Štefan Bugan
Švajčiarsku tenistku Belindu Benčičovú zavolali pred piatimi rokmi na exhibíciu do Bratislavy, na ktorej si zahrala s Dominikou Cibulkovou. Pred akciou sa uskutočnila tlačovka v jednom z hotelov v Starom Meste.
S Benčičovou na nej bol aj jej starý otec Ivan Benčič starší. Zhodou okolností sa tlačovka konala na mieste, ktoré preňho malo symbolický význam.
„Bol 21. august 1968 a s manželkou sme večerali presne v tejto reštaurácii v Starom Meste, kde mala moja vnučka Belinda tlačovku. Vyšli sme von a všade boli tanky. Najskôr som vôbec nerozumel, čo sa deje. Vrátili sme sa teda domov, do družstevného bytu na Konventnej ulici. O štvrtej ráno mi volal Golonka, že sú u nás Rusi. Okamžite som sa pobalil, zobral celú rodinu a presunuli sme sa do Rače k rodičom. Pre odchod do ‚Švajcu‘ sme sa rozhodli rýchlo,” povedal pre denník Šport.
Jozef Golonka je bratranec Benčičovej manželky, hrávali spolu aj hokej za Slovan Bratislava. Ako dorastenci boli spolu dokonca v jednom útoku. Neskôr sa z Golonku stala hviezda, kým Benčič sa v silnom Slovane príliš nepresadil a častejšie hrával za béčko, hoci odohral viacero zápasov aj v áčku.
Napriek tomu bol Benčič v Bratislave spokojný. Hokej nebol jediná vec, ktorú ovládal. Na Obchodnej ulici mal dielňu, kde vyrábal veci zo železa. Bývalý spoluhráč Milan Lano na neho spomína ako na veľmi zručného človeka s obchodným talentom. Spoluhráčom nosil z Maďarska poľovnícke klobúky, ktoré boli vtedy v móde a všetci hokejisti ich nosili.
Benčič mal rád Bratislavu a plánoval v nej aj život svojich detí. Všetko zmenil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. „Až do augustových udalostí som nikdy nerozmýšľal o odchode. Hokej som nechcel hrať inde ako doma v Bratislave. Keď nás však prepadli Rusi, bolo mi jasné, že v Československu dvadsať rokov ‚nebude rásť tráva‘. A tak aj bolo…”
Krajinu opustili šiesti – on, manželka, ich dve malé deti, jeho švagor a švagriná. S vedomím, že niektorých členov rodiny už možno nikdy neuvidia, čo sa, bohužiaľ, aj potvrdilo.
Od ťažkého rozhodnutia prešlo 53 rokov. Príbeh športovej rodiny Benčičovcov mal odvtedy veľa ďalších pozoruhodných okamihov a v sobotu 31. júla 2021 sa stal ten najvýnimočnejší. Benčičova vnučka Belinda Benčičová vyhrala olympijskú dvojhru v tenise. Už ako reprezentantka Švajčiarska.
Keď počul československú hymnu, mal chuť prebehnúť na druhú stranu
Život emigrantov nie je ľahký a platí to aj o tých úspešných. Skvele to opisuje napríklad Irena Brežná v knihe Nevďačná cudzinka. Aj jej rodina emigrovala v šesťdesiatom ôsmom zo Slovenska do Švajčiarska.
Najťažší moment pre Ivana Benčiča nastal, keď mu zomreli rodičia. Márne sa snažil vybaviť u komunistov povolenie, aby ho pustili do Československa len na ich pohreb.
Benčičovci sa dokázali prispôsobiť novému prostrediu dosť rýchlo. „Už na druhý deň po príchode som si našiel prácu. Po nemecky sme síce vedeli len trochu, no usilovne sme sa po večeroch ‚drvili‘. Manželka zvládla jazyk tak dobre, že mohla pokračovať vo svojom povolaní učiteľky aj vo Švajčiarsku. Na život sme si postupne zvykli. Postavili sme si dom a usadili sa.“
Benčič bol športovec a hľadal možnosti, ako viesť k športu svoje deti aj v novej krajine. Sám zostal pár rokov pri hokeji ako hrajúci tréner a hokejista sa stal aj z jeho syna Ivana Benčiča mladšieho, ktorý mal päť rokov, keď rodina emigrovala.
Benčič mladší sa dostal do švajčiarskych reprezentácií do 18 a 20 rokov, za ktoré nastúpil aj proti Československu. „Bolo to špeciálne, hlavne prvý zápas. Dodnes si na to dobre pamätám. Hrali sme v Kreuzlingene, stáli sme nastúpení pred zápasom a zrazu sa ozvala československá hymna. Dobre som ju poznal, lebo hrala vždy počas majstrovstiev sveta, keď sme v televízii držali palce Československu. Keď sa ozvala, mal som chuť prebehnúť na druhú stranu – od Švajčiarov k Slovákom a Čechom. Samozrejme, nemohol som,“ hovoril Benčič mladší pre denník Šport.
Len tak zavolal matke Hingisovej
Športové kariéry otca aj starého otca výrazne prekonala Belinda Benčičová, ktorá sa v tenise stala svetovou hviezdou a napokon aj olympijskou víťazkou.
Kľúčové rozhodnutie v jej kariére spravil otec Ivan Benčič mladší, už keď mala štyri roky. Ako neznámy človek zavolal matke Martiny Hingisovej a výbornej trénerke Melánii Molitorovej. Aj ona pochádzala z Československa – z Rožnova pod Radhoštěm na Morave.
