Denník N

Čo prekladáš? Michal Hvorecký o tom, ako mu pomohol autorkin hlas

Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni
Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni

Dokončil som preklad z nemčiny – román Domov od nemeckej spisovateľky Judith Hermann pre vydavateľstvo Artforum. Kniha vyjde v októbri 2021. K prekladu beletrie pristupujem s veľkou vážnosťou, pretože ešte nemám veľa skúseností, venujem sa najmä reportážnej literatúre (tri knihy Martina Pollacka) alebo komiksom (Reinhard Kleist – Nick Cave, teraz Boxer). Preto ma potešilo, keď ma oslovili s ponukou na preklad prózy, ktorá znamená veľký autorkin comeback, dočkala sa nadšených recenzií a stala sa literárnou udalosťou.

Román bol nominovaný na významnú Cenu lipského knižného veľtrhu, a hoci ju napokon nezískal, prispelo to k značnému mediálnemu aj čitateľskému záujmu. Mimochodom, originál vyšiel v známom vydavateľstve S. Fischer, ktoré roku 1886 v Berlíne založil slovensko-uhorský Žid Samuel Fischer pôvodom z Liptovského Mikuláša.

Judith Hermann (1970) patrí medzi najslávnejšie nemecké spisovateľky svojej generácie. Roku 1998 debutovala knihou Letný dom, neskôr. Zbierka poviedok mala mimoriadny ohlas a získala viaceré významné literárne ceny. Mnohé jej knižky sa stali bestsellermi. Niektoré príbehy z jej diel boli sfilmované alebo adaptované do divadelnej podoby. Po úvodnom prenikavom úspechu však nasledovali drsné recenzie nasledujúcich titulov, viaceré kritika znosila pod čiernu zem.

V češtine od Hermann vyšlo takmer všetko, zato v slovenčine iba druhá zbierka Nič len prízraky v obskúrnom Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, kde sa síce sporadicky objaví aj Nabokov, Huxley, Pelevin alebo Etela Farkašová (nechápem prečo a poburuje ma to), ale aj pamflety hejslovákov, pamäti ľudákov a paškvily neofašistov.

Novinka Domov, rozsahom dlhšia novela, či skôr krátky román, je príbeh ženy, ktorá začína nový život na novom mieste. Jej manželstvo sa skončilo, jej dcéra odcestovala a bezcieľne putuje svetom. Hrdinka opustila veľkomesto a v starom dome na severnom pobreží pri Baltskom mori sa usiluje vzdorovať neprajným okolnostiam aj drsnej krajine, postihnutej klimatickou katastrofou. Spomína na to, čo prežila, a pokúša sa ešte raz zvrátiť svoj osud. Nanovo objavuje lásku, priateľstvo aj niečo v dnešnom svete také nesamozrejmé ako domov.

Nespoľahlivá rozprávačka neustále pochybuje o svojich schopnostiach pamätať si kľúčové udalosti vlastného života. Svoje spomienky pravidelne konfrontuje s bývalým partnerom, ktorý prepadol civilizačnej paranoji, sprisahaneckému mysleniu a obáva sa apokalypsy.

Spisovateľka zostala verná minimalistickému, úspornému štýlu, no tentoraz príbeh presvedčivo rozvinula na väčšej epickej ploche. Autentické rozprávačstvo psychologicky hodnoverne vykresľuje hlavnú postavu, ktorú čitateľka alebo čitateľ spoznajú v celej rozporuplnosti, keď priznáva mnohé slabosti, zmätok, neistotu aj strach.

Román Domov predstavuje v autorkinom diele pozoruhodný zlom a ukazuje ju na vrchole tvorivých síl. Podarilo sa jej zachytiť niečo kľúčové zo životného pocitu súčasníka – existenciálne odcudzenie v čoraz zložitejšom svete, osamelosť v džungli digitálnych médií aj pokus znova nájsť svoje korene v ére globálneho nomádstva.

Pozornosť si zaslúži aj topografia knihy. Próza sa odohráva na nízko položenom území chránenom hrádzami proti zaplaveniu. Rozľahlé rovinaté priestory charakterizujú výrazné prílivy a odlivy aj jedinečná fauna i flóra. Doštudoval som si terminológiu mušlí, morských lastúrnikov, medúz, fúzonôžok, ako aj meteorologických správ.

Cez email aj WhatsApp som intenzívne komunikoval s autorkou, ktorá ochotne odpovedala na otázky a potvrdzovala alebo odmietala navrhnuté jazykové riešenia.

Veľmi mi takisto pomohla pani redaktorka, skúsená prekladateľka a editorka Eva Piovarcsyová. Odviedla výbornú kreatívnu prácu, dôsledne dbala na plynulosť textu aj na používanie ustálených slovných spojení prirodzených pre slovenský jazyk. Jej pozornému zraku neujde ani najmenší detail. Takýchto profesionálok začína byť v brandži ako šafranu!

Sporili sme sa len o priamu reč, ktorú Hermann zväčša neoddeľuje a vôbec neoznačuje úvodzovkami. Podľa mňa zámerne, aby zosilnila nejasnosť medzi tým, čo hrdinka vysloví a čo si v skutočnosti myslí.

Vŕtalo mi to v hlave, a tak som si vypočul aj celú audioknihu, ktorú výborne sama načítala skúsená performerka Hermann. Tam sa dá akusticky vnímať jej autorská stratégia ešte výraznejšie. Jej príbehy odjakživa vznikali aj pre hlasný prednes. Kto ju zažil čítať vlastné texty naživo, vie, aký je to nezabudnuteľný zážitok.

Obálku slovenského vydania vytvorila Mária Rojko s použitím peknej grafiky Ľubomíra Kellenbergera z roku 1963. Dizajn edície –klad nadchol aj spisovateľku.

Som vďačný za túto skúsenosť. Ako to celé dopadlo, čoskoro posúdite vy.

Michal Hvorecký (1976) vyštudoval estetiku a pracuje v Goetheho inštitúte. Píše prózu (Lovci & zberači, Tahiti.utópia, Čierny lev). Z nemčiny preložil niekoľko divadelných hier, tri reportážne knihy od Martina Pollacka, román A je tu zas od Timura Vermesa či komiks o Nickovi Caveovi od Reinharda Kleista.

Seriál Čo prekladáš? približuje prácu prekladateľov kníh ich vlastnými slovami. Pripravuje ho Ivana Krekáňová.

[Knižný obchod Denníka N: Predávame len to, čo sami čítame.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Čo prekladáš?

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie