Denník N

Martina Bucková: Možno mu pripomínam, že je smrteľne chorý, ale musím vedieť, čo bude chcieť, až to bude oveľa horšie

Martinin prvý triatlon, rok 2018. O diagnóze vedeli len Honza a Martina. Foto - archív M. B.
Martinin prvý triatlon, rok 2018. O diagnóze vedeli len Honza a Martina. Foto – archív M. B.

V začiatkoch vzťahu športovkyne Martiny Buckovej a trénera a športového redaktora Honzu Kavalíra diagnostikovali Honzovi ALS. Sú spolu štyri roky, nohy aj ruky už vypovedali poslušnosť. Martina sa o neho s láskou stará.

Boli ste spolu krátko, keď Honzovi povedali, že má pred sebou dva až päť rokov života. Nezľakli ste sa a nechceli zísť z kratšej cesty?

Nezapochybovala som, že ostanem. No za tie štyri roky choroba pokročila a ja som sa pristihla pri pocite, že to nedávam, že chcem normálne žiť. Hovorím o tom aj s Honzom. Dva až päť rokov života je veľmi málo, hlavne keď vám to povedia ako dvadsaťpäťročnému, chceme si všetko hovoriť. Aj on mi povedal, aby som odišla. Nahral mi aj video, v ktorom mi oficiálne odprezentoval, že mu nič nedlhujem a nemusím s ním ostávať. Dnes viem, že určite neodídem, nech to bude akokoľvek ťažké.

Váš vzťah vznikol aj z akejsi vášne ku kráse tela, obaja ste športovci, cvičili ste v posilňovni, zverejňovali ste fotky, kde telo hralo dôležitú úlohu. Nakoľko je láska naviazaná na fyzickú príťažlivosť? Ide to, aj keď telo sklame?

Keď sme sa spoznali, pripadal mi veľmi krásny. Zamilovali sme sa skôr, ako sme sa stretli. Volali sme si, posielal mi hlasové správy. Aj doteraz sa mi veľmi páči. Keď sa naňho pozerám, vidím síce ruky bez svalov, užšie ramená. No láska tam ostala, páčia sa mi jeho oči, musím sa ho stále dotýkať. Stále spolu fungujeme aj intímne, hoci obmedzene, vonia mi, imponuje mi. Máme medzi sebou reálnu lásku, nemýlime si pocity s citmi.

Čo je ALS

Amyotrofická laterálna skleróza je smrteľné, neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, jeho výsledkom je degenerácia buniek centrálnej nervovej sústavy, pre ktorú dochádza až k úplnej neschopnosti ovládať svaly. Pacient zostáva paralyzovaný a postupne zomiera. Týmto ochorením trpel aj vedec Stephen Hawking.

Ako sa choroba začala prejavovať? Prečo ste išli k lekárovi?

Honza si všimol v posilňovni, že mu slabne úchop na ľavej ruke. Mysleli sme, že má zaseknutý nerv, nič vážne. Tu niekde sa začal kolotoč vyšetrení. Približne po polroku sme sa oficiálne dozvedeli diagnózu. Prvý rok sme to tajili, žili sme normálne. A možno sme sa vnútorne nastavili, že to nie je ALS, že lekári urobili chybu. Snažila som sa im dokázať, že to je borelióza. Dnes si uvedomujem, že tá choroba tu je a ukazuje nám úplne šablónovitý priebeh ako u všetkých ALS pacientov.

Honza a Martina dnes. Foto – Katarína Hoffmann Šlesárova

Kedy ste si uvedomili, že to je naozaj vážne?

Keď mi začal padať na ulici.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Slovensko

Teraz najčítanejšie