Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko ničí aj tých, čo pomáhajú bezdomovcom, dôchodcom a ťažko chorým deťom

Alexandr Lukašenko. Foto - TASR
Alexandr Lukašenko. Foto – TASR

Prečo Alexandr Lukašenko drví občiansku spoločnosť? Sú dve hypotézy.

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách protestovať Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Nelegitímna vláda v Bielorusku naďalej ničí občiansku spoločnosť.

Ešte v apríli bieloruský minister zahraničných vecí Vladimir Makej povedal, že akékoľvek ďalšie sprísnenie sankcií prispeje k tomu, že občianska spoločnosť prestane existovať.

„A myslím si, že to bude v tejto situácii absolútne opodstatnené. Podľa môjho názoru tí jednotlivci, ktorí teraz požadujú sankcie, páchajú trestný čin proti svojmu ľudu. Myslím si, že takto by sa to malo vnímať,“ vyhlásil.

Po nútenom pristátí lietadla Ryanair a zmocnení sa rukojemníkov blogera Ramana Protaseviča a jeho priateľky EÚ a USA zaviedli tvrdé sankcie proti Minsku.

Na odpoveď sa nemuselo čakať dlho.

S narastajúcou silou pokračujú prehliadky u obyčajných Bielorusov, ktorí sa nejakým spôsobom prejavili v boji za slobodu. Napríklad četovali v skupinách, ktoré vznikli v každom okrese. Chodili na pokojné protestné akcie, zdobili nádvoria vlajkami a červeno-bielymi stuhami, či dávali na okná bytov biele papiere.

Po zničení hlavného bieloruského spravodajského portálu TUT.BY sa začala likvidácia ostatných nezávislých redakcií.

V dôsledku musela väčšina nezávislých novinárov odísť z Bieloruska počas prvých letných mesiacov a redakcie sa museli naučiť pracovať z iných krajín.

Bohužiaľ, nie všetci nezávislí novinári stihli opustiť krajinu predtým, ako ich kancelárie zničili.

A tak uprostred leta prišlo k obmedzeniu slobody už 27 pracovníkom bieloruských masmédií. Ich vina je iba v tom, že úprimne robili svoju prácu – rozprávali občanom o tom, čo sa deje.

Lukašenkov režim ich obviňuje z organizovania masových nepokojov.

Ďalším krokom bola likvidácia viac ako 50 mimovládnych organizácií.

Čomu sa venovali? Naozaj financovali protesty v Bielorusku a pripravovali štátny prevrat, ako tvrdí štátna propaganda?

Samozrejme, že nie.

Organizácie, ktoré najprv čelili raziám a potom právnej likvidácii, sa zaoberali riešením problémov najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva. Pomáhali tam, kde štát zatváral oči. Riešil výzvy, s ktorými úrady jednoducho nechceli strácať čas alebo ich považovali za nehodné pozornosti.

Desiatky mimovládnych organizácií pomohli dôchodcom, ľuďom bez domova, deťom s vývojovými poruchami, obetiam domáceho násilia, ľuďom so zdravotným postihnutím a iným ľuďom na okraji spoločnosti.

Zaoberali sa neformálnym vzdelávaním, otázkami životného prostredia, rodovou rovnosťou a jednoducho pomáhali ľuďom stať sa lepšími.

Prečo to Lukašenko ničí? Prečo je potrebné rozdrviť občiansku spoločnosť, zatvoriť nezávislé médiá a zlikvidovať mimovládne organizácie?

Existujú dve kľúčové hypotézy.

Prvou je, že Lukašenko chce zo všetkých síl ukázať, že situáciu dostal pod kontrolu. V jeho chápaní to znamená, že v krajine už nebudú nezávislí novinári a organizácie mimo kontroly štátu.

Dokonca aj tie, ktoré nemajú nič spoločné s politikou alebo budovaním občianskej spoločnosti. Takýto zásah je tiež prípravou na výročie volieb.

Na 9. augusta už je naplánovaný Lukašenkov brífing, počas ktorého (podľa telegramového kanála nelegitímneho prezidenta) sa diktátor „stretne s novinármi, predstaviteľmi verejnosti, expertnou a mediálnou komunitou vo forme otvoreného rozhovoru”.

Je zrejmé, že tam nebudú skutoční predstavitelia médií, občianskej spoločnosti a expertnej komunity. Pretože tí už boli „vytlačení“ z krajiny alebo uväznení.

Druhou hypotézou je, že na jeseň roku 2021 Alexander Lukašenko pripravuje organizáciu referenda o Ústave.

Téma ústavy pritom nie je nová. Zástupcovia nelegitímnej vlády už dlho pripravujú jej novú verziu, aby vytvorili ilúziu zmeny.

Sú chýry, že Rusko tiež tlačí Alexandra Lukašenka k ústavnému referendu.

A takáto hypotéza sa zdá byť logickejšia: tí, ktorí sa chopili moci, jednoznačne budú chcieť falšovať referendum, aby ukázali výsledok, ktorý potrebujú. Je nepravdepodobné, že by sa niekto z Lukašenkovho okolia skutočne staral o vôľu bieloruského ľudu.

Existuje však nádej: akékoľvek voľby (aj referendum) predstavujú pre nelegitímnu vládu maximálne komplikovanú situáciu. V podmienkach medzinárodnej izolácie a totálnej nelegitímnosti je každá takáto udalosť ťažkou skúškou.

Zvyšovať represie je čoraz zložitejšie a zmierniť „prístup“ nebezpečné. Situácia, v ktorej sa Lukašenko nachádza, je pomerne beznádejná.

Našou spoločnou úlohou – občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, novinárov, demokratických politických síl – je pokračovať v nátlaku a šetriť sa pre ďalší boj.

Áno, v nových podmienkach bude pre mimovládne organizácie ešte ťažšie pomáhať ľuďom, ale je to niečo, v čom pokračovať musíme. My, Bielorusi, sme už ukázali, že dokážeme byť solidárni a navzájom si pomáhať.

V tom je naša sila.

Keď Lukašenko zintenzívni represie, musíme naňho zvýšiť tlak a byť ešte viac solidárni s tými, ktorí potrebujú pomoc, ktorí trpeli represiami alebo sú štátu ľahostajní.

Nelegitímna vláda sa snaží predstierať, že dôchodcovia v Bielorusku nemajú  žiadne problémy, nie je žiaden problém s bezdomovcami, obeťami domáceho násilia, ľuďmi so zriedkavými chorobami a inými zraniteľnými skupinami. Ale problémy sú. A tie Bielorusi už dávno riešia sami.

A práve Bielorusi sami vyriešia hlavný problém, ktorý bráni v rozvoji celej krajine.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie