Pochodujú v Nemecku neonacisti? Všetko, čo potrebujete vedieť o hnutí PEGIDA

Pred dvoma mesiacmi by sa 41-ročnému majiteľovi PR agentúry o toľkých ľuďoch mohlo len snívať.

„Útoky v Paríži dokazujú význam nášho hnutia,“ vyhlásil Lutz Bachman, líder hnutia PEGIDA, pred 25-tisícovým davom v Drážďanoch.

Čo je hnutie PEGIDA a prečo zaujalo toľko Nemcov? Pripravili sme pre vás niekoľko otázok a odpovedí o čoraz populárnejšom nemeckom hnutí.

1. Čo je PEGIDA?

PEGIDA je protestné hnutie, ktoré vzniklo v októbri minulého roka ako facebooková udalosť. Ide o skratku pre Európskych patriotov proti islamizácii Západu (Patriotische Europäer gegen die Islamisierung des Abendlandes).

Prvý protest sa uskutočnil 20. októbra v Drážďanoch na východe Nemecka. Protesty sa uskutočňujú každý pondelok a počet demonštrantov postupne výrazne narástol. Zatiaľ čo prvého protestu sa zúčastnilo len okolo 300 ľudí, tesne pred Vianocami ich prišlo už 15-tisíc a pondelkový protest v Drážďanoch prilákal celkom 25-tisíc demonštrantov.

Je však ťažké povedať, čo je ústredným motívom.

Medzi demonštrantmi možno vidieť transparenty za ochranu tradičných hodnôt, proti náboženskému fanatizmu, islamizmu či homosexuálom a počuť tiež heslá namierené proti imigrantom. Ústredným heslom sa však stal slogan Ľud sme my, ktorý východní Nemci používali pred 25 rokmi počas protikomunistických protestov.

„V najnovšej vlne protestov sa spojilo niekoľko rôznych prúdov. Miestni usadlíci, ktorí sa boja prílevu imigrantov, sa stretli s konzervatívcami, ktorí sú čoraz nedôverčivejší voči demokratickým hodnotám, futbaloví chuligáni sa zas spojili s neonacistami a konšpirátormi. Obyčajným ľuďom už krajná pravica až tak neprekáža, extrémistické a xenofóbne myšlienky sa tu stali spoločensky akceptovanými,“ napísal o hnutí PEGIDA nemecký magazín Spiegel.

2. Kto za hnutím stojí?

Na čele hnutia PEGIDA stojí Lutz Bachmann, ktorý predtým nebol v politike aktívny. Bachmann je štyridsiatnik, žije v Drážďanoch a vlastní PR agentúru. Nemeckí novinári zistili, že v minulosti bol viackrát trestne stíhaný za vlámania a obchodovanie s kokaínom. Vo väzení si odsedel dva roky.

„Nemeckí politici stratili kontakt s ľuďmi a nedokážu pochopiť, čo sa v krajine deje,“ vyhlásil Bachman podľa agentúry Reuters na jednom z decembrových protestov.

Bol to práve on, kto inicioval vznik hnutia – pôvodne na protest proti nemeckým Kurdom, ktorí v Drážďanoch v októbri minulého roka organizovali verejné zhromaždenie na podporu Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá v Sýrii bojuje proti Islamskému štátu.

Organizačný výbor PEGIDA tvorí podľa magazínu Spiegel celkom desať ľudí. Minimálne dvaja z nich boli pritom v minulosti členmi tradičných politických strán.

Siegfried Däbritz bol v minulosti členom predsedníctva lokálneho klubu nemeckých liberálov z FDP, Thomas Tallacker bol dokonca dlhoročným mestským poslancom za CDU.

Däbritz sa podľa Spiegelu zúčastnil aj na minuloročnom násilnom pochode neonacistov a futbalových chuligánov v Kolíne. V súčasnosti je členom populistickej pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).

3. Aký typ ľudí zaujala PEGIDA?

Protesty hnutia PEGIDA lákajú ľudí zo širokého spoločenského spektra. V podstate ide o podobný jav, ako to bolo v prípade gorilích protestov na Slovensku – antisystémové demonštrácie lákajú obyčajných ľudí nespokojných s klasickými politikmi, ľudí s nostalgickými spomienkami na minulosť, ale aj futbalových chuligánov a neonacistické skupiny.

„Už teraz ide o široké hnutie a môže to pokračovať ďalej,“ povedal pre agentúru Reuters Lutz Hagen, profesor Technickej univerzity v Drážďanoch. No pokiaľ niektorí protestujúci hovoria, že sú len proti „islamizácii Nemecka“ a inak s imigrantmi nemajú žiadny problém, iní demonštranti tvrdia niečo úplne iné.

„Sme zaplavení azylantmi, pričom 70 percent z nich tu nemá prečo byť. A tiež máme problém s islamom, ktorý začína zaberať Nemecko a Európu,“ cituje Reuters Michaela Stuetzenbergera, ktorý na drážďanský protest dorazil až z Mníchova.

