Denník NPrievidza je plná neobyčajných obytných blokov ozdobených ľudovými motívmi z čias, keď aj architektúru diktoval Sovietsky zväz (fotogaléria)

Motív chlapca s bažantom na Námestí Jozefa Cígera Hronského v Prievidzi. Foto N - Tomáš Hrivňák
Motív chlapca s bažantom na Námestí Jozefa Cígera Hronského v Prievidzi. Foto N – Tomáš Hrivňák

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Zobrazenia rybačky, sánkovania, baníkov či ľudových tancov. Dôchodkyňa Magda Malichová z Prievidze ich so svojimi žiakmi z fotoklubu zachytila všetky. Jej záľuba sa týka neobyčajnej architektúry Starého sídliska, ktoré vyrástlo spolu s prievidzským priemyslom.

Budovy sídliska sú postavené v štýle socialistického realizmu, ktorý sa vo východnej Európe rozvíjal koncom 40., ale najmä v 50. rokoch minulého storočia.

Diktoval ich Sovietsky zväz

Na Slovensku sa pôvodná architektúra tohto rázu zachovala aj v Handlovej, v Novej Dubnici či na Štúrovom námestí v Martine. V mestách, kde sa po druhej svetovej vojne začal rozvíjať priemysel a s ním rástla potreba budovať nové byty a občiansku vybavenosť.

Sorelu, ako sa socialistický realizmus skratkovito nazýva, historici zvyknú vnímať ako úpadkový štýl. „Prerušil totiž prirodzený vývoj modernej architektúry, ktorý mal korene v avantgardných smeroch a medzivojnovom funkcionalizme,“ vysvetľuje architektka a urbanistka Lívia Gažová.

Sorela predstavovala spiatočku v napredovaní a namiesto moderných foriem používala tie z minulosti alebo z ľudového prostredia.

„Budovy postavené v socialistickom realizme sa vyznačujú rôznymi historizujúcimi prvkami, ako sú vežičky, rímsy, reliéfy, sochy a sgrafitá, ktoré vznikajú vyškrabovaním motívov do omietok,“ hovorí Gažová,

Podľa architektky sú obytné bloky z polovice minulého storočia príjemné na život. „Tieto susedstvá majú napríklad veľa zelene a ľudskú mierku. Je to síce kolektívne bývanie, ale nemá také dimenzie ako veľké panelové sídliská. Zároveň sú navrhnuté tak, aby mali obyvatelia všetko po ruke – obchod, škôlku alebo úrad,“ vysvetľuje.

Formy sorely diktoval Sovietsky zväz, a to až do roku 1954, keď Nikita Sergejevič Chruščov v pozícii tajomníka komunistickej strany vyhlásil, že výstavba bytov si žiada väčšiu efektivitu.

Namiesto dekorovaných bytových domov sa tak začali presadzovať projekty veľkých panelákov s menšími bytmi z materiálov, ktoré boli prefabrikované – vytvorené priemyselným spôsobom. Tie bolo možné postaviť rýchlo.

K historizujúcim formám sa už nevracala ani výstavba iných budov. „Na konci 50. rokov sa v Československu opäť nadviazalo na idey modernizmu, ktoré mali v Československu silné korene,“ tvrdí Gažová.

Banícke sgrafito na Svätoplukovej ulici v Prievidzi. Foto N – Tomáš Hrivňák
Sgrafitá na fasáde baníckych slobodární na Trhovej ulici v Prievidzi. Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Bytové domy pravdepodobne utrpia

Malichová, ktorá vedie fotoklub, sorely bráni. „Keď je na fasáde sgrafito rybičiek, nejde o dekadenciu. Veď sú to len rybičky,“ usmieva sa.

Na domových schôdzach v jej bytovke momentálne vládne všeobecná zhoda o udržaní pôvodného výzoru fasády. Zatepľovať zatiaľ nechcú.

Práve energetické zefektívňovanie budov pritom bude témou nasledujúcich rokov, keď do regiónu budú prúdiť peniaze z plánu obnovy. Obnove budov sa v dokumente venuje samostatná kapitola.

Štát chce podľa plánu obnovy „prostredníctvom opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov a verejných historických a pamiatkovo chránených budov znížiť spotrebu energie a prispieť tým k zníženiu emisií CO2 a znečistenia ovzdušia“.

Podľa Gažovej však bytové domy alebo verejné budovy zo 40. a 50. rokov budú bez pamiatkovej ochrany necitlivým zatepľovaním trpieť.

Niektoré z bytových domov na Starom sídlisku sú pritom zateplené už teraz a sgrafitá a rôzne prvky na nich stavbári dokázali vo viac či menej citlivej miere zachovať. Príkladom sú uskutočnené projekty na ulici Björnstjerna Björnsona.

Architektka Gažová vraví, že na zatepľovanie bez zásahu do fasády už existuje systém náterov na báze nanotechnológií, ktoré sú kvázipriehľadné. „Zatiaľ však nie sú dostatočne finančne dostupné, aby sa dali robiť vo veľkom,“ konštatuje.

„Celková energetická bilancia budovy sa dá docieliť aj výmenou okien alebo tepelného zdroja a zachytávaním dažďovej vody. Vtedy by sme fasády mohli zachovať aj pre ďalšie generácie. Alebo je fasády možné remeselne obnoviť aj po zateplení,“ dodáva.

Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák
Niektoré diela na fasádach bytoviek sú po rokoch vážne poškodené a ľudové prvky v nich možno nájsť len v náznakoch. Foto N – Tomáš Hrivňák
Veľké sgrafito s robotníckymi a ľudovými motívmi. V pozadí postáv vidieť Bojnický zámok aj komíny nováckej elektrárne. Foto N – Tomáš Hrivňák
Sochová dekorácia na bytovom dome na ulici Björnstjerna Björnsona. Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Lívia Gažová

je architektka, urbanistka a aktivistka pôsobiaca v Piešťanoch. Vedie občianske združenie Centrum architektúry, pôsobí v občianskom združení Punkt, venuje sa výskumu povojnovej architektúry a spolupracuje s organizáciou Čierne diery, ktorá mapuje technické pamiatky po celom Slovensku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].