S poslednými baníkmi zaniknú aj ich tradície: Kisku donútili skákať cez kožu, ktorá slúžila na zakrytie prirodzenia

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

V strohých pivničných priestoroch sedí asi tridsať bývalých baníkov a baníčok. „Neprekáža nám stretávať sa pod zemou,“ hovorí mi jeden z nich o baníckej klubovni v meste Prievidza. Spomínajú tu spoločne na zážitky z bane, na mladosť a plánujú podujatia, na ktorých vystúpia v tradičných baníckych uniformách.

Až na jedného z nich už sú všetci členovia Hornonitrianskeho baníckeho spolku na dôchodku. Aj by privítali medzi sebou mladších členov, ale nemajú koho. „V dnešnej dobe je ťažké osloviť mládež. Je iná doba, sú otvorené hranice, mladí poznajú jazyky,“ hovorí predseda spolku Vladimír Tulis. Kedysi bol vedúcim šiesteho úseku v bani Cigeľ, čo znamená, že mal na starosti asi 500 ľudí.

S koncom baníctva na hornej Nitre miestne banícke spolky už len ťažko nadchnú mladých ľudí. Môže sa preto stať, že spolky a ich história zaniknú spolu s poslednou generáciou baníkov. „Ak naše vedomosti a spomienky neposunieme ďalej, tak sa stratia,“ hovorí Tulis.

Banícka koža

Prezident Andrej Kiska sa postaví na súdok a dvaja baníci pred ním napnú kus opracovanej kože. Kiska sa zaprie o plece jedného z baníkov, vyskočí a absolvuje tak jeden z rituálov, vďaka ktorému ho prijmú do baníckeho spolku a môže nosiť ich uniformu.

Cez kožu skákali viacerí bývalí ministri aj súčasná primátorka Prievidze Katarína Macháčková (Spolu), ktorá sa počas sviatkov oblieka do