„Bolo veru zvláštne ozvať sa takej osobnosti, veď Martina bola vtedy na vrchole. Zistil som si však jej číslo, zavolal som jej a spýtal sa, či by sa nemohla pozrieť na moju štvorročnú dcéru a povedať mi, či sa máme tenisu venovať ďalej alebo to zabaliť. Nič lepšie som nemohol urobiť.“
Benčičovci sa potom presťahovali do mesta Wollerau, kde žije Molitorová. Chceli byť pri nej blízko, aby mohla naučiť ich dcéru to isté, čo svoju vlastnú dcéru Martinu.
Benčičová bola skvelá už ako juniorka – stala sa juniorskou svetovou jednotkou a vyhrala dievčenskú dvojhru na Roland Garros aj vo Wimbledone.
Jej otec si myslí, že jej pomohla „iná mentalita“ v porovnaní so švajčiarskymi rovesníčkami.
„Šport je na Slovensku, Česku, ale aj vo východnej Európe vnímaný inak ako vo Švajčiarsku. My robíme šport naplno – ‚buď – alebo‘. Na západe ho považujú skôr za zábavu. Ak sa im chce ísť na tréning, prídu, ak nie, neprídu. S Belindou sme si povedali, že buď to budeme robiť poriadne, alebo to nebudeme robiť vôbec. Som rád, že dcéra má v očiach oheň. Inak by to nešlo,“ tvrdí Benčič mladší.
Spomenutý oheň sa na kurte prejavuje napríklad vtedy, keď hodí o zem raketu alebo občas aj nadáva – zväčša po slovensky. Švajčiarka patrí k hráčkam, ktoré dávajú najavo emócie. Niekedy jej to aj pomôže zlepšiť hru.
Benčičová často trénuje na Slovensku. Z otcovej strany má rodinu v Bratislave, z maminej v Močenku. Jej priateľom a zároveň kondičným trénerom je Slovák Martin Hromkovič. Vlani nastúpila v tenisovej extralige za Slovan Bratislava, bolo to viac ako päťdesiat rokov po tom, ako za tento klub hrával jej starý otec hokej. Aj ona sama už viackrát bola v hľadisku na zápasoch hokejového Slovana.
Otázku identity majú v rodine vyriešenú. Benčičová sa charakterizovala ako „Švajčiarka hrdá na svoj slovenský pôvod“. Jej otec zasa povedal: „Ja to takto nerozdeľujem, či som Slovák alebo Švajčiar. Mám rodinu po celom svete a doma sme vždy tam, kde sme spolu. Nechcem to nejako definovať, no v každom človeku zostane to, kde sa narodil.“
Benčičová bude mať dve medaily
Benčičová neprišla na olympiádu ako favoritka na medailu. Súboj o zlato sa očakával medzi domácou hviezdou Naomi Osakovou a svetovou jednotkou Ashleigh Bartyovou. Opäť sa však potvrdilo, že veľké ženské turnaje môže vyhrať prakticky ktokoľvek z prvej päťdesiatky a rozhoduje najmä aktuálna forma.
24-ročná Benčičová mala doteraz dva výraznejšie výsledky na grandslamoch. Oba prišli na US Open. V roku 2014 prekvapila ako 17-ročná postupom do štvrťfinále a vlani bola v semifinále. Počas kariéry vyhrala štyri turnaje WTA vrátane veľkých turnajov v Dubaji a v Toronte, kde senzačne ako 18-ročná zdolala Serenu Williamsovú.
Vo svetovej špičke je už dlhšie. V rebríčku bola aj na štvrtom mieste a momentálne je dvanásta. Po tohtoročných grandslamových výsledkoch sa však od nej na olympiáde veľa nečakalo. Na Australian Open vypadla v treťom kole, na Roland Garros v druhom a vo Wimbledone už v prvom kole.
Na olympiáde bola podľa bookmakerov favoritkou len v jednom zo šiestich zápasov. Do finále sa dostala po troch trojsetových zápasoch za sebou, keď zdolala aj obe finalistky Roland Garros – Barboru Krejčíkovú a Anastasiu Pavľučenkovovú.
Vo finále nastúpila proti Češke Markéte Vondroušovej. Keď hrali spolu tento rok v Miami, Češka vyhrala 4:6, 6:4, 6:4 a aj teraz to bol vyrovnaný zápas. Benčičová ho napokon vyhrala 7:5, 2:6, 6:3.
Jej emócie po zápasoch počas celého turnaja ukázali, ako veľa pre ňu úspech na olympiáde znamená. Veľkú radosť mal aj jej otec, ktorý ju sprevádza na turnajoch ako tréner.
Benčičová určite získa druhú v nedeľu a bude minimálne strieborná. Vo finále štvorhry s krajankou Viktorijou Golubicovou nastúpia proti favorizovaným Češkám Kateřine Siniakovej a Barbore Krejčíkovej.
“Neviem, čo povedať. Stále som v šoku a nemôžem tomu uveriť. Po premenenom mečbale som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Bojovala som ako o život,” povedala v prvom rozhovore na dvorci. “Zajtra ma čaká štvorhra a budem hrať, akoby to bol môj posledný zápas v kariére. Dopekla, sú to olympijské hry, najväčšia športová udalosť.”
Pre Benčičovú to nie sú prvé úspechy za Švajčiarsko. S Rogerom Federerom vyhrali v rokoch 2018 a 2019 Hopmanov pohár, ktorý je súťažou miešaných družstiev.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
