Transrodová vzpieračka má šancu na medailu. Jedna súperka sa cíti bezmocne, iná ju podporuje

Časopis TIME ju zaradil do výberu 48 športovcov a športovkýň, ktorých sa v Tokiu oplatí sledovať, a napísal, že je pripravená tvoriť históriu.

Novozélandská vzpieračka Laurel Hubbardová sa v pondelok o 12.50 hod. nášho času stane prvou transrodovou športovkyňou v histórii olympijských hier, keď bude súťažiť v najvyššej ženskej váhovej kategórii nad 87 kilogramov.

Hubbardovej umožnili účasť pravidlá Medzinárodného olympijského výboru (MOV) platné od roku 2015. Hlavnou podmienkou pre transrodové športovkyne je, aby ich hladina testosterónu v krvi počas roka pred súťažou neprekročila úroveň 10 nanomolov na liter.

Ako píše The Guardian, kritici poukazujú na to, že väčšina žien vrátane vrcholových športovkýň má hladinu testosterónu medzi 0,12 až 1,78 nmol/l.

Jednotlivé športy si pravidlá pre transrodové športovkyne môžu nastaviť aj individuálne a v mnohých by Hubbardová súťažiť nemohla – napríklad Svetová atletika má prísnejší limit 5 nmol/l. V rámci vzpierania však platí spomenutých 10 nanomolov.

„[Účasť] závisí od každej medzinárodnej federácie. Laurel Hubbardová je žena, súťaží podľa pravidiel svojej federácie a my musíme oceniť jej odvahu a húževnatosť,“ povedal pre The Guardian Richard Budgett, šéf lekárskeho a vedeckého oddelenia MOV.

MOV pred olympiádou podporil Hubbardovej nomináciu a potvrdil, že jej účasť je v súlade s pravidlami. Niektoré ďalšie vzpieračky sa však obávajú, že v súťaži bude mať neférovú výhodu.

Bezradná súperka

Hubbardová pred zmenou pohlavia súťažila aj medzi mužmi. Novozélanďanka len zriedkavo poskytuje rozhovory, no v jednom z mála hovorila o tom, že medzi najväčšie mýty o nej patrí tvrdenie, že celý život trénovala a súťažila medzi mužmi.

„Ľudia si neuvedomujú, že som prestala v roku 2001, keď som mala 23, pretože toho bolo na mňa príliš. Čelila som tlaku zaradiť sa do sveta, ktorý zrejme nikdy nebol stvorený pre ľudí ako ja,“ vravela pre Radio New Zealand.

Hubbardová v roku 1998 vytvorila novozélandský rekord v mužskej juniorskej váhovej kategórii nad 105 kilogramov, keď v dvojboji – kombinácii trhu a nadhodu – zdvihla nad hlavu 300 kilogramov.

Tento výkon neskôr prekonal jej krajan David Liti, ktorý sa taktiež predstaví na olympiáde v Tokiu.

Zmenu pohlavia podstúpila Hubbardová v roku 2012 ako 35-ročná a o päť rokov neskôr začala súťažiť medzi ženami. Vo veku 43 rokov bude vôbec najstaršou vzpieračkou na olympiáde.

Ako píše BBC, Hubbardovej hladina testosterónu v tele neprekračuje povolenú hodnotu, no podľa kritikov je jej olympijská účasť aj tak nefér voči ostatným súťažiacim.

Poukazujú najmä na to, že prežila mužskú pubertu, čo jej môže prinášať výhody ako vyššia hustota kostí a svalov. Obavy má napríklad belgická vzpieračka Anna Vanbellinghenová, ktorá bude v Tokiu súťažiť v rovnakej kategórii.

„Plne podporujem transrodových ľudí, ale každý, kto sa venuje vzpieraniu na súťažnej úrovni, vie, že táto situácia je nefér voči ostatným športovkyniam aj športu ako takému. Rozumiem, že pre funkcionárov to nie je ľahké, no niektoré z nás prídu o životnú šancu – postup na olympiádu či medailu – a sme voči tomu bezmocné,“ uviedla koncom mája pre Reuters.

Bývalá novozélandská olympijská vzpieračka Tracey Lambrechsová podľa Radio News Zealand povedala, že ak Laurel Hubbardová v Tokiu získa zlato, rovnakú medailu by mali udeliť aj nasledujúcej pretekárke.

Na druhej strane, austrálska vzpieračka Charisma Amoe-Tarrant nemá problém s tým, že bude na olympiáde súťažiť s Hubbardovou, a svoju súperku podporila.

„Mám voči nej veľký rešpekt a želám jej aj všetkým len to najlepšie. Už som s ňou predtým súťažila a vždy sme sa dobre porozprávali,“ cituje Austrálčanku The Guardian.

