Prievidza je plná neobyčajných obytných blokov ozdobených ľudovými motívmi z čias, keď aj architektúru diktoval Sovietsky zväz (fotogaléria)
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.
Zobrazenia rybačky, sánkovania, baníkov či ľudových tancov. Dôchodkyňa Magda Malichová z Prievidze ich so svojimi žiakmi z fotoklubu zachytila všetky. Jej záľuba sa týka neobyčajnej architektúry Starého sídliska, ktoré vyrástlo spolu s prievidzským priemyslom.
Budovy sídliska sú postavené v štýle socialistického realizmu, ktorý sa vo východnej Európe rozvíjal koncom 40., ale najmä v 50. rokoch minulého storočia.
Diktoval ich Sovietsky zväz
Na Slovensku sa pôvodná architektúra tohto rázu zachovala aj v Handlovej, v Novej Dubnici či na Štúrovom námestí v Martine. V mestách, kde sa po druhej svetovej vojne začal rozvíjať priemysel a s ním rástla potreba budovať nové byty a občiansku vybavenosť.
Sorelu, ako sa socialistický realizmus skratkovito nazýva, historici zvyknú vnímať ako úpadkový štýl. „Prerušil totiž prirodzený vývoj modernej architektúry, ktorý mal korene v avantgardných smeroch a medzivojnovom funkcionalizme,“ vysvetľuje architektka a urbanistka Lívia Gažová.
Sorela predstavovala spiatočku v napredovaní a namiesto moderných foriem používala tie z minulosti alebo z ľudového prostredia.
„Budovy postavené v socialistickom realizme sa vyznačujú rôznymi historizujúcimi prvkami, ako sú vežičky, rímsy, reliéfy, sochy a sgrafitá, ktoré vznikajú vyškrabovaním motívov do omietok,“ hovorí Gažová,
Podľa architektky sú obytné bloky z polovice minulého storočia príjemné na život. „Tieto susedstvá majú napríklad veľa zelene a ľudskú mierku. Je to síce kolektívne bývanie, ale nemá také dimenzie ako veľké panelové sídliská. Zároveň sú navrhnuté tak, aby mali obyvatelia všetko po ruke – obchod, škôlku alebo úrad,“ vysvetľuje.
Formy sorely diktoval Sovietsky zväz, a to až do roku 1954, keď Nikita Sergejevič Chruščov v pozícii tajomníka komunistickej strany vyhlásil, že
