendovo dopĺňajú o smajlíky a hlášky ako z Facebooku.

Pavel Šplíchal o novej knihe Andreja Babiša. (A2larm)

Súčasťou Klausovho dedičstva je na jednej strane vypätá ideologickosť, na strane druhej úplne cynický mocenský pragmatizmus. Práve ten môže niektorých významnejších politikov ODS nakoniec viesť pod ideologickou zámienkou, že Piráti sú príliš ľavicoví, proti účasti v koalícii piatich súčasných opozičných strán. A v prípade dostatočne veľkorysej Babišovej ponuky môžu začať presadzovať „pragmatické“ spojenectvo s ANO.

Jiří Pehe o tom, že odpor časti ODS k Pirátom môže po voľbách skomplikovať zostavenie kabinetu terajších dvoch najsilnejších koalícií. (Deník Referendum)

Citát týždňa:

Česká novinárka afganského pôvodu Fatima Rahimi reagovala na bod č. 9 sociálnodemokratických „úspechov“, podľa ktorého ČSSD „zastavila vlnu utečencov mieriacich do Česka“.