Anexia centra Bratislavy
Pomáhať a chrániť, monitorovať a nekonať.
Pokojne sa nechajte napadnúť davom, nechajte si poškodiť auto, a ak treba, tak aj rozmlátiť ciferník, traste sa strachom v obkľúčení agresívnych jedincov… my polícia sľubujeme, že všetko starostlivo monitorujeme a vyvodíme voči páchateľom zodpovednosť. Dodatočne.
Asi takto sa dajú zhrnúť opakovane vyslovené argumenty ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), najnovšie aj v článku kolegu Dušana Mikušoviča. Uznávam, zasiahnuť silou či nezasiahnuť, to môže byť ťažká a opodstatnená dilema. Ale vyhovárať sa, že nebolo vo štvrtok možné v paralyzovanom centre odlíšiť demonštrantov od turistov, to už nie je ani vtipné.
Ukážte mi jedného jediného turistu, ktorý omotaný alebo mávajúci slovenskou vlajkou huláka na okoloidúcich, ktorý s vyhrážkami a nadávkami naháňa novinára zbytočne sa pokúšajúceho nájsť ochranu u mužov (a žien) zákona.
Na výraz „turisti“ som, priznám sa, trochu citlivý od ruskej anexie Krymu v roku 2014.