„Kým ja sama nežijem v luxuse a iní si nemôžu dovoliť ani poriadne jedlo, utečenci v Nemecku majú drahé mobily,“ povedala denníku Guardian ďalšia z protestujúcich.

„Hovoríme o ľuďoch z rôznych skupín – skinhedoch z neonacistickej strany NPD, futbalových chuligánoch, ale aj o veľkom počte bežných občanov,“ vysvetľuje Frank Richter zo saského úradu pre politické vzdelávanie v denníku New York Times. Súhlasí s ním aj saský minister vnútra Markus Ulbig. „Takú veľkú masu ľudí nemôžeme označiť za pravicových extrémistov,“ povedal pre magazín Spiegel.

4. Je hnutie úspešné?

Ak hovoríme len o Drážďanoch, tak PEGIDA dosiahla relatívne veľký úspech. Opakovane sa jej darí do ulíc prilákať tisícky ľudí, dva a pol mesiaca od prvého protestu ju podporuje čoraz viac Nemcov.

No existujú minimálne dva argumenty, prečo PEGIDA napriek všetkému nie je úspešná tak, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Po prvé, aj keď sa o to lídri hnutia snažili, podobne masové protesty ako v Drážďanoch sa im – zatiaľ – v iných nemeckých mestách nepodarilo zopakovať. Skúšali to v Lipsku, Bonne, Berlíne, Chemnitzi či Düsseldorfe. No do ulíc týchto miest prišlo väčšinou len niekoľko stoviek demonštrantov, čo je oproti úspechu PEGIDA v Drážďanoch iba malý zlomok.

Po druhé, na protiislamské a antiimigračné demonštrácie vždy zareagovali aj ľudia z opačného spektra. Napríklad v Lipsku dokázala síce PEGIDA mobilizovať takmer 5000 ľudí (jej odnož nazvali LEGIDA), no na protidemonštráciu v tom istom čase vyrazilo do 30-tisíc ľudí. A aj keď bola pondelňajšia demonštrácia v Drážďanoch zatiaľ najúspešnejšou akciou PEGIDA, cez víkend sa v meste zhromaždilo 35-tisíc ľudí, ktorí pochodom vyjadrili nesúhlas s protiislamským hnutím.

5. Prečo ho Nemci podporujú?

Hnutiu PEGIDA sa však podarila dôležitá vec – ak by sa protest proti islamu zvolal blízko ich bydliska, potom by sa ho podľa prieskumu agentúry Forsa zo začiatku januára zúčastnil každý ôsmy Nemec. Podľa iného prieskumu si zas tretina Nemcov myslí, že ich krajina prechádza procesom islamizácie a až dve tretiny tvrdia, že vláda Angely Merkelovej sa problémom s imigráciou a utečencami nevenuje tak, ako by mala.

Na jednej strane je paradoxom, že protiislamské demonštrácie sú najsilnejšie práve na východe Nemecka. Len dve percentá obyvateľov Saska nemá nemecký pôvod a iba nepatrný zlomok z nich sa hlási k islamu. Čoraz väčšiemu počtu Nemcom však začína prekážať, že ich krajina je pre utečencov najotvorenejším štátom v Únii.

V roku 2013 požiadala o azyl v Nemecku takmer tretina zo 434-tisíc utečencov v Únii. A minulý rok sa ich počet ešte zvýšil, väčšina z nich prichádza do krajiny z Blízkeho východu, najmä zo Sýrie a z Iraku. Federálna vláda a spolkové krajiny sa teraz snažia zabezpečiť viac záchytných táborov a tlačia na zvyšné krajiny Únie, aby im s náporom utečencov pomohli.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová počas novoročného prejavu povedala, že pre Nemcov neexistuje krajší kompliment ako slová imigrantov, ktorí Nemecko označujú ako krajinu, kde ich deti môžu vyrastať bez strachu. No časť nemeckej spoločnosti je čoraz nervóznejšia.

„Bezpochyby ich musíme prijať a pomôcť im, no mnoho z ľudí čakajúcich na azyl sa snaží systém zneužiť,“ povedala pre BBC jedna z obyvateliek bavorského mestečka Garmish, kam dočasne premiestnili 300 utečencov.

6. Môže sa hnutie zmeniť na politickú stranu?

Zatiaľ to tak nevyzerá. K hnutiu má však blízko populistická strana Aliancia za Nemecko – vstúpil do nej Siegfried Däbritz, jeden z členov organizačného výboru PEGIDA, a pochod v Düsseldorfe podľa nemeckých médií organizoval jeden z členov AfD.

AfD vznikla pôvodne ako euroskeptická strana a v roku 2013 sa len tesne nedostala do nemeckého parlamentu. Minulý rok však zaznamenala úspech – v eurovoľbách získala sedem poslancov a počas regionálnych volieb získala v Sasku takmer 10 percent hlasov.

Agentúra Reuters si všimla, že AfD po čase zmenila rétoriku a čoraz viac hovorí o sprísnení imigračných zákonov a verejnom poriadku. To predstavuje výzvu najmä pre kancelárku Merkelovú a jej kresťanských demokratov, ktorým pravicoví populisti môžu odobrať časť voličov.