Má šancu na medailu

Portál Sky News sa v článku zaoberal otázkou, či má Hubbardová oproti súperkám neférovú výhodu. Oslovil Joannu Harperovú, ktorá sa na Univerzite v Loughborough venuje výskumu transrodových športovcov a podieľala sa na tvorbe olympijských pravidiel z roku 2015.

Harperová uviedla, že určite má fyzické výhody, keďže transrodové ženy sú aj po hormonálnej liečbe všeobecne vyššie a silnejšie. „A to sú výhody v mnohých športoch vrátane vzpierania,“ povedala.

Harperová, ktorá sa v minulosti venovala maratónom a v roku 2004 podstúpila zmenu pohlavia, však tvrdí, že označovať tieto výhody za neférové je niečo úplne iné.

„V športe výhody povoľujeme, ale nepovoľujeme výrazné výhody. Napríklad ľavák v tenise môže nastúpiť proti pravákovi, hoci hra ľavou rukou je výhodou. Nenecháme však proti sebe bojovať boxera ťažkej a mušej váhy,“ vravela Harperová.

„Laurel Hubbardová nemá výraznú výhodu oproti ostatným ženám, s ktorými bude súťažiť,“ myslí si výskumníčka.

Britská biologička Emma Hiltonová a švédsky výskumník v oblasti fyziológie Tommy Lundberg však v decembri publikovali výskum, podľa ktorého transrodové ženy po 12 mesiacoch úpravy hladiny testosterónu prídu iba o 5 percent pôvodnej svalovej hmoty a sily.

Podľa tohto výskumu je bežný výkonnostný rozdiel vo vzpieraní medzi mužom a ženou porovnateľnej hmotnosti a výšky približne 30 percent.

Aj športový vedec Ross Tucker, ktorý sa zaoberá výskumom testosterónu, povedal, že len úprava hladiny testosterónu je „neefektívnou cestou“ a nestačí na vyrovnanie pôvodných rozdielov.

V čase publikovania spomenutého výskumu však už prebiehali olympijské kvalifikácie, a preto MOV v marci potvrdil pôvodnú verziu pravidiel z roku 2015.

Laurel Hubbardová v pondelok nebude favoritkou na zlato. Tou je Číňanka Li Wen-wen, ktorá tento rok na ázijskom šampionáte vytvorila v dvojboji svetový rekord 335 kilogramov.

Aj podľa slov Joanny Harperovej však má Hubbardová realistickú šancu na medailu. Jej osobný rekord medzi ženami má hodnotu 285 kilogramov – dosiahla ho na majstrovstvách sveta 2019, na ktorých skončila siedma.

Jej šancu na úspech však zvyšuje fakt, že každá krajina má iba jednu miestenku a v súťaži nastúpi len 14 vzpieračiek.

Nedoriešená téma

Hubbardovej najlepším výsledkom v kariére sú dve strieborné medaily, ktoré získala na MS 2017 v trhu aj celkovo v dvojboji. O rok neskôr však takmer ukončila kariéru, keď si na Hrách Commonwealthu ako vedúca pretekárka pri jednom z pokusov vážne zranila ruku.

„Čakám, čo mi povedia špecialisti na Novom Zélande, no pretrhnuté väzivo v mojom ramene bude pravdepodobne znamenať koniec kariéry,“ uviedla v stanovisku pre CNN.

K športu sa však napokon dokázala vrátiť a dostala sa aj na olympiádu. To, aký dosiahne v Tokiu výsledok, bude mať zrejme veľký vplyv na ďalší vývoj pravidiel pre transrodové športovkyne nielen vo vzpieraní.

Prezident Španielskej vzpieračskej federácie Constantino Iglesias pre denník Marca povedal, že akceptuje pravidlá MOV, no táto téma nie je doriešená a potrebuje ďalší výskum.

Pravidlá sa môžu sprísniť rovnako, ako sa to stalo v rámci atletiky po tom, ako juhoafrická bežkyňa Caster Semenyová dominovala ženskej osemstovke.

Semenyová má v tele prirodzene výrazne vyššiu hladinu testosterónu v porovnaní so súperkami, no svetová atletika od roku 2018 zaviedla nové pravidlo pre ženské behy na 400, 800 a 1500 metrov.

Juhoafričanka by momentálne mohla súťažiť iba v prípade, ak by podstúpila hormonálnu liečbu a znížila hladinu testosterónu vo svojom tele pod 5 nmol/l.

To však odmieta a proti tomu pravidlu sa vo Švajčiarsku neúspešne odvolala na Športový arbitrážny súd a potom aj na civilný súd. Naďalej však proti pravidlu bojuje a vo februári sa obrátila aj na Európsky súd pre ľudské práva.

Semenyová sa pokúsila kvalifikovať na olympiádu v behu na 5000 metrov, na ktorý sa nevzťahuje spomenuté pravidlo.

V disciplíne, ktorej sa doteraz nevenovala, si síce zabehla osobný rekord 15:32,15 minút, no na splnenie olympijského limitu jej chýbalo 22 sekúnd.